KAPITOLA DRUHÁ

DUCHOVNÉ PRINCÍPY STREDNÉHO STANOVISKA

Dne 27. – 28. augusta 1982

Najvyšší požiadal, aby boli sformulované a prenesené nasledovné duchovné princípy Stredného Stanoviska, k úvahe tým, ktorí majú záujem o duchovné záležitosti.

Po celom Stvorení a v aktívnej Vesmírnej Multidimenzionálnej Zóne Vymiestnenia majú niektoré sentientné entity a ľudia tendenciu chápať a interpretovať pojmy, idey, udalosti a diania v extrémistických termínoch. Táto situácia a tendencia trvá už tisícročia. Každý extrém má svojich vlastných zjavovateľov, filozofov, interpretátorov a početných nasledovníkov.

V tomto ohľade možno rozlíšiť v podstate dva extrémy, ktoré sú veľmi často nezmieriteľné vo svojom prístupe a náhľadoch. Jeden extrém má výraznú tendenciu vidieť a interpretovať všetko v Stvorení a v Zóne Vymiestnenia v čisto spiritualistických termínoch. Správnosť tohto postoja pramení z fundamentálneho duchovného princípu Stvorenia, ktorý hovorí, že všetko, čo sa deje v celom Stvorení a jeho častiach, je vždy výsledkom duchovného stavu vecí. To znamená, že ― objavia sa duchovné idey, ktoré postúpia k svojmu nastatiu, a procesom svojho prejavenia sa a uskutočnenia v objektívnej duchovnej realite spôsobia objavenie sa udalostí. Pre obhajcov tohto extrému duchovná realita je jedinou realitou v bytí a existencii. Všetko ostatné v Stvorení a mimo Stvorenia je považované za málo významné alebo za bezvýznamné. Napriek tomu, že toto je správny pohľad, ignorovanie iných realít, ktoré vychádzajú z duchovnej reality a majú svoj vlastný život, je nesprávnym aspektom tohto extrémneho spiritualistického stanoviska.

Ten druhý extrém má zas výraznú tendenciu vidieť a interpretovať všetko v Stvorení a v Zóne Vymiestnenia v čisto lokálnych, naturalistických a v takzvaných doslovných termínoch, vnímajúc všetko spôsobom, ktorý je obmedzený a ktorý je izolovaný od zvyšku Stvorenia. Správnosť tohto postoja pramení z fundamentálneho duchovného princípu Stvorenia, ktorý hovorí, že každá duchovná idea, pojem alebo myšlienka, keď sa objaví, má tendenciu postúpiť k svojmu nastatiu, aby sa stala svojím vlastným dôsledkom a výsledkom vo svojom prejavení sa, sprítomnení, uskutočnení a v konkretizácii všade a v každej dobe v Stvorení a mimo Stvorenia, najmä v prírodnom stupni a vo fyzickom prostredí, kde zaujme plnosť svojho bytia a existencie.

Nesprávnosť tohto extrémneho naturalistického a doslovného postoja je vo fakte, že jeho obhajcovia majú tendenciu vidieť tieto dôsledky a výsledky ako nezávislé od ich zdroja. Iným slovami, obhajcovia tohto extrému ich vidia ako samopríčinné, vnútorné udalosti lokálnej prírodnej, politickej, ekonomickej, spoločenskej a enviromentálnej súhry a konštelácie, bez akéhokoľvek kauzálneho spojenia s čímkoľvek iným v Stvorení. No všetko v Stvorení je vzájomne prepojené na všetkých úrovniach, dimenziách, stupňoch a krokoch bytia a existencie. Dokonca aj Zóna Vymiestnenia udržiava svoj životný podporný systém cez svoje spojenie so skutočným Stvorením Najvyššieho a cez špeciálnych agentov, poslov, emisárov a ich nasledovníkov, ktorí sú schopní premostiť onú priepasť špeciálnymi duchovnými prostriedkami.

V náboženských interpretáciách možno tieto extrémy vidieť napríklad v spôsobe, akým ľudia chápu a interpretujú obsah proroctiev, ktoré sú zaznamenané v kresťanskej Biblii. Väčšina kresťanov interpretuje tieto proroctvá v doslovnom, lokalistickom zmysle, bez akéhokoľvek ohľadu na ich hlbší, vnútorný, čisto duchovný význam a zmysel, ktorý opisuje udalosti v rôznych duchovných dimenziách a v rôznych stavoch, kvalitách, úrovniach, stupňoch, krokoch, atď. dobra a pravdy, zla a lží a ich bojov. Na druhej strane, veľa ľudí v duchovnom svete a menšina na Zemi má tendenciu interpretovať tieto proroctvá úplne a čisto na spiritualistickej úrovni, bez akéhokoľvek ohľadu na ich doslovný význam a možnosť ich doslovného naplnenia sa, ako je to opísané v politických, spoločenských, ekonomických či kataklizmatických normálnych pojmoch v Biblii.

Tieto dve extrémne chápania, interpretácie a ponímania spôsobujú veľký zmätok v duchovnom svete, intermediárnom svete, prírodnom svete a v Zóne Vymiestnenia (na veľké potešenie a radosť negatívnych duchov a všetkých ich Pekiel).

Teraz je čas túto situáciu napraviť, odstrániť zmätok a sprístupniť vhodnejšie chápanie novej praktickej duchovnosti všetkým, ktorí sú k tomu otvorení.

Ani jedno z opísaných extrémnych stanovísk nie je samostatne a samo osebe správne. Len v kombinácii, spojení a zjednotení oboch možno múdro objaviť skutočnú pravdu a dielo Absolútnej Božskej Prozreteľnosti Najvyššieho. Preto, ak sa na ne nazerá oddelene, možno povedať, požijúc termíny ľudskej štatistickej pravdepodobnosti, že každé stanovisko samostatne, bez akéhokoľvek ohľadu na to druhé stanovisko, je správne asi na 50% v každom danom čase a stave, pokiaľ ide o jeho interpretáciu a pravdepodobnosť naplnenia sa.

Dobrý príklad tejto situácie možno nájsť v prorockých predpovediach, založených na doslovnom zmysle proroctiev biblických prorokov, ktoré možno počuť a vidieť v televíznych a rozhlasových programoch, ako je napríklad program „Velebte Pána“. Podľa týchto programov všetky tieto interpretácie a predpovede sú čisto doslovné, miestne a izolované, týkajúce sa len politických, ekonomických, spoločenských, náboženských a vonkajších udalostí na Zemi (toto možno nazvať separatistickým stanoviskom). Berie sa malý, alebo sa neberie žiadny ohľad na vnútorné duchovné významy, týkajúce sa duchovného sveta a jeho udalostí, ktoré sa ako dôsledky a výsledky prejavujú v Pozemských udalostiach.

Na druhej strane, mnohí ľudia v duchovnom svete a niektorí Swedenborgiáni, v tom, ako oni chápu a interpretujú Swedenborgove Pozemské spisy, zaujímajú opačný extrém a majú tendenciu interpretovať všetko v čisto spiritualistických termínoch, s malým ohľadom alebo bez ohľadu na fakt, že jestvuje 50%-ná šanca a pravdepodobnosť, že doslovné aspekty takých duchovných udalostí a ideí sa môžu skutočne prejaviť aj v čisto doslovnom zmysle, tak ako sú opísané v Biblii. V tomto zmysle kazatelia v takých programoch ako „Velebte Pána“ môžu mať 50%-nú pravdu vo svojich interpretáciách doslovného zmyslu proroctiev v Biblii.

Presvedčivý príklad takého doslovného naplnenia sa týchto proroctiev možno vidieť v histórii niektorých Pozemských národov. Napríklad Babylon, Ninive a mnoho iných duchovne znamenajú, ako to zjavil Swedenborg, sebalásku v bohoslužbe, alebo všetko, čo je nečisté a poškvrnené a tých, ktorí pripravujú ostatných o poznanie a uznanie pravdy (Babylon). V Novej zmluve Babylon značí rímsko-katolícke náboženstvo, pokiaľ ide o jeho dogmy a doktríny. Značí tiež výslovný nedostatok dobier a právd viery. Ninive značí, podľa duchovného chápania, lži doktrinálnych vecí z argumentácií, vymyslené sebectvom; značí tiež lži z klamania zmyslov pri nezrozumiteľnosti neosvieteného chápania, alebo ignorantstvo. No tí, ktorí sa nazývajú Swedenborgiánmi, spolu s mnohými v duchovnom svete, majú tendenciu presne tu skončiť a brániť sebe samým, aby dovideli ďalej, hlbšie a široko otvoreným spôsobom, ignorujúc akýkoľvek doslovný zmysel. Ako je však všetkým známe, doslovný zmysel proroctiev o Babylone, Ninive a o mnohých iných sa naplnil aj doslovne a tie národy, ktoré reprezentovali vyššie zmienený duchovný význam, boli fyzicky zničené a doslovne vymazané z povrchu Zeme (presne ako je to opísané v doslovnom zmysle biblických proroctiev).

No a kazatelia a ich nasledovníci v programe „Velebte Pána“ a podobní interpretátori majú opačnú tendenciu: vidia len doslovný aspekt tej situácie, len pre dané miesto a izolujúc tie udalosti len na tie národy na planéte Zem. Neberú do úvahy žiadny duchovný zmysel alebo význam, ako ho opísal napríklad Swedenborg.

Z hľadiska týchto faktov možno jasne vidieť, že samostatne nie je ani jedno stanovisko kompletné, úplné a vyčerpávajúce. Úplnosť, kompletnosť a vyčerpávajúci charakter môže vzísť len z múdrosti takzvaného stredného stanoviska, ktoré v sebe obsahuje plnosť pôsobenia Absolútnej Božskej Prozreteľnosti Najvyššieho.

V tomto ohľade možno stredné stanovisko definovať ako stanovisko, ktoré spája, kombinuje, zjednocuje, zahrnuje a distribuuje rovnomerne všetky významy, pojmy, udalosti a ich dôsledky, výsledky a prejavy ku každému jednému a od každého jedného stanoviska, úrovne, dimenzie, stupňa, kroku a času Stvorenia Najvyššieho a Zóny Vymiestnenia, od najvnútornejšieho až po najkrajnejší a najvonkajší stupeň bytia a existencie, bez zveličovania, ignorovania či podceňovania ktoréhokoľvek aspektu, postavenia či stanoviska.

Z hľadiska niekoho, kto je v Zóne Vymiestnenia, ako aj hocikde inde a v hociktorom inom čase, táto definícia platí len s pochopením, že prírodné alebo fyzické dôsledky a výsledky duchovného stavu vecí sa budú sprítomňovať a uskutočňovať — tak, ako je predpovedané — v závislosti na aktuálnych voľbách, ktoré učinia národy, krajiny, spoločnosti, ľudia a jednotlivci pri každom kroku fyzickej fázy ich životov.

Ide o to, že duchovné stavy a procesy sú extrémne fluidné, progresívne, premenlivé, pohyblivé a flexibilné. U nich niet ničoho finalistického.

Ako sa táto situácia odzrkadľuje vo svete a v Zóne, ktorá je relatívne fixná, stacionárna, finalistická, strnulá a ťažko sa meniaca? Odzrkadľuje sa v schopnostiach ľudí zmeniť akúkoľvek situáciu z ich slobodnej vôle tým, že sú im poskytované neustále príležitosti učiniť nové voľby. Vykonaním určitých volieb môžu ľudia zmeniť opísané doslovné dôsledky a výsledky každého duchovného stavu či udalosti, akejkoľvek predpovede, nakoľko každý duchovný stav a proces je koniec-koncov fluidný a flexibilný a obsahuje v sebe všetky možné alternatívy svojich dôsledkov, výsledkov a materializácie. Takže bez ohľadu na voľbu jedinca, alternatíva každej špecifickej voľby a jej dôsledok sú obsiahnuté v jej duchovnom stave a procese. Vykonaním určitých volieb pri každom kroku ľudia spúšťajú dôsledky a materializovanie sa zodpovedajúcich alternatív celkových duchovných stavov a udalostí.

Správne chápanie tajomstva tejto vzájomnej spojitosti možno nájsť len v tom, že každý pozitívny duchovný stav a duchovný svet bude vnímaný a ponímaný ako fluidná, pohyblivá a flexibilná kondícia bytia a existencie. Každý pozitívny duchovný stav obsahuje v sebe všetky predstaviteľné alternatívy, ktoré sú vždy v stave pripravenosti uskutočniť sa a konkretizovať sa na základe volieb ľudí vo všetkých svetoch. V tomto ohľade nie je prekvapením zistenie, že ten istý duchovný stav či udalosť, objavujúci sa v duchovnom svete, sa bude prejavovať a uskutočňovať v rôznych svetoch a Zónach odlišným spôsobom, v závislosti na tom, aké alternatívy každého takého duchovného stavu či udalosti boli spustené tými Zónami, voľbami ľudí a spoločností, relevantnými pre tie svety.

Kým nie je pochopená táto štruktúra duchovnosti a povahy Stvorenia Najvyššieho, vždy tu bude tendencia upadnúť späť do extrému tej interpretácie, ktorá ignoruje tento životne dôležitý a fundamentálny princíp duchovnosti.

Takže napríklad doslovný zmysel biblických proroctiev a predpovedí sa môže, ale aj nemusí naplniť, v závislosti od duchovných volieb, ktoré urobia ľudia na Zemi. Také voľby určujú, ktoré duchovné alternatívy sa prejavia v ich fyzických životoch a na ich planéte. Nakoľko spoločnosti a národy, ako aj jednotlivci, si veľmi často volia alternatívy zhodné s doslovným zmyslom biblických proroctiev, také proroctvá sa doslovne naplnia.

Ľudský jazyk vonkajška, ktorý vládne v tejto Zóne Vymiestnenia, čo sa prejavuje v použití striktného doslovného zmyslu Biblie, nemôže obsahovať synchrónnosť a súbežnosť všetkých nekonečných počtov a variácií alternatív, dostupných v každom duchovnom pojme, stave, procese či udalosti. Ľudský jazyk je strnulý a lineárny. Preto musí opisovať udalosti v ich finalistických extrémoch. Duchovný jazyk naproti tomu nie je lineárny a on skutočne má vo svojom obsahu všetky také alternatívy. Preto to, čo v doslovnom zmysle Biblie znie ako definitívne, nezvratné, nezmeniteľné a uväznené v stave a podmienkach, vo svojom duchovnom zmysle je písané ako potencialita pre všetky alternatívy takého duchovného stavu, aby mali tie alternatívy rovnaké príležitosti a šance byť spustené a stať sa.

Hore uvedený opis a vysvetlenie, ktoré nie je ľahké pochopiť ľudskou lineárnou mysľou, možno považovať za skutočný filozofický základ pre prístup k týmto záležitostiam v zmysle stredného stanoviska. Z tohto stanoviska pôsobí a funguje Absolútna Božská Prozreteľnosť Najvyššieho.

Aj keď Najvyšší predvída všetky voľby, ktoré ľudia urobia behom celého bytia a existencie až do večnosti, nepredurčuje ich, ale namiesto toho dáva ľuďom všetky alternatívy na zváženie z ich vlastnej slobodnej vôle, bez akéhokoľvek zasahovania, vnucovania, nátlaku, násilia či podmienok. Každá zvolená alternatíva v sebe obsahuje všetky svoje dôsledky a výsledky. Nakoľko sú všetky Najvyššiemu známe, mimo časopriestorového kontinua lineárnej manifestácie, za súčasnej prítomnosti všetkých časov a priestorov od večnosti do večnosti, nemôže byť pred Najvyšším nič skryté a Najvyšší vie, čo si idú ľudia zvoliť v každom momente svojej manifestácie v lineárnom časopriestorovom kontinuu svojho bytia a existencie. Na základe takého poznania Najvyšší poskytuje každému príležitosti nielen naplniť dôsledky a výsledky každej voľby, ale aj uvedomenie a schopnosť zmeniť tieto výsledky a následky. To, čo v lineárnosti časopriestorového kontinua vyzerá byť ako nevyhnutnosť, v synchrónnosti a simultánnosti diskrétnej modality bytia a existencie také nie je. Tu to má rovnaké možnosti a šance byť alebo nebyť premietnuté k naplneniu sa v lineárnej modalite bytia a existencie. Toto je dôvod, prečo nemožno nikdy na 100% predpovedať osud ľudí, ich voľby a dôsledky a výsledky tých volieb — lebo sa nachádzajú v lineárnych aspektoch bytia a existencie a v ich vonkajšku. Pravdepodobnosť naplnenia sa takých predpovedí a proroctiev nemôže nikdy prevýšiť 50%, čo sa týka presnosti, kvôli ľudskému faktoru, ktorý je fakticky duchovným faktorom — pohyblivosťou, fluiditou, premenlivosťou a flexibilitou, ktoré sú vrodené esencii a substancii duchovnej prirodzenosti Stvorenia. Pokiaľ je niekto nažive, to je jedno kde, kedy a za akých podmienok, je duchovnou bytosťou, pretože život pochádza z Absolútneho Zdroja Života — z Najvyššieho. Toto je duchovným faktorom života každého. Toto je odzrkadlením Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho — Absolútnej Slobody a Absolútnej Nezávislosti. Z takej Prirodzenosti sa nič nenariaďuje a nepredurčuje. Preto ľudia dokážu a môžu meniť svoje osudy — učinením odlišných volieb.

Majúc slobodu a nezávislosť, relatívne k Absolútnej Slobode a Nezávislosti Najvyššieho, všetkým sentieným entitám a ľuďom je poskytnutý dostatočný priestor a sloboda v ich životoch, aby sa realizovali nekonečne rozmanitými spôsobmi. V tomto ohľade a kvôli tomuto voľby sentientných entít a ľudí a ich dôsledky sú v konečnom zmysle nepredvídateľné z hľadiska lineárnosti priestorovo-časového kontinua. No v Absolútnom Stave a Kondícii bezpriestorovo- bezčasovej synchrónnosti a simultánnosti všetky voľby a ich dôsledky sú známe, pretože sa vyskytujú synchrónne v celistvosti svojho bytia a existencie na diskrétnej úrovni Stvorenia. V tejto modalite Stvorenia niet žiadneho času a žiadnej lineárnosti. Je však iným príbehom, keď sú premietnuté do lineárnej modality bytia a existencie. Tu sa všetky voľby, osudy, údely, atď. stávajú v podstate nepredvídateľnými, alebo predvídateľnými len na úrovni 50%-nej presnosti, pretože rôzne alternatívy duchovných stavov, ktoré odpovedajú takým voľbám a ich dôsledkom, sa nemôžu manifestovať synchrónne a simultánne, ale len postupne, alebo vôbec nie (pokiaľ je učinená odlišná voľba).

Tento prístup možno považovať za skutočný prístup v zmysle stredného stanoviska. Odzrkadľuje duchovnú filozofiu potenciálností a volieb, ktorá vždy poskytuje rovnaké príležitosti pre uskutočnenie sa alebo naplnenie sa všetkých alternatív duchovných stavov a procesov na rôznych úrovniach a Zónach.

Kvôli lepšiemu pochopeniu filozofie stredného stanoviska je nutné formulovať jeho nasledovné duchovné princípy:

1. Pochopenie, ponímanie, interpretácia a správne vnímanie každého javu nemožno dosiahnuť z extrémnej pozície, pretože táto je jednostranná, obmedzená, lokalizovaná a týka sa singulárneho aspektu. Najvyšší nepôsobí z krajných pozícií, ale od stredu k obvodu, simultánnym, kontinuálnym a synchrónnym spôsobom. Preto každý jav musí mať simultánny, kontinuálny a synchrónny dopad naskrz všetkými svojimi významami, zmyslami, dimenziami, úrovňami, stupňami, krokmi, časmi a paračasmi v bytí a existencii. Ani jednému aspektu alebo strane či významu nie je daná žiadna prednosť, pretože sú všetky vzájomne prepojené v jednote a jedinosti funkcií a všetky sú rovnako dôležité a potrebné v celistvosti Stvorenia Najvyššieho a v celistvosti jeho bytia a existencie. Preto môže byť skutočná realita akéhokoľvek javu náležite pochopená len z pozície stredného stanoviska. Toto stanovisko berie do úvahy všetky možnosti rovnako, bez jednostranného zdôrazňovania ktoréhokoľvek jednotlivého aspektu či jednotlivej úrovne jeho manifestácie.

2. Udalosti v Stvorení nie sú nikdy obmedzené len na jednu úroveň alebo aspekt, preto nemôžu mať nikdy len izolovanú, miestnu dôležitosť, dopad a implikácie, bez akejkoľvek spojitosti a bez akýchkoľvek dôsledkov pre zvyšok Stvorenia. Všetko, čo sa stane na jednom mieste alebo stave Stvorenia, vyvolá dominový efekt po celom Stvorení, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia niečoho. Je pravda, že vždy je tu prvotný jav, ktorý sa udeje bez výnimky na duchovnej úrovni — ktorá je zdrojom každého javu — a ten dáva popud k dominovému efektu. No jav bez svojho postúpenia a nastatia nemá žiadnu užitočnosť a platnosť, žiadnu bázu a základ, presne tak, ako sa postúpenie k nastatiu nemôže udiať bez svojho prvotného javu. Ani nastatie nie je možné bez postúpenia svojho prvotného javu. Realitu nie je možné vidieť náležite a správne len z pozície samotného prvotného javu, alebo len jeho postúpenia, alebo len jeho nastatia, súc vzájomne nezávislé. Také stanovisko by bolo extrémistické, okrádajúc jedinca o videnie vecí v celistvosti ich manifestácie, sprítomňovania sa a uskutočňovania sa po celom Stvorení. Len z pozície stredného stanoviska možno objaviť princíp dominového efektu, ktorý poskytuje pocit kompletnosti a celistvosti každého objavenia sa, postúpenia a/alebo nastatia a ich vzájomnej spojitosti a vzájomnej závislosti.

3. Jestvuje niekoľkonásobná úroveň vzájomnej spojitosti a vzájomnej závislosti všetkého a každého v bytí a existencii. Jedna taká úroveň je ovplyvnená procesom spojitosti v lineárnej modalite a forme. Ďalšia úroveň je ovplyvnená procesom simultánnosti v diskrétnej modalite a forme, od najvnútornejšieho po najvonkajšie. No každá úroveň je súbežne a súčasne nespojitá a i spojitá naraz. Nespojitý či diskrétny aspekt bytia a existencie sa samostatne a sám osebe nemôže uchytiť v realite bez svojej kontinuálnosti, tak ako ani spojitý aspekt bytia a existencie nemá žiadnu reálnosť bez svojho diskrétneho aspektu. Diskrétny aspekt možno ponímať ako ducha bytia a existencie či ako ich duchovný aspekt, zatiaľ čo kontinuálny aspekt možno ponímať ako telo či ako formu bytia a existencie. Diskrétny aspekt, duch, je objavením sa či javom; kontinuálny aspekt, forma, je nastatím. Do oboch týchto úrovní zasahuje postupovanie javu smerom k nastatiu. Toto je medziúroveň alebo intermediárna úroveň, ktorú možno ponímať ako dušu či mentalitu bytia a existencie. Ani jedna z týchto úrovní nie je celistvá bez ostatných a samostatne, separátne by im chýbala akákoľvek pevná realita.

Preto, videnie vecí buď z extrémneho duchovného stanoviska, alebo z extrémneho naturalistického stanoviska značne znehodnocuje všetky závery o povahe udalostí a dianí v bytí a existencii, ako aj o samotnom bytí a existencii. Len v strednom stanovisku, ktoré berie do úvahy všetky možnosti a alternatívy rovnako, možno nájsť najviac sa realite približujúce chápanie povahy udalostí a dianí, ako aj ich dôsledkov.

4. Všetko v bytí a existencii je v neustálom pohybe, napredovaní a vývoji. V dôsledku takej povahy bytia a existencie nemôže mať žiadna udalosť či dianie, alebo jej dôsledky konečnú alebo absolútnu platnosť, vedúc k situácii nemennosti a stagnácie. Absolútnu Pravdu možno nájsť len v takom chápaní, že nič okrem Najvyššieho nie je absolútne a nevyhnutné. Namiesto toho je všetko v bytí a existencii meniace sa a pohyblivé. Taká povaha si vyžaduje, aby všetko v bytí a existencii bolo mnohostranné, znásobujúce sa, prejavujúce sa a rovnako reálne, potrebné a dôležité. Toto dáva všetkému a každému neustálu príležitosť nepretržite sa zdokonaľovať, rásť, zlepšovať sa, napredovať a rozvíjať sa. V takej povahe je jej mobilnosť, flexibilita, pohyblivosť a premenlivosť.

Extrémistické stanovisko je vždy jednostranné, prehliadajúce túto skutočnú prirodzenosť vecí v bytí a existencii. Preto je jeho platnosť obmedzená len na jeden aspekt, ktorý sám osebe a samostatne nemá žiadnu reálnosť a život. Len stredné stanovisko, ktoré berie do úvahy rovnaké možnosti prejavení sa všetkých aspektov na všetkých úrovniach, môže sa náležite a správne priblížiť skutočnej povahe reality.

5. Jedným z hlavných princípov bytia a existencie a ich života je princíp slobody. Charakter slobody vychádza zo schopnosti zvoliť si z nekonečného počtu a rozmanitosti alternatív. Bez takých alternatív by neexistovala žiadna sloboda. Aby boli také alternatívy neustále k dispozícii pre ich zvolenie, všetky alternatívy sú nepretržite prítomné cez ich rovnaké, simultánne a synchrónne rozdistribuovanie v celom bytí a existencii, na všetkých úrovniach, stupňoch, krokoch a vo všetkých ich dimenziách tak v diskrétnej, ako aj v kontinuálnej modalite. Len takýto typ usporiadania poskytuje všetkým sentientným entitám a ľuďom slobodu voľby, od ktorej závisí ich život. Nikto v bytí a existencii by nemohol prežiť ani zlomok sekundy bez tejto slobody a alternatív, z ktorých sa dá vybrať. Tieto alternatívy sú neustále v stave pripravenosti — byť voľbou uvedené do činnosti. Stav pripravenosti je aktívnym, pohyblivým stavom. Je to stav neustálej aktualizácie a realizácie. Keďže všetky alternatívy sú rovnako rozdelené po celom bytí a existencii, manifestujú sa vo svojich rôznych aspektoch a formách na všetkých úrovniach, stupňoch, krokoch, atď. bytia a existencie relevantne podľa povahy a stavu každej úrovne, stupňa, kroku, atď. bytia a existencie. Takže všetky sa objavujú všade a v každej dobe — vo forme a prirodzenosti, týkajúcej sa, potrebnej a vhodnej pre každý jednotlivý aspekt bytia a existencie. Pravú realitu každej takej alternatívy možno nájsť len v úplnosti všetkých jej aspektov, foriem a obsahov, ako sa konkretizuje synchrónnym, simultánnym a kontinuálnym spôsobom po všetkých úrovniach bytia a existencie.

No extrémistické stanovisko berie do úvahy len jednu možnosť pre také manifestovanie sa ktorejkoľvek alternatívy. Také stanovisko porušuje životne dôležitý a fundamentálny princíp slobody, izolovaním a obmedzením každej alternatívy, pokiaľ ide o jej úroveň či jej aspekt, len na jednu či jeden. Len v strednom stanovisku možno nájsť najviac sa skutočnosti približujúci náhľad a chápanie reality slobody a alternatív, pretože len stredné stanovisko je skutočne slobodné. Extrémne stanovisko nemôže byť nikdy slobodné, kvôli jeho sebavýnimočnosti, sebaizolácii a jednostrannosti.

6. Pôsobenie Absolútnej Božskej Prozreteľnosti Najvyššieho sa uskutočňuje z pozície centra, ako v guľovej sfére. Len z takej pozície možno správne vládnuť celistvosti bytia a existencie a nepretržite ju udržiavať a pridávať k nej. Stred tej guľovej sféry je simultánne a synchrónne rovnako prítomný v každej jej časti či oblasti, súc vždy stredom či centrom každej časti či oblasti, tvoriac tú guľovú sféru bytia a existencie. Preto každá aktivita stredu sa v každom danom momente simultánne, synchrónne a kontinuálne odzrkadľuje v každej časti či oblasti tej guľovej sféry. Nič nemôže byť nikdy vynechané či zostať neovplyvnené, pretože život tej guľovej sféry pochádza z jej stredu.

Každé extrémistické stanovisko je naklonené na jednu stranu a nevychádza zo stredu. Porušuje princíp rovnakej distribúcie dopadov aktivít stredu po celom bytí a existencii. Len v strednom stanovisku možno nájsť najviac sa realite približujúce chápanie toho, ako pôsobí Absolútna Božská Prozreteľnosť Najvyššieho a ako vládne celému Stvoreniu.

7. Teoreticky by bolo možné celé Stvorenie ponímať ako obrovskú budovu a Najvyššieho ako zakladateľa a staviteľa tejto budovy, súc jej základom a podkladom. Táto obrovská budova má mnoho úrovní, poschodí, miestností, oddelení a úsekov. V nich všetkých prebiehajú nepretržite neutíchajúce aktivity. Celá budova so všetkými jej časťami stojí a — čo sa týka jej správnej funkcie — je závislá na svojom základe. Všetko, čo sa deje v jej základe, má okamžitý dopad na všetky úrovne, poschodia, miestnosti, oddelenia a úseky tej budovy a celú jej konštrukciu. Všetko bez výnimky je ovplyvnené takými aktivitami základu. Reakcia na také aktivity a dopad takých aktivít sa bude meniť podľa kvality a blízkosti každej úrovne a časti tej budovy k základu. No bez ohľadu na túto blízkosť a kvalitu, všetky budú do určitej miery a v určitom rozsahu ovplyvnené.

V tejto konotácii je nemožné izolovať jednu úroveň alebo poschodie tejto budovy a prehlásiť, že nie je takou aktivitou ovplyvnené, alebo na druhej strane prehlásiť, že tá miestnosť či to poschodie je jediné, ktoré je ovplyvnené základom, a že všetko ostatné v tej budove nemá s tým základom a jeho aktivitami nič spoločné. A presne toto robí extrémistické stanovisko. Preto čím viac sa kto vzdá takého stanoviska a prijme princíp stredného stanoviska, ktoré vidí veci v ich celistvosti a rovnosti ich aspektov a alternatív, tým viac duchovne rastie.

8. Vzťahová korelácia rôznych sentientných entít je založená na nekonečnom počte a rozmanitosti typu, kvality, množstva a obsahu ich vzťahov. Aby sa nadviazali také vzťahy, je nevyhnutné mať vedomosť o rozličných možnostiach a ich výsledkoch a o stupni užitočnosti, ktorému môže každý vzťah slúžiť. Taká vedomosť sa získa spojením so všetkými alternatívami nejakej voľby, a tak so všetkými sentientnými entitami a ľuďmi v bytí a existencii, cez prítomnosť Najvyššieho vo Vnútornej Mysli každého. Najvyšší je Centrom každého. Toto je spoločným menovateľom všetkých sentientných entít a ľudí v bytí a existencii. Dokonca aj v Zóne Vymiestnenia Najvyšší je Centrom Vnútorných Myslí jej obyvateľov. Rozdiel medzi prvou a druhou situáciou je postoj k tomuto faktu a jeho uznanie. Zatiaľ čo ľudia v pozitívnom stave bytia a existencie uznávajú, prijímajú a uplatňujú tento fakt, ich náprotivky v Zóne Vymiestnenia ho popierajú, odmietajú alebo skresľujú (s výnimkou tých, ktorí sú v tej Zóne na zvláštnej misii od Najvyššieho). Ale dokonca aj obyvatelia Zóny Vymiestnenia sú spojení s pozitívnym stavom prostredníctvom prítomnosti toho Stredu v ich Vnútornej Mysli, Stredu, ktorým je Najvyšší. Táto spojitosť je nevyhnutná kvôli tomu, aby bola alternatíva, opačná k pozitívnemu stavu, ktorú reprezentujú negatívni ľudia v Zóne Vymiestnenia. Táto situácia poskytuje pozitívnemu Stvoreniu príležitosť vedieť skúsenostne, cez negatívny stav, čo by sa nemalo voliť. A takto každý v Stvorení a v Zóne Vymiestnenia slúži pozitívnemu úžitku. Vedomosť o tom, čo by sa nemalo voliť, je sama osebe pozitívnou vedomosťou. Najprv treba vedieť toto, aby sa vyhlo vykonaniu nesprávnych volieb.

Z toho dôvodu čokoľvek, čo sa stane v pozitívnom stave, má dopad nielen naskrz pozitívnym stavom bytia a existencie, ale aj naskrz negatívnym stavom, mimo bytia a existencie, v Zóne Vymiestnenia. Z tejto spoluúčasti nie je nikto vylúčený; jediným rozdielom je, že všetko, čo je prijímané v Zóne Vymiestnenia, je okamžite skreslené a/alebo sa to javí byť naruby. Nadviazanie náležitého a užitočného vzťahu všetkých sentientných entít by bolo nemožné, ak by boli spojené len s jednou izolovanou, výlučnou, lokálnou úrovňou bytia a existencie, ako to tvrdí extrémistické stanovisko. Toto by malo za následok ohromné ochudobnenie všetkých sentientných entít a obmedzenie ich slobody prejavu, vyjadrenia sa a voľby. Takú situáciu by nemohli prežiť.

Z tohto možno vidieť nebezpečenstvo extrémistických názorov alebo stanovísk a múdrosť stredného stanoviska, ktoré poskytuje vyvážené príležitosti pre nadviazanie všetkých možných vzťahov v celom bytí a existencii.

9. A napokon, a čo je najdôležitejšie, pokiaľ by extrémistické názory a stanoviská boli správne, žiadny správny vzťah sentientných entít s najdôležitejším a najrozhodujúcejším aspektom ich života — s ich Absolútnym Zdrojom vo vnútri — s Najvyšším, by nebolo možné nadviazať.

Najvyšší je rovnako prítomný, prejavujúci sa a aktívny po celom Jeho/Jej Stvorení a jeho bytí a existencii. So žiadnou časťou Stvorenia sa nezaobchádza prednostne, lebo všetky rovnako vznikli z Najvyššieho a sú časťami jedného Celku. Zanedbávanie jednej časti by bolo nebezpečné pre celý celok a malo by za následok zanedbanie Seba. Napokon, Najvyšší je prítomný v jednej časti v takej miere, ako v ktorejkoľvek inej časti, a v takej miere, ako v celistvom Celku. Nerovnaká distribúcia prítomnosti Najvyššieho naskrz celistvosťou celku by mala za následok nevyváženosť a porušenie princípu rovnováhy, ktorá udržiava život v tom celku. Taká situácia by skončila trvalým kolapsom takého Celku. Stvorenie by prestalo existovať.

Okrem toho, cez rovnakú prítomnosť Najvyššieho v každej časti celku môže byť nevyčerpateľná Prirodzenosť Najvyššieho manifestovaná a zdieľaná so všetkými časťami, nakoľko každá časť odzrkadľuje iný aspekt Prirodzenosti Najvyššieho. Neexistuje však žiadny aspekt Prirodzenosti Najvyššieho, ktorý by bol nadradený alebo podriadený nejakému inému. Najvyšší je Najvyšším bez ohľadu na to, v akom aspekte; a úplnosť Jeho/Jej Prirodzenosti sa odzrkadľuje v jedinečnosti toho aspektu. Ak by to nebola pravda, sentientné entity a ľudia by boli nebezpečne obmedzení pri ich voľbách manifestovať rôzne aspekty Prirodzenosti Najvyššieho a nadviazať vzťah s Najvyšším z úrovne a stupňa, ktorý im najviac vyhovuje v každom danom momente ich duchovného rozvoja a pokroku.

Také obmedzenie na jediný alebo na pár aspektov voľby by zastavilo akýkoľvek pokrok, pretože sentientné entity by sa už ďalej nepribližovali viac a viac Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho. Keby to nemohli robiť, nemohli by prežiť. Preto je nevyhnutné, aby boli sentientným entitám a ľuďom pre vzťah k dispozícii všetky aspekty Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, rovnakým spôsobom a rovnako rozložené po celom bytí a existencii. Len na takom základe možno nadviazať akýkoľvek zmysluplný vzťah.

Každé extrémistické stanovisko má nebezpečnú tendenciu klásť dôraz len na jeden alebo len na pár obmedzených aspektov a prejavov Prirodzenosti Najvyššieho, vyhlasujúc ich za najdôležitejšie, najvýznamnejšie a za jediné prijateľné. Také stanovisko je netolerovateľné a je porušením slobody voľby mať vzťah k iným, rovnako životne dôležitým aspektom Prirodzenosti Najvyššieho.

Len v strednom stanovisku, ktoré je stanoviskom Centra, možno nájsť patričnú a správnu tendenciu poskytnúť rovnakú príležitosť a rovnakú šancu každému mať vzťah k Najvyššiemu z akejkoľvek úrovne, k akémukoľvek aspektu, s rovnakou mierou a kvalitou významu a dôležitosti než z ktorejkoľvek inej úrovne. V takom stanovisku možno nájsť správnu vyváženosť a rovnováhu, ktorá udržiava rovnomerné distribuovanie života z Najvyššieho po všetkých úrovniach bytia a existencie.

Preto možno s istotou prísť k záveru, že u všetkých záležitostí možno nájsť skutočnú múdrosť jedine v strednom stanovisku. Taká múdrosť pramení zo skutočnej, rovnakej a bezpodmienečnej lásky Najvyššieho ku všetkým v Stvorení Najvyššieho, a nezáleží na tom, v ktorej dimenzii, úrovni, stupni, kroku či Zóne sa manifestujú.

Zdroj: ŠTYRI POJMY DUCHOVNEJ ŠTRUKTÚRY STVORENIA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ