KAPITOLA TRETIA

PRINCÍPY DUCHOVNEJ METAFYZIKY

2. – 4. októbra 1982

Najvyšší požiadal, aby bolo prenesené nasledovné zjavenie, na zváženie všetkým, ktorí majú záujem o pozdvihnutie a obohacovanie svojej duchovnosti.

Je čas niečo zjaviť o povahe a štruktúre Stvorenia. To, čo nasleduje, prevyšuje všetko, čo bolo v tomto ohľade zjavené doposiaľ. Nebude to ľahké pochopiť.

Moderní teoretickí fyzici na Zemi matne chápu, že každá jedna častica hmoty je akýmsi spôsobom spojená s každou jednou časticou, nachádzajúcou sa niekde inde v celom fyzickom vesmíre. Títo vedci si uvedomujú, že toto spojenie a vzťah je nelokálnej povahy. To znamená, že tieto častice akýmsi spôsobom obchádzajú známe zákony časopriestorového kontinua fyzického vesmíru a nadväzujú synchrónne, simultánne a nespojité vonkajšie a vnútorné spojenie, takže čokoľvek, čo sa stane jednej častici v jednej konkrétnej lokalite, má okamžitý dopad na všetky jej náprotivky po celom fyzickom vesmíre.

Túto teóriu možno považovať za istým spôsobom správnu do tej miery, do akej ju pozemskí vedci sú schopní chápať a formulovať. Táto teória má však dva hlavné problémy a obmedzenia:

Po prvé, táto teória je jednodimenzionálna, obmedzená len na fyzický vesmír. Berie sa len malý, alebo sa neberie žiadny ohľad na multidimenzionálnu spojitosť a súvislosť. Táto teória uznáva, že taká vzájomná spojitosť a súvislosť jestvuje len vo fyzickom vesmíre. Existencia čohokoľvek iného, než je fyzický vesmír, nie je braná v úvahu. A hoci pozemskí vedci uznávajú fakt, že táto vzájomná spojitosť sa riadi akýmisi tajomnými, im neznámymi zákonmi a že pojem nepretržitého plynutia alebo lineárnosti už viac nie je udržateľný, napriek tomu opomínajú vziať do úvahy najdôležitejší faktor takej situácie ― duchovný faktor. Tento duchovný faktor tvrdí, že spojitosť a súvislosť všetkých javov a fenoménov v celom Stvorení nie je obmedzená na jednodimenzionálnu oblasť, ale má multidimenzionálny charakter. To znamená, že každá častica vo fyzickom vesmíre je spojená a vytvára vzťah nielen s každou ďalšou časticou vo fyzickom vesmíre, ale čo je najdôležitejšie, aj s jej súvzťažiacimi náprotivkami v intermediárnom či duchovno- prírodnom vesmíre, a tiež vo vnútornom alebo duchovnom vesmíre. Táto vzájomná spojitosť a vzájomná súvislosť má diskrétny, synchrónny a simultánny charakter, zatiaľ čo je súčasne aj kontinuálnej povahy, pokiaľ ide o vnútornú spojitosť a súvislosť.

Aj keď pozemskí vedci postulujú štyri dimenzie, toto postulovanie je obmedzené len na fyzický vesmír. Je to teda jednorozmerné stanovisko, pretože vnútri každej dimenzie si možno zaviesť percepčné dimenzie, ktoré sa týkajú skôr subjektívneho vnímania dimenzie, v ktorej si jedinec zriaďuje svoje aktuálne bytie a existenciu, než iných dimenzií reality.

Druhým problém s hore uvedenou teóriou je fakt, že pozemskí vedci sa pokúšajú definovať všetko z pozície svojho vlastného fyzického vesmíru, vesmíru, ktorý v skutočnosti nie je reálnym fyzickým vesmírom, ale vymiestnenou zónou toho skutočného fyzického vesmíru (viď prvá kapitola tejto kniţky). S touto situáciou je ten problém, že to, čo vedci považujú za hmotu, realitu, častice, atď., nie je pravá hmota, pravá realita, pravé častice, atď., ale v skutočnosti je to odpad, zbytky a vymiestnenie hmoty, reality, častíc, atď.. Tento odpad a zbytky sú výsledkom neustáleho uvedomenia si sentientných entít, že majú k dispozícii voľbu, ktorá je proti realite pozitívneho stavu a realite duchovných princípov. Také uvedomenie, ktoré je stálym, nepretržitým uvedomením si, že jedinec má večne k dispozícii voľbu poprieť, odmietnuť či skresliť duchovnú realitu pozitívneho stavu, produkuje anti-myšlienky, anti-idey, anti-vnímanie a anti-pojmy, ktoré sú vedľajším produktom existencie tejto voľby. Pojem antihmota, antivesmír, atď. fakticky pochádza z existencie takej voľby.

V tomto ohľade možno kľudne špekulovať nad tým, že Zóny Vymiestnenia (z ktorých sa pozemskí vedci pokúšajú pochopiť vesmír) tvoria antivesmír, antihmotu a antičastice, ktoré sú vedcami vnímané prevráteným spôsobom ako skutočný vesmír, skutočná hmota a skutočné častice. Takže zákony, princípy a kategórie, vychádzajúce z takej pozície alebo stanoviska, nemajú nič spoločné so zákonmi, princípmi a kategóriami skutočného vesmíru. Platia len v Zóne Vymiestnenia.

V tomto bode je nevyhnutné uznať, že vesmír je riadený a ovládaný určitými súbormi zákonov a princípov, ktoré majú univerzálnu aplikovateľnosť a všeobecnú platnosť. Z týchto všeobecných typov zákonov a princípov vychádzajú odlišné súbory zákonov a princípov, ktoré majú len miestnu aplikovateľnosť a platnosť.

Možno to ponímať tak, že existujú všeobecné zákony a princípy, ktoré ovládajú a riadia fyzický vesmír. Z nich vychádzajú zákony a princípy, ktoré ovládajú a riadia určitú fyzickú galaxiu. Z nich zas vychádzajú zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú určitú fyzickú slnečnú sústavu. Z tých zas vychádzajú zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú určitú fyzickú planétu.

Zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú špecifickú planétu, sú platné a aplikovateľné len vo sfére tej planéty. Keďže však tieto zákony a princípy vychádzajú vo všeobecnom zmysle zo zákonov a princípov príslušnej slnečnej sústavy tej planéty, všetky planéty tej sústavy sú vzájomne prepojené a navzájom súvisia. Zákony a princípy takej konkrétnej slnečnej sústavy sú zas platné a aplikovateľné len v tej konkrétnej slnečnej sústave. Keďže však vo všeobecnom zmysle vychádzajú zo zákonov a princípov ich príslušnej fyzickej galaxie, všetky slnečné sústavy tej príslušnej galaxie a ich planéty sú navzájom prepojené a vzájomne súvisia. A, samozrejme, keďže všetky zákony a princípy jednej fyzickej galaxie vychádzajú vo všeobecnom zmysle zo zákonov a princípov svojho príslušného fyzického vesmíru, všetky galaxie, ich slnečné sústavy a ich planéty a ostatné telesá sú v stave a procese neustálej vonkajšej a vnútornej spojitosti a vzťahu.

Ako však už bolo uvedené vyššie, toto je jeden obmedzený aspekt vzájomnej vonkajšej a vnútornej spojitosti a vzťahu a tento typ spojitosti a vzťahu možno ponímať ako kontinuálnu a simultánnu modalitu.

Aj keď taká modalita kontinuálnej a simultánnej spojitosti a vzťahu je životne dôležitá pre prežitie každého vesmíru zo svojho vnútra, nie je dostatočná pre prežitie zo svojho vonkajška.

Platí tu princíp, že všetky zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú jeden príslušný fyzický vesmír, súvisia a sú spojené so zákonmi a princípmi všetkých ostatných fyzických vesmírov, ktoré existujú v odlišných priestorovo-časových kontinuách. Ony všetky sú vzájomne závislé. Ale dokonca ani táto situácia nie je dostatočná pre ich správne fungovanie a prežitie. Akékoľvek zákony a princípy akéhokoľvek fyzického vesmíru s jeho galaxiami, slnečnými sústavami, planétami a telesami vychádzajú z ešte všeobecnejších zákonov a princípov intermediálnych alebo duchovno-prírodných vesmírov a ich príslušných galaxií, slnečných sústav, planét a telies. Štruktúra a charakter tohto intermediálneho sveta nemá nič spoločné so štruktúrou a charakterom fyzického sveta, s výnimkou toho, že spolu súvzťažia. Žiadny zo zákonov a princípov fyzických vesmírov nie je aplikovateľný a platný v intermediálnych vesmíroch, aj keď odvodzujú svoje všeobecné bytie a existenciu z princípov a zákonov intermediálnych vesmírov. A však kvôli tejto odvodzovanej povahe zákony a princípy intermediálnych vesmírov prekonávajú vo všetkých ohľadoch všetky zákony a princípy fyzických vesmírov, tak ako zákony a princípy jedného fyzického vesmíru prekonávajú zákony a princípy ktorejkoľvek svojej galaxie, a ako zákony a princípy jednej galaxie prekonávajú zákony a princípy každej jednotlivej fyzickej slnečnej sústavy. To isté platí ohľadom zákonov a princípov každej planéty či nebeského telesa, ktoré sú prekonávané zákonmi a princípmi, ktoré riadia a ovládajú ich príslušnú slnečnú sústavu.

Kvôli faktu, že všetky zákony a princípy fyzických vesmírov, so všetkými ich galaxiami, slnečnými sústavami, planétami a telesami, vychádzajú v konečnom zmysle zo zákonov a princípov, ktoré riadia a ovládajú intermediálne vesmíry a ich príslušné galaxie, slnečné sústavy, planéty a telesá, všetky sú vo vzájomnom vzťahu a vzájomne prepojené vo všetkých ohľadoch a žiadnu udalosť či fenomén na jednom mieste vesmíru nemožno správne pochopiť a vysvetliť bez jej spojitosti a vzťahu s korešpondujúcim miestom v ktoromkoľvek inom vesmíre, tak v kontinuálnom zmysle, ako aj v diskrétnom a synchrónnom zmysle.

Jestvuje nekonečný počet a rozmanitosť fyzických vesmírov, existujúcich v rôznych časových líniách a priestorovej synchrónnosti, a jestvuje nekonečný počet a rozmanitosť intermediálnych vesmírov, existujúcich v rôznych stavoch a procesoch. Nakoľko všetky zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú jeden fyzický vesmír, vychádzajú zo zákonov a princípov intermediálnych vesmírov, každá udalosť, jav, fenomén a dianie hociktorého konkrétneho fyzického vesmíru, na hociktorom jeho mieste, je spôsobená objavením sa korešpondujúcej udalosti a javu v príslušnom intermediálnom vesmíre a jeho príslušnom mieste, stave a procese.

Ale dokonca ani toto usporiadanie nie je dostatočné pre prežitie, udržiavanie, progresiu a proces oboch týchto všeobecných dimenzií ― fyzickej dimenzie, s jej nekonečným počtom a rozmanitosťou fyzických vesmírov a ich nekonečným počtom a rozmanitosťou galaxií, slnečných sústav, planét a rôznych telies; a duchovno-prírodnej alebo intermediárnej dimenzie, s jej nekonečným počtom a rozmanitosťou intermediálnych vesmírov a ich nekonečným počtom a rozmanitosťou galaxií, slnečných sústav, planét a telies.

Treba si uvedomiť, že tak ako zákony a princípy fyzickej dimenzie (s jej nekonečným počtom a rozmanitosťou poddimenzií) odvodzujú svoje bytie a existenciu zo zákonov a princípov intermediálnej dimenzie (s celým jej nekonečným počtom a rozmanitosťou poddimenzií), tak isto aj všetky zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú intermediálnu dimenziu, odvodzujú vo všeobecnom zmysle svoj pôvod, bytie a existenciu zo zákonov a princípov, ktoré riadia a ovládajú duchovnú dimenziu; táto dimenzia sa rovnako skladá z nekonečného počtu a rozmanitosti duchovných vesmírov, so všetkými ich nekonečnými počtami a rozmanitosťou duchovných galaxií, slnečných sústav, planét a telies. Štruktúra a charakter tejto duchovnej dimenzie nemá nič spoločné so štruktúrou a charakterom ani intermediálnej dimenzie, ani fyzickej dimenzie. Avšak všetky navzájom súvzťažia.

Kvôli odvodzovaniu všetkých zákonov a princípov intermediálnej dimenzie zo zákonov a princípov duchovnej dimenzie, sú tieto všetky spojené a súvisia so všetkými zákonmi a princípmi duchovnej dimenzie. Z toho dôvodu v konečnom zmysle každá jedna udalosť, príhoda, fenomén či jav, ktoré sa udejú v intermediálnej dimenzii, sú výsledkom, dôsledkom a následkom takých korešpondujúcich javov v duchovnej dimenzii. Bez takých javov v duchovnej dimenzii by sa v intermediálnej dimenzii nemohlo nič prihodiť. A keďže každá udalosť, fenomén či dianie vo fyzickej dimenzii je výsledkom a následkom jej korešpondujúceho javu v intermediálnej dimenzii, následne by sa nič neobjavilo či neudialo ani vo fyzickej dimenzii.

Takže každá jednotlivá častica fyzickej dimenzie, ako aj celá fyzická dimenzia, s celým jej nekonečným počtom a rozmanitosťou fyzických vesmírov a ich príslušným nekonečným počtom a rozmanitosťou galaxií, slnečných sústav, planét a telies, je neustále, kontinuálne, simultánne a synchrónne spojená a vo vzťahu, cez intermediálnu dimenziu a všetky jej vesmíry, galaxie a svety, s duchovnou dimenziou a celým jej nekonečným počtom a rozmanitosťou vesmírov, galaxií, slnečných sústav, planét a telies.

Tu možno vidieť, pokiaľ sa chce, ako je všetko v Stvorení prepojené a vo vzťahu so všetkým ostatným a ako nič nemôže byť a existovať samostatne a samo osebe, bez takého vzťahu a spojitosti.

Táto štruktúra, charakter a hierarchia usporiadania Stvorenia tiež poukazuje na fakt, že v celom Stvorení, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia čohokoľvek, východiskové faktory akýchkoľvek udalostí, javov, dianí, atď., postupujú vždy z duchovného do prírodného či fyzického, čo je zvnútra von, a nikdy nie zvonka dovnútra, nikdy nie z prírodného do duchovného, s výnimkou spätnej väzby ohľadom prijímania, vnímania, reakcie a prežívania.

Avšak táto situácia nie je celkom dostačujúca na prežitie, udržiavanie, funkciu, rozvoj a progres Stvorenia.

S celou touto štruktúrou je ten problém, že všetky jej princípy, zákony a kategórie, ktoré riadia každú jednu dimenziu, sú trvale relatívne k niečomu inému a vychádzajú z nejakých iných vyšších poriadkov, zákonov a princípov, ktoré sú tiež len relatívne k ešte vyšším zákonom a princípom, atď., ad infinitum.

(Termín „dimenzie“ v celej tejto rozprave znamená duchovnú dimenziu s celým jej nekonečným počtom a rozmanitosťou duchovných vesmírov a ich príslušným nekonečným počtom a rozmanitosťou duchovných galaxií, slnečných sústav, planét a telies; intermediálnu alebo duchovno-prírodnú dimenziu s celým jej nekonečným počtom a rozmanitosťou intermediálnych vesmírov a ich príslušným nekonečným počtom a rozmanitosťou intermediálnych galaxií, slnečných sústav, planét a telies; a fyzickú dimenziu s celým jej nekonečným počtom a rozmanitosťou fyzických vesmírov a ich príslušným nekonečným počtom a rozmanitosťou fyzických galaxií, slnečných sústav, planét a telies.)

Taká cyklická vzájomná spojitosť a vzájomný vzťah, pri ich relativite funkcií a vzájomnej závislosti, by bola logicky relatívna k nejakému stavu, procesu a kondícii, ktorý nie je relatívny k ničomu.

Preto, na základe tohto nevyhnutného a logického záveru, je nutné postulovať nejaký Absolútny Stav, Proces a Kondíciu, ktorý nemá Sám Osebe a Sám od Seba žiadnu relativitu, ale vytvára a súčasne zahŕňa celý nekonečný počet a rozmanitosť relatív v bytí a existencii. Súhrnný súčet takého nekonečného počtu a rozmanitosti relatív tvorí jeho Absolútny Stav, Proces a Kondíciu.

Avšak na základe logiky tejto záležitosti je nepredstaviteľné vytvoriť čokoľvek Absolútne z čohokoľvek relatívneho, dokonca ani v súhrnnom súčte všetkých relatív. Súhrnný súčet všetkých relatív by bol ešte stále relatívny.

V tomto ohľade je jasné, že jediným moţným poradím objavení sa, postúpení a nastatí je z Absolútneho Stavu, Procesu a Kondície k relatívnemu. Absolútne sa neobjavuje, nepostupuje a nenastáva, pretože vždy je Samo od Seba a Samo Osebe.

Preto všetky zákony, princípy a kategórie, ktoré riadia a ovládajú ich príslušné dimenzie a ich príslušné vesmíry a svety, by museli v konečnom zmysle pochádzať z Absolútnych Zákonov, Princípov a Kategórií, ktoré ovládajú a riadia tento Absolútny Stav, Proces a Kondíciu.

V tomto ohľade potom všetko, čo sa objaví v ktorejkoľvek dimenzii a jej vesmíroch a svetoch, je konečným dôsledkom, výsledkom a manifestáciou korešpondujúcich javov v Absolútnom Stave, ktorý nie je relatívny k ničomu.

Pretože Absolútny Stav nie je relatívny k ničomu, je nestvorený a vždy je mimo akýchkoľvek časopriestorových podmienok. Časopriestorové podmienky indikujú svoj relatívny charakter. V Absolútne niet ničoho relatívneho, napriek faktu, že všetky relatíva postupujú z Absolútna. Preto v Absolútne niet ničoho z času a priestoru, napriek faktu, že čas a priestor postupujú z Bytia a Existencie Absolútna.

Nakoľko každá jednotlivá vec v Stvorení a vo všetkých jeho dimenziách, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia čohokoľvek, pochádza v konečnom zmysle z toho Nestvoreného Absolútneho Stavu, Procesu a Kondície, každá jednotlivá vec v bytí a existencii je v stave, procese a kondícii vzájomného prepojenia, vzájomnej súvislosti a vzájomnej závislosti.

Tento Absolútny Stav, Proces a Kondíciu možno s istotou ponímať ako Absolútne Centrum Stvorenia, z ktorého sa neustále šíria vlnovým spôsobom kruhy, vzďaľujúc sa smerom von tak kontinuálnym, ako aj diskrétnym a synchrónnym a simultánnym spôsobom. Bez toho, aby boli samé osebe centrami, všetky tieto kruhy bytia a existencie pochádzajú z Absolútneho Centra, ktoré nepochádza z ničoho. Pretože pochádzajú z tohto Centra, sú k nemu vždy relatívne, a cezeň aj k sebe navzájom. Avšak nakoľko toto Centrum je niečo, čo vždy je samo od seba a samo osebe, všetko ostatné môže byť a môže existovať len z takého Centra, a nikdy nie samo od seba a samo osebe.

Toto usporiadanie sa príslušne odzrkadľuje v štruktúre všetkých dimenzií a ich jednotlivých vesmírov ako presná kópia Absolútneho Stavu, Procesu a Kondície.

Nie tak dávno sa astronómom a astrofyzikom na Zemi dostalo do pozornosti, že v strede každej galaxie sa nachádza akýsi singulárny objekt, ktorý, ako sa zdá, preukazuje vlastnosti čohosi, čo je vágne známe ak čierna či biela diera, alebo podobný objekt. Charakter takého objektu je pre pozemských vedcov neuchopiteľný. Vedcom nie je známe, čo predstavuje alebo znamená tento singulárny objekt vo vzťahu ku galaxii.

S istotou možno postulovať, že taký singulárny objekt existuje v strede každej jednej dimenzie; každého jedného vesmíru; každej jednej galaxie; každej jednej slnečnej sústavy; každej jednej planéty a telesa. V konečnom zmysle možno s istotou a správnosťou postulovať také Definitívne a Absolútne Centrum ― Singulárny Objekt ― pre celé Stvorenie.

Medzi všetkými týmito singulárnymi objektmi-centrami je presná a dokonalá súvzťažnosť, a tiež nich všetkých k tomuto Absolútnemu, Definitívnemu Singulárnemu Centru a tohto Centra k nim všetkým, v celom rozsahu až po singulárny objekt-centrum jednotlivej planéty alebo nebeského telesa. Tieto singulárne objekty-centrá sú priamo prepojené, súvisiace a vzájomne závislé a dohromady sú všetky spojené, vo vzťahu a závislé na Absolútnom, Definitívnom Zdroji-Centre.

Cez tieto a pomocou týchto singulárnych objektov-centier, prostredníctvom nastolených zákonov a kategórií, Absolútny Singulárny Objekt-Centrum riadi a ovláda celé Stvorenie. Tieto zákony a kategórie sú rovnomerne rozdistribuované po celom Stvorení a sú náležite zrovnané z ich pozície s Absolútnym Zdrojom- Centrom.

Teda, pozemskí vedci majú tendenciu nazývať tieto singulárne objekty čiernymi alebo bielymi dierami. Tieto termíny sú skreslením skutočnej povahy takého objektu. Je pravda, že tento objekt pohlcuje všetko v jeho dosahu, vrátane svetla. Avšak také pohlcovanie nie je kataklizmatické, ako si myslia vedci, ale je to redistribúciou, opätovným zrovnaním, opätovným vyvážením a obnovením prvkov príslušnej dimenzie (fyzickej, intermediálnej alebo duchovnej), v súlade s duchovným princípom rovnováhy. Avšak funkcia takého objektu nie je obmedzená len na taký proces. Jeho hlavnou funkciou je vyvažovanie toho, čo je pridelené jeho oblasti Stvorenia, a udržiavanie spojenia, spojitosti so všetkými vesmírmi, galaxiami, slnečnými sústavami, planétami a nebeskými telesami v jeho vlastnej dimenzii a vo všetkých jej subdimenziách, časových líniách a paračasoch.

Takže taký singulárny objekt možno považovať, medziiným, za spojovací článok alebo bránu do všetkých ostatných modalít bytia a existencie v jeho dimenzii a tiež, cez súvzťažnú súvislosť a vzťah s jeho náprotivkami-centrami v tých ďalších dimenziách, za spojovací článok a bránu do intermediálnej, respektíve duchovnej dimenzie. Kvôli takej povahe a štruktúre tento singulárny objekt v sebe obsahuje nielen všetky zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú jeho vlastnú oblasť a dimenziu, ale aj všetky zákony a princípy, ktoré ovládajú a riadia všetky ostatné oblasti a dimenzie.

Takže keby sa niekto mohol priblížiť k takému objektu a vojsť doň, a keby mal náležité poznanie súvzťažností, ktoré riadia a ovládajú také centrá, bol by schopný cestovať alebo objaviť sa v momente kdekoľvek a kedykoľvek v celom Stvorení.

Kvôli nevedomosti, ktorá existuje na Zemi, vytvorenej aktivovaným negatívnym stavom a procesom, si ľudia na Zemi neuvedomujú, že nič nie je ľahšie než toto. A nielen to, ale ak by bol niekto schopný objaviť tieto zákony a princípy súvzťažností a manipulovať nimi, ľahko a bez námahy by si mohol postaviť taký singulárny objekt takpovediac na svojom vlastnom dvore, a prekročiť cezeň a objaviť sa na akomkoľvek mieste a v ktoromkoľvek čase v Stvorení, kde by si len želal, a po tejto návšteve by mohol prísť späť domov, do svojho vlastného času, bez toho, aby medzitým uplynul nejaký čas.

Toto poznanie bolo z každého na Zemi a z každého v celej obývanej Zóne Vymiestnenia vymazané, aby ľudia, ktorí sú pod vplyvom negatívneho stavu, nezničili seba a celé Stvorenie svojimi zlými úmyslami.

Ako možno vidieť, tieto singulárne objekty sú v istom zmysle vyvažujúcim, vládnucim a riadiacim princípom ich príslušných oblastí a galaxií.

Tento stav možno považovať za vonkajšiu, externú alebo fyzickú štruktúru Stvorenia („fyzický“ v tejto konotácii neznamená „hmotný“, ale len formálne usporiadanie vecí vo vnútri rôznych dimenzií a medzi nimi).

Avšak štruktúra a prirodzenosť Stvorenia nie je obmedzená len na jeho formálne alebo vonkajšie usporiadanie a nie je ním ohraničená. Bytie alebo existencia rôznych foriem Stvorenia nie je samoúčelná a zameraná sama na seba. Tie rôzne formy sú tu na to, aby slúžili ako a aby boli obalmi svojho obsahu; tento obsah dáva a určuje účel, význam, život a cieľ Stvorenia a všetkých jeho foriem. Bez tohto obsahu by Stvorenie s jeho formami bolo prázdnou nádobou, neslúžiacou žiadnemu úžitku. Taká situácia je v Stvorení netolerovateľná. Všetky formy Stvorenia boli stvorené na to, aby pojímali obsah Stvorenia.

Aký je ale charakter tohto obsahu? Ako možno definovať tento obsah?

Kvôli náležitému pochopeniu obsahu Stvorenia sa v tomto prípade musí začať od Absolútneho a Konečného Zdroja a Centra celého Stvorenia a jeho Absolútneho Obsahu.

Samotná esencia a substancia tohto Absolútneho Obsahu pozostáva z celého nekonečného počtu a rozmanitosti Absolútnych Ideí, Princípov, Kategórií, Myšlienok a Predstáv celého Stvorenia od večnosti do večnosti. Táto oblasť Absolútneho Centra sa nazýva Absolútny Duch Absolútneho Zdroja. Prirodzenosť tohto Absolútneho Ducha sa skladá z Čistej Absolútnej Lásky a Čistej Absolútnej Múdrosti. Nakoľko je to oblasť všetkých ideí, princípov, kategórií, myšlienok a predstáv bytia a existencie, je tiež Absolútnym Stavom a Absolútnym Procesom týchto ideí, princípov, kategórií, myšlienok a predstáv. Ich Absolútny Stav a Proces obsahuje aj Absolútnu Ideu Absolútneho Uvedomenia a Absolútneho Sebauvedomenia a Seba-Predstavy; z týchto Absolútnych Ideí vznikajú a pochádzajú všetky relatívne idey uvedomenia, sebauvedomenia a seba-predstavy.

Absolútneho Ducha Absolútneho Zdroja alebo Absolútneho Centra možno ponímať ako jeho Absolútnu Vnútornú Myseľ. Stav a proces tejto Absolútnej Vnútornej Mysle je Absolútne Premenlivý, Progresívny, Dynamický a Tvorivý, odvodzujúc Svoju Prirodzenosť z Absolútnej Lásky a Absolútnej Múdrosti. Pretože táto Absolútna Vnútorná Myseľ je v stave a procese neustálej činnosti, výmeny a vzájomného vzťahu, takou kondíciou nepretržite produkuje Absolútne Duchovné Energie, ktoré prúdia a vyžarujú dvomi synchrónnymi, súbežnými a súvislými smermi. Jeden smer možno ponímať ako dejúci sa z Absolútneho Vnútra do Absolútneho Vnútra. Druhý smer možno ponímať ako dejúci sa z Absolútneho Vnútra do relatívneho vonkajška.

Smer zvnútra dovnútra je smerom z Absolútneho do Absolútneho. Ako postupuje synchrónnym a diskrétnym spôsobom, bez času a priestoru, dáva súbežný obsah druhej oblasti Absolútneho Zdroja a jeho Absolútneho Ducha; túto oblasť možno ponímať ako Absolútnu Prostrednú Myseľ Absolútneho Zdroja. Absolútny Obsah tejto Absolútnej Prostrednej Mysle pozostáva zo všetkých postupovaní Absolútnych Ideí, Pojmov, Kategórií, Princípov, Myšlienok a Predstáv, atď., ktoré sa tu absolútne prejavujú ako Absolútna Duševnosť Absolútneho Zdroja. Tu dochádza v Absolútnom Duchu alebo v Absolútnej Vnútornej Mysli k súvislej Absolútnej Transformácii tých Absolútnych Ideí, atď., aby tak nadobudli formu Absolútnej Duševnej Činnosti v takých stavoch a procesoch ako Absolútny Myšlienkový Proces, Absolútny Vôľový Proces a Absolútny Duševný Proces a všetky ich Absolútne Odvodeniny.

Druhý smer neustáleho vyţarovania a prúdenia Absolútnej Duchovnej Energie, zvnútra von, je smerom z Absolútneho do relatívneho. Ako táto duchovná energia vyžaruje a prúdi z Absolútnej Vnútornej Mysle von, formuje prvý kruh okolo Absolútneho Centra, kruh, ktorý možno ponímať ako duchovnú dimenziu Stvorenia. Keďže Absolútna Vnútorná Myseľ pozostáva z nekonečného počtu a rozmanitosti Absolútnych Ideí, Myšlienok, Pojmov, Princípov, Kategórií a Predstáv Bytia a Existencie, z toho dôvodu duchovná dimenzia presne korešponduje s týmito Absolútnymi Stavmi a Procesmi s nekonečným počtom a rozmanitosťou duchovných vesmírov a ich príslušných duchovných galaxií, slnečných sústav, planét a všetkých ostatných duchovných telies. A keďže Absolútny Zdroj je vo svojom Absolútnom Duchu ako Absolútna Vnútorná Myseľ Absolútne Sebauvedomelý a Sebavnímajúci, zvnútra dovnútra a zvnútra von, celý obsah duchovnej dimenzie je takisto sebauvedomelý a sebavnímajúci vo všetkých svojich aspektoch, stupňoch a singularitách. Je tu teda stála vnútorná a vonkajšia spojitosť a vzťah všetkých singularít duchovnej dimenzie medzi sebou navzájom i vo vzťahu k ich Absolútnemu Zdroju, z Ktorého odvodzujú svoje sebauvedomenie, vlastnú podobu, vlastné bytie a vlastnú existenciu.

Pretože duchovná dimenzia priamo pochádza z Absolútnej Vnútornej Mysle Absolútneho Zdroja, na základe tejto a z tejto pozície, vzťahu a spojitosti jej obsah tvorí samotnú Vnútornú Myseľ alebo Centrum celého Stvorenia. Takže Vnútorná Myseľ celého Stvorenia v konečnom zmysle pochádza priamo z Absolútnej Vnútornej Mysle Absolútneho Zdroja. Keďže každá singularita duchovnej dimenzie obsahuje v sebe svoju vlastnú Vnútornú Myseľ alebo svoje vlastné centrum, odvodené z celkovej Vnútornej Mysle svojej jednotlivej dimenzie, všetky Vnútorné Mysle všetkých singularít v duchovnej dimenzii spolu súvisia a sú vo vzťahu tak medzi sebou navzájom, ako aj vo vzťahu k Absolútnej Vnútornej Mysli svojho Absolútneho Zdroja.

A teraz, Absolútna Prostredná Myseľ Absolútneho Zdroja zo svojej Absolútnej Vnútornej Mysle vo Svojom procese Absolútnej Duševnej Činnosti generuje v súhrnnom súčte ohromné energie duchovného a duševného typu, ktoré neustále vyžarujú a sálajú svoje vlastné sféry vo dvoch smeroch, synchrónnym, simultánnym a kontinuálnym spôsobom ― smerom z Absolútneho Vnútra do Absolútneho Vnútra a smerom z Absolútneho Vnútra do relatívneho vonka.

V prvom prípade (z Absolútneho Vnútra do Absolútneho Vnútra) je neustále generovaná Absolútna Vonkajšia Myseľ Absolútneho Zdroja, súc synchrónna, simultánna a diskrétna voči Absolútnemu Bytiu a Absolútnej Existencii Absolútnej Vnútornej Mysle a Absolútnej Prostrednej Mysle. Obsah Absolútnej Vonkajšej Mysle pozostáva zo všetkých manifestácií, konkretizácií, aktualizácií a realizácií všetkých objavení sa Absolútnej Vnútornej Mysle a všetkých postúpení Absolútnej Prostrednej Mysle.

V Absolútnej Úplnosti a Absolútnom Obsahu týchto troch vnútorne i navonok navzájom spojených, súcich vo vzťahu a závislých Absolútnych Myslí možno nájsť Absolútny Zmysel Absolútneho Bytia a Absolútnej Existencie Absolútne Jedinej Absolútnej Singulárnej Inteligentnej alebo Sentientnej Entity alebo Bytosti, ktorú ľudia na Zemi označujú takými termínmi ako Boh, Ježiš Kristus, Duch Svätý, a mnohými podobnými termínmi. Pre účely tejto knižky táto Entita bude nazývaná Najvyšším.

Tento Absolútny Zmysel Absolútneho Bytia a Existencie Najvyššieho je skutočným Obsahom Absolútneho Zdroja alebo Centra a skutočným odvodeným obsahom celého Stvorenia.

V druhom prípade (smer z Absolútneho Vnútra do relatívneho vonkajška) je formovaný druhý kruh okolo Absolútneho Centra, v synchrónnosti, simultánnosti a diskrétnosti Tvorivého Úsilia Najvyššieho. Tento druhý kruh možno ponímať ako intermediálnu dimenziu Stvorenia. Keďže Absolútna Prostredná Myseľ pozostáva z nekonečného počtu a rozmanitosti postupujúcich ideí, myšlienok, pojmov, kategórií, predstáv, atď., v procese ich manifestácie jestvuje nekonečný počet a rozmanitosť intermediálnych vesmírov, ich príslušný nekonečný počet a rozmanitosť intermediálnych galaxií, slnečných sústav, planét a telies, ktoré sú v dokonalej súvzťažnej súvislosti, vzťahu a závislosti na Absolútnej Prostrednej Mysli Najvyššieho a na zvyšku Stvorenia a všetkých jeho singularitách. Pretože však prostredná dimenzia pochádza z Absolútnej Prostrednej Mysle Najvyššieho, cez duchovnú dimenziu, ktorá je Vnútornou Mysľou Stvorenia, spojenou s Absolútnou Vnútornou Mysľou Najvyššieho, všetko v tejto dimenzii je tak spojené, vo vzťahu a závislé na Absolútnej Vnútornej Mysli Najvyššieho, v postupnom poradí cez Absolútnu Prostrednú Myseľ. V tomto zmysle prostrednú dimenziu možno ponímať ako prostrednú myseľ celého Stvorenia. Keďže každá singularita intermediárnej dimenzie je odvodená z tejto štruktúry a povahy, každá taká singularita musí v sebe obsahovať Vnútornú Myseľ a prostrednú myseľ, ktoré sú navzájom navonok i vnútorne prepojené, vo vzťahu a závislé jedna na druhej i na Absolútnom Zdroji, v postupnom poradí cez prostrednú myseľ až po Vnútornú Myseľ. Takže Vnútorná Myseľ každej singularity, alebo každej planéty, slnečnej sústavy, galaxie, vesmíru a dimenzie je konečným zdrojom všetkého v Stvorení, tak ako je Absolútna Vnútorná Myseľ Najvyššieho Absolútnym Zdrojom všetkých Vnútorných Myslí v ich súhrnnom bytí a existencii, a cez Vnútorné Mysle aj všetkých ich príslušných prostredných myslí.

Teda Absolútna Vonkajšia Myseľ Najvyššieho je v Absolútnom Stave a Procese manifestácie, aktualizácie a realizácie, od večnosti do večnosti, všetkého od a z Absolútnej Prostrednej Mysle a Absolútnej Vnútornej Mysle, vo všetkých dimenziách, pričom Najvyšší je ich Absolútnym Zdrojom alebo Centrom. Táto situácia je výsledkom celkových súhrnných súčtov všetkých objavujúcich sa a postupujúcich energií z Absolútnych Aktivít Absolútnej Vnútornej Mysle a Absolútnej Prostrednej Mysle, spolu s Absolútnymi Aktivitami Absolútnej Vonkajšej Mysle (vo forme Nastávania); táto Vonkajšia Myseľ produkuje svoje vlastné energie. Tento nezvyčajný, absolútne aktívny, produktívny a tvorivý stav a proces Absolútnej Vonkajšej Mysle Najvyššieho vyžaruje a sála neustále a nepretržite energie, ktoré idú dvoma smermi ― z Absolútneho Vnútra do Absolútneho Vnútra, spôsobom Absolútnej Spätnej Väzby ohľadom povahy a zažitia všetkých manifestácií, konkretizácií, aktualizácií a realizácií Absolútneho Tvorivého Úsilia Najvyššieho; a z Absolútneho Vnútra do relatívneho vonkajška.

Smer z Absolútneho Vnútra do relatívneho vonkajška formuje tretí kruh okolo Absolútneho Zdroja alebo Centra ― Najvyššieho. Tento tretí kruh možno ponímať ako fyzickú dimenziu, dimenziu, ktorú možno zas ponímať ako vonkajšiu myseľ celého Stvorenia Najvyššieho. Dokonale a presne korešponduje s Absolútnou Vonkajšou Mysľou Najvyššieho, a cez ňu s Absolútnou Prostrednou Mysľou Najvyššieho, a cez ňu s Absolútnou Vnútornou Mysľou Najvyššieho. A pretože Absolútna Vonkajšia Myseľ Najvyššieho obsahuje celú nekonečnú rozmanitosť a počet uskutočnených, konkretizovaných, aktualizovaných a manifestovaných Absolútnych Myšlienok, Ideí, Pojmov, Kategórií a Predstáv, vo fyzickej dimenzii jestvuje odpovedajúci nekonečný počet a rozmanitosť fyzických vesmírov, a ich príslušný nekonečný počet fyzických galaxií, slnečných sústav, planét a ostatných telies.

Proces Stvorenia v tejto konotácii postupuje vždy z vnútra von, v postupnosti a sprostredkovane či medzičlánkovo, ale súčasne synchrónne, simultánne a diskrétne či nespojito. To znamená, že z Absolútneho Zdroja ― Najvyššieho ― obzvlášť z Absolútnej Vnútornej Mysle Najvyššieho, je stvorená duchovná dimenzia. Z tejto duchovnej dimenzie a z Absolútnej Prostrednej Mysle Najvyššieho je stvorená intermediálna dimenzia. Z tejto intermediálnej dimenzie a z Absolútnej Vonkajšej Mysle Najvyššieho je stvorená fyzická dimenzia. Toto je postupný a sprostredkovaný či medzičlánkový sled Stvorenia.

Avšak nakoľko každá dimenzia pramení z Najvyššieho, každá dimenzia je stvorená z Najvyššieho, Najvyšším a cez Najvyššieho, Ktorý/Ktorá používa každý predchádzajúci krok Stvorenia ako odrazový mostík pre nasledujúci krok Stvorenia, využívajúc všetky dostupné energie každého predchádzajúceho kroku.

Na druhej strane, proces Stvorenia je nelineárny a neodohráva sa v časopriestorovom kontinuu. Namiesto toho sa odohráva ako synchrónne, simultánne a diskrétne objavenie sa, postúpenie a nastatie. Počas tohto procesu sú do každej dimenzie a ich príslušných vesmírov a svetov zavedené rôzne časové a priestorové prvky a kategórie. Tri hlavné dimenzie sa jedna od druhej nekonečne líšia, no súčasne sú navzájom prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé, cez ich príslušné singulárne centrá, prostredníctvom nich a z nich. Tieto singulárne centrá sú zas všetky vzájomne prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé bez ohľadu na dimenziu, vesmír, galaxiu, slnečnú sústavu, planétu, časovú, paračasovú či priestorovú líniu, z ktorej pochádzajú. A ešte ďalej, ako celok sú všetky tieto singulárne centrá, ktoré riadia a ovládajú svoje príslušné oblasti, dokonale spojené, vo vzťahu a závislé na Jednom Absolútnom Zdroji a Centre ― Najvyššom, Ktorý/Ktorá cez tieto singulárne centrá ovláda, riadi, udržiava, rozvíja, tvorí, posúva vpred a udržiava v rovnováhe celé Stvorenie.

Ako však bolo uvedené predtým, táto štruktúra a povaha Stvorenia pochádza z Absolútnej Štruktúry a Prirodzenosti Najvyššieho. Najvyšší bol definovaný, medzi mnohým iným, ako Absolútne Sebauvedomelá, Sebavnímajúca, Sebapoznajúca a Absolútne Vedomá Sentientná Entita a Bytie. Preto, z takejto Absolútnej Prirodzenosti, Najvyšší tvorí nekonečný počet a rozmanitosť sentientných entít v ľudských i nie ľudských podobách, ktorým Najvyšším poskytuje primerané prostredia vo forme duchovných, intermediálnych a fyzických či materiálnych dimenzií. Forma, štruktúra a povaha týchto dimenzií pochádza z formy, štruktúry a povahy Sentientnej Mysle; táto sentientná myseľ je presnou kópiou Absolútnej Sentientnej Mysle. Je tu teda Absolútna Sentiencia, ktorá neustále a nepretržite tvorí k Nej relatívne sentiencie, ktoré sa v relatívnom zmysle stávajú procesom a predĺžením Absolútneho Najvyššieho.

Z tohto pramení štruktúra a povaha všetkých sentientných entít, bez ohľadu na ich vonkajšie formy. Každá jedna sentientná entita odzrkadľuje v jedinečnom, relatívnom stave, procese a kondícii Absolútnu Povahu a Štruktúru Najvyššieho. Inými slovami, každá sentientná entita je podobou a obrazom Najvyššieho v jednej Jeho/Jej absolútne jedinečnej predstave, idei, myšlienke, kategórii či podobe, ktorá je predĺžená do procesu bytia a existencie jednej sentientnej entity; táto sentientná entita v tejto konotácii v sebe odzrkadľuje štruktúru a povahu celého Stvorenia.

Nakoľko Najvyšší pozostáva z troch hlavných Absolútnych Úrovní Jeho/Jej Absolútnej Mysle, každá sentientná entita je tvorená z troch úrovní svojej mysle: Vnútornej Mysle, prostrednej mysle a vonkajšej mysle. Nakoľko tieto tri mysle presne korešpondujú s Absolútnou Štruktúrou Absolútnej Mysle Najvyššieho, a nakoľko odvodzujú svoje bytie, existenciu, zmysel a význam z Absolútnej Mysle Najvyššieho, každá jedna sentientná entita je spojená, vo vzťahu a závislá na Absolútnom Bytí a Absolútnej Existencii Najvyššieho. Toto je jedným zo životne najdôležitejších, najrozhodujúcejších a najfundamentálnejších duchovných princípov celého Stvorenia.

Keďže však každá sentientná entita je jedinečnou, relatívnou reprezentáciou Absolútneho Najvyššieho, súhrnný súčet celého nekonečného počtu a rozmanitosti týchto jedinečných, relatívnych reprezentácií odzrkadľuje celkovú Absolútnu Prirodzenosť a Štruktúru Absolútnej Mysle Najvyššieho. Kvôli takémuto usporiadaniu je každá sentientná entita cez svoje vlastné subjektívne centrum spojená, vo vzťahu a závislá na každej jednej ďalšej sentientnej entite, bez ohľadu na to, v ktorej dimenzii, vesmíre, slnečnej sústave, planéte, časovej línii, paračase či priestorovej línii sa taká sentientná entita momentálne nachádza.

Na druhej strane, nakoľko všetky vonkajšie formy a prostredia odvodzujú svoje bytie a existenciu z ideí, pojmov, kategórií, myšlienok, princípov a predstáv sentientnej mysle, všetky tieto formy a prostredia sú cez, prostredníctvom a z ich vlastných singulárnych objektov, ktoré sú centrálne umiestnené v ich príslušných oblastiach, spojené, vo vzťahu a závislé na sentientnej mysli.

Z tohto pramení veľmi dôležité metafyzické pravidlo: všetky zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú svoje príslušné dimenzie, vesmíry, galaxie, slnečné sústavy, planéty a rôzne telesá, sú podriadené kontrole, manipulácii, preusporiadaniu, zrušeniu, opätovnému nastoleniu, pretvoreniu, rekombinácii, či čomukoľvek, čo kto má, sentientnej mysle. Kvôli zopakovaniu si vyhlásenia uvedeného v knihe „Základy ľudskej duchovnosti“, životné prostredia a vonkajšie formy sú tu pre sentientné entity; sentientné entity tu nie sú pre svoje príslušné životné prostredia a formy. Preto sentientné entity navrhujú, určujú a ovládajú všetky zákony a princípy, ktoré riadia a spravujú ich príslušné vesmíry.

Vyššie opísaná povaha a štruktúra Stvorenia a vzájomná vonkajšia a vnútorná spojitosť a vzťah všetkého a každého so všetkým a s každým je platná a aplikovateľná len v rámci sféry pravého Stvorenia a reality jeho bytia a existencie. Ako bolo zdôraznené vyššie, každá oblasť Stvorenia má svoje vlastné zákony a princípy, ktoré sú aplikovateľné a platné len v jej vlastnej sfére pôsobnosti. Avšak tieto sú spojené a odvodené zo všeobecnejších a univerzálnejších zákonov a princípov, ktoré prevyšujú všetky tie, ktoré sú v tejto postupnosti na nižšej úrovni.

Ako bolo uvedené predtým, žiadny z týchto zákonov, princípov, pojmov, ideí, myšlienok, predstáv a prejavov nemá žiadnu platnosť a aplikovateľnosť v Zóne Vymiestnenia. Koncepcia týchto Zón bola opísaná v prvej kapitole tejto knižky.

Všetko, čo sa objaví, postúpi a nastane v Zónach Vymiestnenia, je výsledkom skreslení, prekrútení, prevrátení, zohavení a popretí všetkých zákonov, princípov, pojmov, ideí, kategórií a predstáv, ktoré riadia a ovládajú skutočné Stvorenie. Tu ide o to uvedomiť si zas a znova, že v Zónach Vymiestnenia nie je možné žiadne prvotné, pravé a pôvodné tvorivé úsilie, pretože ich štruktúra a povaha sa skladá z odpadu a zbytkov, ktoré sú neustále vypudzované z pravého Stvorenia v dôsledku stáleho uvedomovania si alternatívy všetkých sentientných entít odmietnuť, poprieť alebo skresliť vyššie opísanú duchovnú štruktúru a povahu Stvorenia a jeho Stvoriteľa. Z „princípov“ a „zákonov“ odpadu a zbytkov nemožno dosiahnuť žiadny nefalšovaný a originálny tvorivý výsledok. Takže všetka snaha, námaha a úsilie týchto Zón Vymiestnenia je smerovaná k márnemu pokusu dokázať, že tento odpad a zbytky sú jedinou realitou, skutočným životom a jedinými zákonmi a princípmi vo vesmíre. Všetko ostatné je buď anomáliou, výnimkou z pravidla, alebo len ilúziou, ktorá nemá žiadnu hmatateľnú realitu. Toto sú na hlavu postavené pseudo-princípy a pseudo-zákony, ktoré ovládajú a riadia Zóny Vymiestnenia v ich aktivovaných a obývaných sférach. No tieto pseudo-zákony a pseudo-princípy, súc opakom skutočných a pravých zákonov a princípov, žijú zo a sú možné len preto, že jestvuje pravá duchovná realita Stvorenia. Akékoľvek antizákony, antiprincípy, antiduchovnosť, antiduševnosť, antihmota, antičastice, atď., sú možné len preto, že sú a existujú pravé zákony, pravé princípy, pravá duchovnosť, pravá duševnosť, pravá hmota, pravé častice, atď.. Pravá realita nie je závislá a ani odvodená zo svojej antireality. No antirealita nemôže byť či existovať, ba dokonca ani objaviť sa v žiadnej forme či modalite bez bytia a existencie pravej reality.

Negácia reality nie je skutočnou realitou. Inak by nebolo čo negovať. Negácia ničoty sa nemôže objaviť, postúpiť a stať sa. Aby bolo možné niečo negovať, je nutné najskôr postulovať skutočnú existenciu toho niečoho, predtým, než to niečo možno rozumne a logicky negovať. Negovať niečo, čo neexistuje, nedáva žiadny zmysel, pretože z neexistovania a nebytia nemôže prísť na um žiadne ponímanie alebo myšlienka negácie.

Taká situácia dostáva celú Zónu Vymiestnenia do podivného, zvráteného a prekrúteného absolútneho vzťahu, spojenia a závislosti na bytí a existencii pozitívneho stavu, pravého Stvorenia a všetkých jeho duchovných princípov. Nakoľko Zóny Vymiestnenia žijú úplne mimo skutočného Stvorenia, neexistencia a nebytie pravého Stvorenia by bolo aj neexistenciou a nebytím Zón Vymiestnenia. Zvrátené a prekrútené spojenie, vzťah a závislosť Zóny Vymiestnenia na pravom Stvorení sú len jednosmerné. Medzi Zónami Vymiestnenia a pravým Stvorením neexistuje žiadne prepojenie, vzájomný vzťah a vzájomná závislosť. Avšak existuje prepojenie, vzájomný vzťah a vzájomná závislosť medzi všetkými Zónami Vymiestnenia, rovnakým spôsobom ako v celom Stvorení, len prevráteným, zvráteným a na hlavu postaveným spôsobom.

Pravé Stvorenie nepotrebuje pre svoje prežitie, fungovanie a napredovanie nič v Zónach Vymiestnenia ani nič z nich, zatiaľ čo zachovanie akýchkoľvek životných foriem a funkcií v Zónach Vymiestnenia je úplne závislé na fakte bytia a existencie pravého Stvorenia.

Keďže toto je jednostranné spojenie a závislosť, zo Zóny Vymiestnenia nie je možný žiadny priamy prístup do pravého Stvorenia. Preto z týchto Zón nemožno vnímať nič zo skutočného Stvorenia. Princípom je tu to, že akékoľvek uvedomenie si jedného stavu druhým a ich vzájomná komunikácia a vzťah sú možné len na základe vzájomného viacúrovňového prepojenia, vzťahu a závislosti, ktoré fungujú medzi nimi všetkými simultánne, synchrónne a diskrétne. Jeden stav potrebuje najprv súbežne uznať a byť uznaný, aby bol schopný mať vzťah, vnímať a rozpoznať bytie a existenciu toho druhého stavu. Keďže všetko v Zónach Vymiestnenia je založené na popretí, odmietnutí, skreslení, prevrátení a zvrátení zákonov, princípov a faktov pravého Stvorenia, medzi nimi nemôže byť vytvorené žiadne vzájomné prepojenie.

Takže o pravom Stvorení a z pravého Stvorenia sa nemôže nič objaviť vo svojej pravej forme alebo obsahu v Zónach Vymiestnenia. Aby sa to tam objavilo vo svojej pôvodnej forme a obsahu, najprv by to muselo byť uznané, rozpoznané a prijaté ako to, čo to skutočne je. Keďže tam však k žiadnej takej situácii nedochádza, za súčasne existujúcich podmienok nie je nijakým spôsobom možný žiadny priamy prístup zo Zóny Vymiestnenia do pravého Stvorenia.

Ďalším problémom so Zónami Vymiestnenia je to, že je v nich všetko v neustálej opozícii voči všetkému v skutočnom Stvorení. Toto platí uniformne pre všetko v tejto Zóne, vrátane jej fyzickej štruktúry. Takže napríklad to, čo vedci na Zemi považujú za život, nie je pravým životom; to, čo považujú za hmotu, nie je pravou hmotou; to čo považujú za skutočnú molekulu, atóm alebo časticu, nie je skutočnou molekulou, atómom či časticou. Namiesto toho sú to vymiestnené či vytlačené prvky, alebo odpad a zbytky skutočných prvkov a života. A tak je napríklad mŕtva antihmota považovaná za zdroj života. Také hľadisko vedie k prijatiu smrti ako života.

V pravej realite Stvorenia je všetko usporiadané v jednom univerzálnom poriadku, ktorý plynie zvnútra von; zatiaľ čo v Zóne Vymiestnenia všetko postupuje dvojakým opačným smerom ― z vonkajška do vonkajška, pričom tento vonkajšok je považovaný za „vnútro“, a v smere z vonkajška do „vnútrajška“. Ale pretože vo vonkajšku nie je nič samé od seba a samé osebe, smer z vonkajška do tohto druhu „vnútra“ je ilúziou reality, a smer z vonkajška do vonkajška je skreslením pravej reality.

Takže akékoľvek vedecké závery o živote, povahe a štruktúre vesmíru, ku ktorým sa dospeje v Zónach Vymiestnenia, sú len lžami, ilúziami a skresleniami ohľadom toho, čo je pravý život a aká je pravá povaha a štruktúra Vesmíru. Keďže vedci nemajú žiadny priamy prístup k pravému Stvoreniu, je pre nich nemožné získať akékoľvek platné, pevné a spoľahlivé závery a poznatky. To, čo získavajú, sú zákony, princípy a usporiadania, ktoré riadia a ovládajú Zóny Vymiestnenia len v ich vlastných sférach pseudo-bytia a pseudo-existencie. Tieto sú potom považované za pravý obraz Vesmíru a života. Vedecký postoj v Zóne Vymiestnenia je možný len ako postoj z vonkajška do vonkajška alebo zvonka dovonka. Takže väčšina vedeckých záverov vychádza len z vonkajšieho pozorovania.

Tak podivné sú Zóny Vymiestnenia. Všetko je v nich zamerané externe, na vonkajšok a zovňajšok. Kvôli postaveniu sa proti princípom pravej reality Stvorenia a jeho duchovným princípom bolo nutné nastoliť po celej Zóne Vymiestnenia odlišný súbor pravidiel, zákonov a princípov, ktoré by riadili a ovládali tieto Zóny na úplne inej báze než v pravom Stvorení. Inak by nenastala žiadna opozícia proti pravému Stvoreniu. Táto nutnosť nebola obmedzená len na štrukturálne zmeny fyzických foriem tých Zón Vymiestnenia, ale aj tých, čo v tých Zónach vznikli. Pseudo-tvorcovia, ktorí tento proces začali, potrebovali reštrukturalizovať a prebudovať nielen fyzické pseudo-vesmíry, s ich singulárnymi, centrálne umiestnenými objektmi, ktoré neskôr vedci nazvali čiernymi dierami, ale hlavne potrebovali reštrukturalizovať, cez genetickú manipuláciu, všetky životné formy možných aktivovaných Zón Vymiestnenia. Všetko, čo je vytvorené v Zónach Vymiestnenia, musí byť prispôsobené princípom a zákonom, ktoré riadia a ovládajú tieto Zóny, inak by tam nikto nemohol prežiť. Keďže všetko v týchto Zónach postupuje v smere z vonkajška do „vnútra“ do vonkajška, bolo nevyhnutné konštruovať budúcu ľudskú myseľ pre tieto Zóny takým spôsobom, aby bola v súlade so štruktúrou týchto Zón. Táto štruktúra je presným opakom štruktúry ľudskej mysle v pravom Stvorení.

V pravom Stvorení je Vnútorná Myseľ každej sentientnej entity v centre, je centrom z ktorého jedinec riadi a ovláda svoj vesmír a život postupne cez prostrednú a vonkajšiu myseľ. V Zónach Vymiestnenia je v dominantnej a riadiacej pozícii vonkajšia myseľ, a všetko ostatné je buď popierané ako neexistujúce, alebo je to v podriadenej pozícii. Takže akékoľvek vládnutie a riadenie v Zónach Vymiestnenia je z vonkajška, vonkajškom a vo vonkajšku. Toto je jednostranný smer riadenia, ktoré si vyžaduje špeciálne usporiadanie, neexistujúce v pravom Stvorení. Táto situácia si vyžaduje aj prestavanie ľudského mozgu. Bolo nutné rozdeliť jeden mozog na dve polovice a prekrížiť nervové dráhy vedúce do mozgu, aby bola ľavá časť tela ovládaná pravou hemisférou a pravá časť tela ovládaná ľavou hemisférou. Toto usporiadanie odzrkadľuje prevrátený a zvrátený poriadok Zón Vymiestnenia. Čo je však najdôležitejšie, umožňuje separáciu akýchkoľvek vnútorných vnemov a zážitkov od vonkajších, kladúc dôraz úplne na vonkajší spôsob života a jednostranné uprednostňovanie funkcie mozgu ― dominantná hemisféra verzus nedominantná. Pri tomto usporiadaní by jedna hemisféra bola preťažená a tá druhá využívaná nedostatočne. A tak by bola zaistená nerovnováha a skreslenie pravej reality dokonca aj vo vonkajšej forme života. A keďže všetko v týchto Zónach ja založené na tomto type vonkajška, nebolo by akceptované nič iné než skreslenie reality.

Dobrý príklad tohto špeciálneho usporiadania v Zónach Vymiestnenia možno nájsť v spôsobe, akým ľudia na Zemi spolu komunikujú. Táto komunikácia, samozrejme, môže prebiehať len zvonka dovonka, nakoľko toto je základným pravidlom a zákonom tejto Zóny. Nie je tam možná žiadna priama komunikácia zvnútra dovnútra. Aby bola taká komunikácia (zvonka dovonka) možná, bolo nutné prestavať vonkajšiu formu ľudí Zóny Vymiestnenia a vyfabrikovať hlasivky, aby sa mohla stať skutočnosťou vonkajšia reč. Takým spôsobom je ľudská vzájomná komunikácia závislá skôr plne na tejto vonkajšej schránke a obmedzená na ňu, než aby bola závislá na ich vnútorných myšlienkach, ideách, pojmoch, premietaní predstáv, atď.. Taká situácia, samozrejme, vedie k podivnému, záludnému spôsobu pseudo-bytia a pseudo-existencie (nemožnému v pravom Stvorení), kde je jedinec schopný myslieť si presný opak toho, čo hovorí. Toto je jedným z hlavných dôvodov, prečo nie sú v Zónach Vymiestnenia možné žiadne nefalšované vzťahy a pravé manželstvá.

V pravom Stvorení nikto nepotrebuje na komunikáciu hlasivky, pretože všetka komunikácia tu prebieha zvnútra dovnútra. Jedincove myšlienky, idey, pojmy, predstavy, atď., ak sú nasmerované k jednej alebo viacerým konkrétnym osobám, v mysli či mysliach tých druhých sú prijímané a znejú jasne, súbežne so smerovou projekciou. V takej situácii je nielen nemožné, ale aj úplne nepredstaviteľné, aby niekto v Stvorení vyslal niečo, čo by nebolo pôvodné, pravé a pravdivé. Tu nemožno vysielať a/alebo prijímať nič klamlivé.

Ďalší príklad prevrátených koncepcií Zón Vymiestnenia a ich vedcov možno nájsť v spôsoboch, akými vedci vnímajú, chápu a opisujú život. Opäť, opisujú ho z vonkajška do vonkajška. Pozorujú vonkajšiu formu života, v tomto konkrétnom prípade ľudské telo. Podľa fungovania tejto vonkajšej formy života usudzujú, že životom sú funkcie toho tela. Žiadne iné faktory nie sú brané do úvahy. Nemôžu ich brať do úvahy, pretože by to bolo porušením zákonov a princípov, ktoré riadia a ovládajú Zóny Vymiestnenia. Aby mohli vziať do úvahy iné než vonkajšie faktory, vedci by museli porušiť tieto zákony a vyvinúť metodológiu, ktorá by im umožnila ísť zvnútra dovnútra.

Teda, z takej vonkajšej pozície a pozorovania je učinený zničujúco falošný záver, že život je produktom a že je možný a obmedzený len na bielkovinovo- uhlíkato-kyslíkaté-atď., typy prvkov, ktoré svojim rôznym spájaním sa dávajú popud k spusteniu evolúcie rôznych životných foriem a druhov. Keďže takéto je v skutočnosti usporiadanie vonkajších foriem života na Zemi, podľa vedcov žiadny iný život než telesný neexistuje. Preto žiadne iné podmienky či prostredie vo Vesmíre, než aké možno nájsť na Zemi, nemôžu udržať žiadny život. Toto je nevyhnutný záver, ku ktorému sa dospeje z hľadiska vonkajška. No v skutočnosti v telesnej forme neexistuje sám osebe a samostatne žiadny život. Skutočný život nie je ani závislý, ani nepochádza zo žiadneho spojenia žiadnych prvkov žiadneho vonkajšieho prostredia či z vonkajších podmienok. Jedinec môže žiť vo svojej duchovnej esencii a substancii na hociktorom mieste, podmienkach a situácii v celom bytí a existencii, bez ohľadu na štruktúru a povahu takej situácie, bez akejkoľvek závislosti na svojom vonkajšom prostredí a tele. Pravdou je, že sentientný život si buduje svoje vonkajšie formy manifestácie z hocijakých prvkov Stvorenia, aké si len želá ― svojou slobodnou voľbou.

Sentientný život vezme do úvahy rôzne prvky, vyberie si tie, ktoré najviac vyhovujú jeho slobodnej voľbe a skombinuje ich takým spôsobom, ktorý vyhovuje jeho premietnutiu sa do fyzickej formy. Takže v tomto jednotlivom prípade život nevznikol z kombinácie bielkovinovo-uhlíkato-kyslíkato-atď., prvkov, ale život vyvinul tieto prvky z ideí svojej Vnútornej Mysle a vybudoval si vonkajšiu fyzickú formu pre svoje vonkajšie vnemy a prejavy a za účelom dôležitého univerzálneho poučenia. Keď naplní svoj účel, súc v tej jednotlivej forme, život sa jednoducho oddelí od tejto jednotlivej formy a vybuduje si ďalšiu vonkajšiu formu niekde inde a v nejakej inej dobe, kde a kedy je to najpotrebnejšie a najvhodnejšie pre každú jednotlivú situáciu, ktorá sa vyskytne v hierarchii duchovnej organizácie Najvyššieho.

Ďalším príkladom obmedzenosti prístupu zvonka dovonka, ktorý riadi a ovláda Zóny Vymiestnenia, je to, ako vedci ponímajú pohyb alebo rýchlosť. Limitujú svoj vesmír na rýchlosť svetla, na jednej strane neschopní predstaviť si alebo koncipovať čokoľvek prevyšujúce rýchlosť svetla, a na strane druhej nepovažujúc za rýchlosť nič, čo je za bodom, ktorý považujú za nulový pohyb alebo za nulovú rýchlosť. No v realite skutočného Stvorenia takáto situácia neexistuje. Takto to môže byť ponímané len v Zónach Vymiestnenia, kde sú ľudia kvôli svojej vonkajšej štruktúre limitovaní určitými hranicami, neumožňujúcimi im merať alebo pochopiť nič, čo je mimo týchto nanútených hraníc. Nanútenie týchto hraníc pochádza z negatívneho stavu. Je to aj ochrana zvyšku Stvorenia pred kontamináciou alebo vplyvom negatívneho stavu.

Moderní teoretickí fyzici začínajú meniť tento falošný koncept (pod vplyvom duchovného znovuprebudenia). Nedávno postulovali možnosť existencie teoretickej subčastice zvanej „tachyón“, ktorá sa podľa všetkého nachádza v oblasti nadsvetelných rýchlostí. Nuž, nevedia s istotou, či taká subčastica existuje alebo nie, no niektorí z nich múdro šípia, že existuje. Tento „hypotetický“ tachyón sa pohybuje rýchlejšie než svetlo. V skutočnosti rýchlosť svetla je pre túto subčasticu najnižšou možnou rýchlosťou, takmer kľudom. Pri rýchlosti svetla sa takpovediac len začína zahrievať a pohybovať k svojej vlastnej maximálnej rýchlosti alebo k svojej vlastnej „rýchlosti niečoho...“, ktorá je limitom jej vlastného vesmíru.

Možno teda s istotou a správne koncipovať a postulovať existenciu a bytie sentientných entít a ich vesmírov, galaxií, slnečných sústav, planét a iných nebeských telies, ktoré sú umiestnené a situované v položení, ktoré prevyšuje rýchlosť svetla, ako ju chápu a opisujú pozemskí vedci. To isté ale platí aj druhým smerom. To, čo je pre ľudí na Zemi zastavením, alebo nijakým pohybom vôbec, môže byť medznou „rýchlosťou svetla“ pre vesmíry, ktoré ležia pod tým, čo je pre ľudí na Zemi nulovým pohybom. Toto, samozrejme, pokračuje donekonečna v oboch smeroch, aby sa odzrkadlila Absolútna Prirodzenosť Najvyššieho, ktorého povaha nie je ničím obmedzená v nijakom zmysle.

Také predstavy, ako sú napríklad „rýchlosť svetla“, „nulová rýchlosť“ a podobné myšlienky, sú aplikovateľné a platné len v krajnom vonkajšku bytia a existencie. Všetko v Zónach Vymiestnenia je riadené a ovládané takým vonkajším vnímaním ― zvonka dovonka ― a pre ľudí v tých Zónach je veľmi ťažké, ak nie nemožné ponímať niečo iné, než čo vidia, počujú, cítia a vnímajú svojím vonkajškom. Vo vnútorných procesoch, kde sa nachádza skutočný a pravý vesmír a Stvorenie, žiadne také zákony, pojmy, princípy ako „rýchlosť svetla“, atď., nie sú ani platné, ani aplikovateľné. Tu je jedinou rýchlosťou „rýchlosť“ myšlienky alebo idey, ktorá nie je obmedzená žiadnou fyzickou rýchlosťou alebo bariérami, ale stupňom chápavosti a vnímavosti prijímateľa takých myšlienok a ich vysielateľom. Čím jasnejšia, logickejšia, pochopiteľnejšia alebo intenzívnejšia je premietnutá myšlienka, predstava, pocit, či zážitok, tým okamžitejšie je vnímanie, prijímanie, chápanie, asimilácia a spätná väzba, za predpokladu, že prijímateľ takého niečoho je úplne a kompletne naladený na toto prijímanie a vytvára preň v sebe priaznivé podmienky.

Toto sú zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú skutočné Stvorenie. Sú založené na vnútorných stavoch, procesoch a podmienkach, ktoré sú viacsmerné, zvnútra dovnútra a zvnútra dovonka, so stálou spätnou väzbou ohľadom skúseností v smere zvonka dovnútra.

Z hľadiska vyššie opísaných metafyzických pojmov by bolo vhodné sformulovať a zosumarizovať nasledovné princípy duchovnej metafyziky:

1. Jestvuje Jeden Absolútny Singulárny Objekt v absolútnom stave, procese a kondícii, ktorý je Absolútnym Centrom všetkého v bytí a existencii.

Tento Absolútny Singulárny Objekt sa nachádza mimo časového a priestorového kontinua, ale je stále prítomný na každom mieste a v každom čase bez toho, aby bol závislý vo Svojom bytí a existencii na čomkoľvek priestorovo- časovej povahy. Tento Absolútny Singulárny Objekt je Absolútnym Zdrojom všetkých bytí a existencií od večnosti do večnosti. Svojou Absolútnou Povahou je tento Absolútny Zdroj čistým Absolútnym Vedomím a Absolútnym Uvedomením, ktoré je v stave a procese nepretržitého tvorenia zo svojich Absolútnych Princípov Lásky a Múdrosti a ich absolútnych derivátov. Celé Stvorenie, od najvnútornejšieho po najvonkajšie a od najvyššieho po najnižšie, je odzrkadlením Prirodzenosti Absolútne Uvedomelého Absolútneho Zdroja a je relatívne k tejto Absolútnej kondícii.

Preto možno celé Stvorenie ponímať v konečnom zmysle ako čisté vedomie a myšlienkový proces. Takže všetko, čo existuje, existuje ako dôsledok a výsledok takého vedomia a myšlienkového procesu, a je preto výsledkom aktivít prvkov tohto vedomia a myšlienkových procesov.

Tento princíp platí bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia niečoho v celom Stvorení, vrátane fyzickej dimenzie.

Takže všetka fyzická hmota, atomárne a subatomárne častice, nie sú ničím iným než koncentrovanými energiami, ktoré sú vyžarované a ktoré sálajú z nepretržitých a súvislých aktivít vedomia a myšlienkových procesov.

Vedci na Zemi si správne všimli určité zvláštnosti elektrónov a iných častíc, ktoré ich priviedli k presvedčeniu, že elektróny sa správajú spôsobom, ktorý naznačuje, že každý elektrón má slobodnú vôľu. Mať slobodnú vôľu znamená byť uvedomelý. Žiadna slobodná vôľa nie je možná bez vedomia a uvedomenia.

Samozrejme, to nie elektrón či nejaká iná častica má slobodnú vôľu a je uvedomelá sama od seba a sama osebe, ale namiesto toho je to obsah takej častice, čo je slobodný a uvedomelý. Ide o to, že každá častica je špeciálnym nosičom a reflektorom špecifických subelementov vedomia a myšlienkových procesov, ktoré sú obalené vo vonkajšej forme konkrétnej častice. Taký subelement so svojím formálnym nosičom je presnou a dokonalou súvzťažnosťou Absolútneho subelementu a jeho Absolútneho Nosiča v Absolútnom Zdroji, z ktorého v konečnom zmysle odvodzuje svoje bytie a existenciu. Keďže tento Absolútny Zdroj je čistým Absolútnym Vedomím a Absolútnym Myšlienkovým Procesom, všetko, čo je odvodené z takého stavu, musí a môže pozostávať len z čistého vedomia, myšlienkového procesu a príslušných energií vedomia a uvedomenia. Odtiaľ majú teda elektróny „slobodnú vôľu“.

Pretože v Absolútnom Zdroji je Absolútny Počet nekonečného množstva a rozmanitosti prvkov, subelementov, častíc, subčastíc, stavov a procesov Absolútneho Čistého Vedomia a Absolútnych Čistých Myšlienkových Procesov, jestvuje nekonečný počet a rozmanitosť častíc a subčastíc v Stvorení, ktoré sú v súvzťažnom postavení k ich konečnému Absolútnemu Zdroju.

Ako dochádza k nepretržitej produkcii a tvoreniu rôznych ideí, pojmov, myšlienok, kategórií, princípov, predstáv, atď., v Absolútnom Zdroji a Jeho Absolútnom Vedomí, uskutočňuje sa nepretržité preusporiadavanie, interakcie, kombinovanie, dopĺňanie, atď., všetkých prvkov a subelementov tohto Absolútneho Vedomia. Vo všetkých energiách, ktoré sú uvoľnené v dôsledku týchto Absolútnych Aktivít, dochádza k činnostiam súvzťažiacim s touto situáciou, a z nich pramenia korešpondujúce aktivity, prebiehajúce vo všetkých časticiach a subčasticiach, ktoré si uvedomelé energie stavajú pre seba ako svoje vlastné nosiče a vonkajšie formy.

Pretože sú v presnej a dokonalej súvzťažnosti k ich Absolútnym Večným Aktivitám v Absolútnom Zdroji a jeho Absolútnom Vedomí a Myšlienkovom Procese, majú tendenciu usporiadať sa, interagovať, spájať sa, pridávať sa, vymazávať sa alebo preusporadúvať sa, atď., do rôznych, s ich Zdrojom súvzťažiacich zoskupení, čo má za následok objavenie sa rôznych dimenzií a ich príslušného nekonečného počtu a rozmanitosti vesmírov, galaxií, slnečných sústav, planét a iných nebeských telies, ktoré pozostávajú z takých častíc a subčastíc. Vo svojej celistvosti a vo svojich jednotlivostiach sú tieto častice a subčastice korešpondenciami svojich Absolútnych náprotivkov.

Keďže Absolútny Zdroj je Absolútnou celistvosťou, jednotou, jedinosťou a harmóniou všetkých Absolútnych Prvkov a Subelementov svojho Absolútneho Čistého Vedomia a Absolútneho Myšlienkového Procesu, všetky častice, prvky, subelementy a subčastice sú prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomné závislé tak v Absolútnom Zdroji, ako aj v celom Stvorení, a tiež spojené, vo vzťahu a závislé na ich Absolútnom Zdroji.

Takže celé Stvorenie je jednotou, jedinosťou a harmóniou celku ako presná kópia Absolútnej jednoty, jedinosti a harmónie Absolútneho Zdroja, Ktorý je Absolútnym Centrom celého Stvorenia, z Ktorého sa toto Stvorenie nepretržite a neustále objavuje, postupuje a nastáva.

2. Singulárne objekty sú v centre každej dimenzie ako celku; v centre každého vesmíru ako celku; v centre každej galaxie ako celku; v centre každej slnečnej sústavy ako celku; a v centre každej planéty ako celku. Tieto singulárne objekty sú vzájomne prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne na sebe závislé, a sú spojené, vo vzťahu a závislé na Absolútnom Singulárnom Objekte, ktorý je Absolútnym Centrom a Zdrojom celého Stvorenia v súhrne jeho bytia a existencie.

Tieto singulárne objekty cez ich vzájomné vonkajšie a vnútorné spojenie a vzťah a cez ich spojenie, vzťah a závislosť na ich Absolútnom Zdroji udržiavajú celé Stvorenie v stave a procese neustálej vyváženosti a rovnováhy, pomocou a prostredníctvom neustáleho prerozdeľovania, preusporiadavania, pretvárania, dopĺňania, atď., duchovných energií a ich vonkajších foriem a nosičov. Formy a nosiče týchto duchovných vedomých energií môžu mať duchovnú povahu, duševnú povahu, alebo fyzickú povahu. Bez ohľadu na to, akej sú povahy, ich obsah je vždy duchovný, pretože je vedomý a sebauvedomelý, pochádzajúci z Absolútneho Stavu a Procesu Absolútneho Vedomia. Žiadne iné vedomie než duchovné nemôže byť a existovať. Nech sa v každom danom čase a/alebo mieste prejavujú akékoľvek ďalšie aspekty či prvky vedomia, vždy pochádzajú a sú závislé na ich centrálnom celkovom vedomí, ktoré je vždy duchovné.

Vonkajšia forma a nosič vedomia môže mať akúkoľvek povahu. Vnútorný stav a proces vedomia však môže byť len duchovný, nakoľko všetko v Stvorení postupuje zvnútra von, čiže z duchovného cez duševné do fyzického či prírodného. Toto je poriadok Stvorenia.

V tomto zmysle možno ponímať akúkoľvek dimenziu, vesmír, galaxiu, slnečnú sústavu, planétu a teleso ako duchovné, uvedomelé a vedomé entity, prejavujúce sa, aktualizujúce sa a realizujúce sa v odlišných vonkajších formách. Tieto vonkajšie formy sú premenlivé, modifikovateľné, fluidné a nahraditeľné, ako je potrebné, kedy je potrebné a ak je potrebné. Zákony a princípy vedomia prevyšujú akékoľvek zákony a princípy vo vonkajšku sa ukazujúcich externých foriem. Preto je preusporiadanie akýchkoľvek vonkajších foriem možné podľa ľubovôle duchovného vedomia.

3. Absolútne Centrum celého Stvorenia, súc Absolútnym Čistým Vedomím a Absolútnym Myšlienkovým Procesom, je správne ponímané ako Jedna Absolútna Sentientná Entita, ktorá je Absolútne Sebauvedomelá, Sebaponímajúca, Sebavnímajúca, Sebapredstavujúca a Sebapoznajúca. Táto Absolútne Jedna Absolútna Sentientná Entita je jedinou Absolútnou Realitou. Všetky ostatné reality a ich rôzne nekonečné počty a variácie foriem pochádzajú z tejto Absolútnej Reality. Pre účely tejto rozpravy je Táto nazývaná Najvyšším. Keďže Najvyšší je jedinou Absolútnou Entitou, ktorá má reálnosť Sama Osebe a Sama od Seba, každá sentientná entita môže byť a je reálna len z Absolútnej Reality Najvyššieho.

Realita bytia a existencie každej sentientnej entity je vo vzťahu, je spojená a je závislá na Absolútnej Realite Absolútneho Bytia a Existencie Najvyššieho.

Keďže každá sentientná entita je relatívna k Absolútnej Sentientnej Entite ― Najvyššiemu ― je predĺžením a procesom určitého jedinečného prvku, častice alebo subčastice či subelementu Absolútnej Sentientnej Prirodzenosti Najvyššieho. Celkový súhrnný súčet celého nekonečného počtu a rozmanitosti sentientných entít v bytí a existencii, od večnosti do večnosti, nesie v relatívnom stave celý Absolútny Počet a Rozmanitosť Prvkov Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho a súvzťaží s ním.

Kvôli tomuto postaveniu všetky sentientné entity v bytí a existencii, bez akejkoľvek výnimky či výhrady, súc nositeľmi, predĺženiami a procesmi jedinečných a odlišných atribútov Absolútnej Povahy Najvyššieho v relatívnom stave, musia byť a sú vzájomne prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé, tvoriace jedného ducha, jednu duševnosť a jedno telo Stvorenia, ktoré sú presnou replikou a súvzťažnosťou Absolútnej Povahy Najvyššieho v relatívnom stave.

Nuž, keďže Absolútna Realita Bytia a Existencie Najvyššieho, ako Absolútnej Sentientnej Entity, je jedinou realitou v bytí a existencii, a keďže všetky sentientné entity sú podobou a obrazom Absolútneho Najvyššieho v relatívnom stave, všetky ostatné reality, ktoré obklopujú sentientné entity, pochádzajú z reality bytia a existencie sentientných entít.

Inak povedané, všetko, čo existuje, existuje len preto, že je a existuje vedomie a myšlienkový proces sentientných myslí. V tomto zmysle len sentientná myseľ je reálna, pretože pochádza z Absolútnej Reality Absolútnej Sentientnej Mysle Najvyššieho. Všetko ostatné odvodzuje svoju reálnosť zo sentientnej mysle.

Ak by teda niekto mal odčerpať všetky myšlienky, idey, vedomie alebo sentientnosť vo všeobecnosti z nejakej dimenzie, vesmíru, galaxie, slnečnej sústavy, planéty, hmoty, častice, atď., tieto by okamžite ukončili svoj výskyt a prestali by byť a existovať. Dôvodom je, že neustále myšlienkové procesy a aktivity sentientných myslí vyžarujú a sálajú vedomé energie, ktoré sa obaľujú do vonkajších foriem častíc, prvkov, atď.; tieto prvky a častice pochádzajú z ich ideí v sentientnej mysli. Ak by mali náhle tieto aktivity sentientných myslí prestať, všetko vyţarovanie a sálanie duchovných a iných energií by prestalo. Keďže vonkajšie formy takých energií pochádzajú z ich obsahu a sú tým obsahom udržiavané pokope, nedošlo by k žiadnemu dobitiu toho obsahu, ktorý je čistou myšlienkovou energiou, a zvyšná energia by sa vybila do svojej pôvodnej esencie v Najvyššom. V momente takého vybitia by vonkajšia forma vesmíru alebo akejkoľvek častice okamžite prestala existovať.

Ako bolo spomenuté predtým, bytie a existencia sentientnej mysle nie sú nijakým spôsobom závislé od času, priestoru, miesta, vzdialenosti, povrchovej vonkajšej formy, atď. Preto je pre fyzické častice a hmotu jedno, kde alebo v akom čase sú a existujú sentientné mysle. Na čom záleží, sú neustále aktivity sentientných myslí na akomkoľvek mieste alebo v akomkoľvek čase, aktivity, ktoré produkujú dostatok duchovných energií pre dobitie obsahu takých častíc hmoty a pre zachovanie ich bytia a existencie.

Tento princíp a zákon je platný a aplikovateľný pre jednu singulárnu časticu rovnako ako pre celý singulárny objekt, planétu, slnečnú sústavu, galaxiu, vesmír alebo celú dimenziu. A pretože všetky sentientné mysle v bytí a existencii odvodzujú svoju realitu z Absolútnej Reality bytia a existencie Najvyššieho, všetky bytia a existencie v konečnom zmysle pochádzajú z Najvyššieho a môžu byť a existovať len preto, lebo Je a Existuje Najvyšší.

Akékoľvek iné ponímanie štruktúry a povahy Stvorenia a Života je totálnou márnosťou a veľkolepým podvodom a sebaklamom. 4. Vyššie formulované tri princípy duchovnej metafyziky jasne naznačujú, že všetko v Stvorení je riadené a ovládané z centra k obvodu alebo zvnútra von. Naznačujú tiež, že v Stvorení jestvujú singulárne, centrálne umiestnené objekty tak v globálnom zmysle, ako aj v regionálnom či lokálnom zmysle.

Štruktúra vonkajšej formy Stvorenia je odvodená z vnútornej povahy sentientnej mysle. Preto je tento princíp a zákon riadenia a vládnutia zvnútra von aplikovateľný a platný pre každú sentientnú entitu rovnako ako pre každú spoločnosť, národ či všetko obyvateľstvo jednej planéty, jednej slnečnej sústavy, jednej galaxie, jedného vesmíru, jednej dimenzie či celý ich súhrn ako jedno Stvorenie.

Takže každá sentientná entita má vo svojej sentientnej mysli singulárne centrum. Toto centrum možno považovať za najvnútornejšie vnútro každej sentientnej entity, z ktorého jedinec riadi a ovláda svoj vlastný, privátny vesmír podľa zákonov a princípov, formulovaných, stanovených a aktivovaných v tom najvnútornejšom vnútri. Toto singulárne konečné centrum každej sentientnej entity je nazývané jej Vnútornou Mysľou. Najvnútornejšie vnútro tejto Vnútornej Mysle sa nazýva Vyššie-Ja. Vnútorná Myseľ každej sentientnej entity je prostredníctvom svojej pozície spojená a vo vzťahu s Vnútornou Mysľou všetkých ostatných sentientných entít, a najvnútornejšie vnútro Vnútornej Mysle ― Vyššie-Ja, je v spojení a vo vzťahu priamo so svojím Absolútnym Zdrojom ― Najvyšším. Pretože toto Vyššie-Ja každej sentientnej entity pochádza priamo z Absolútneho „JA SOM“ Najvyššieho, je sídlom Najvyššieho v každej sentientnej entite. V ňom je Najvyšší večne prítomný. Z tejto prítomnosti má každá sentientná entita život a z nej žije.

Vnútorná Myseľ každej sentientnej entity je tiež spojená priamo so všetkými ostatnými singulárnymi objektmi, ktoré sú v centrách ich lokalít a sfér vplyvu. Cez takú spojitosť duchovné zákony a princípy Vnútornej Mysle nastoľujú prírodné zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú ich príslušné lokality, alebo ich celky, nech už tak či onak. V prípade celku globálna Vnútorná Myseľ všetkých sentientných entít je v spojení a vo vzťahu s globálnym či celkovým singulárnym objektom, ktorý má na starosti jednu konkrétnu dimenziu alebo celé Stvorenie.

Takže všetko v Stvorení je prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé na všetkom ostatnom, cez také centrá a najvnútornejšie vnútra a prostredníctvom nich a z nich. V konečnom zmysle sú všetky tieto centrá spojené s Absolútnym Centrom a Jeho Absolútnym Najvnútornejším Vnútrom ― s Najvyšším ― tvoriac jednotu, jedinosť a harmóniu celého Stvorenia.

5. Štruktúru celého Stvorenia moţno ponímať nasledovným spôsobom:

V zásade jestvujú tri globálne dimenzie. Tieto súvzťažia a pochádzajú z troch úrovní Absolútneho Zdroja alebo Absolútnej Sentientnej Mysle.

Prvou dimenziou je vnútorná alebo duchovná dimenzia, ktorá pochádza a súvzťaží s Absolútnym Duchovným Vnútrom Najvyššieho. Táto dimenzia pozostáva z nekonečného počtu a rozmanitosti duchovných vesmírov a ich nekonečného počtu a rozmanitosti galaxií, slnečných sústav, planét a nebeských telies.

Druhou dimenziou je intermediálna alebo duševná dimenzia, ktorá pochádza a súvzťaží s Absolútnym Duševným-Intermediálnym Najvyššieho. Táto dimenzia tiež pozostáva z nekonečného počtu a rozmanitosti intermediálnych vesmírov a ich nekonečného počtu a rozmanitosti intermediálnych galaxií, slnečných sústav, planét a ostatných nebeských telies.

Treťou dimenziou je vonkajšia alebo fyzická/prírodná dimenzia, ktorá pochádza a súvzťaží s Absolútnym Fyzickým-Vonkajším Najvyššieho. Táto dimenzia pozostáva tiež z nekonečného počtu a rozmanitosti vesmírov a ich príslušného nekonečného počtu a rozmanitosti galaxií, slnečných sústav, planét a nebeských telies.

Spolu tieto tri dimenzie tvoria jedno celé Stvorenie, ktoré sa javí vo forme jednej sentientnej entity, relatívnej k Jednej Absolútnej Sentientnej Entite ― Najvyššiemu, z Ktorého/Ktorej táto sentientná entita odvodzuje svoju štruktúru a povahu a s Ktorým/Ktorou súvzťaží vo všetkých aspektoch.

Takže z tejto štruktúry a povahy možno vidieť zas a znova, ako je všetko v celom Stvorení vzájomne prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé.

Každá z týchto troch dimenzií je štruktúrovaná zas do svojich vlastných troch poddimenzií ― vnútornej, intermediárnej a vonkajšej. Každá z týchto troch poddimenzií je zas štruktúrovaná do svojich vlastných troch stupňov ― vnútorného, prostredného a vonkajšieho. Každý z týchto troch stupňov je zas štruktúrovaný do svojich vlastných troch podstupňov ― vnútorného, prostredného a vonkajšieho; a takto to pokračuje stále dokola vo všetkých dimenziách ad infinitum.

Teda každý vnútorný stupeň je centrom svojej vlastnej sféry a je spojený, vo vzťahu a pochádza z vnútorného stupňa svojej predchádzajúcej úrovne, v celom rozsahu smerom dovnútra až po globálnu vnútornú-duchovnú dimenziu.

Každý intermediálny stupeň (medzistupeň) je spojený, vo vzťahu a pochádza z intermediálneho stupňa svojej predchádzajúcej intermediálnej úrovne, a cez svoje vlastné vnútorné centrum je spojený a vo vzťahu so všetkými ostatnými vnútornými centrami, v celom rozsahu až po globálnu intermediálnu-duševnú dimenziu a vnútornú-duchovnú dimenziu.

Podobne každý vonkajší stupeň je spojený, vo vzťahu a pochádza z vonkajšieho stupňa svojej predchádzajúcej vonkajšej úrovne, a cez svoje vlastné vnútorné a intermediálne centrá je spojený a vo vzťahu so všetkými ostatnými vnútornými a intermediálnymi centrami, v celom rozsahu až po globálne centrá vonkajšej- fyzickej dimenzie, intermediálnej-duševnej dimenzie a vnútornej-duchovnej dimenzie.

A tak je celý kruh Stvorenia zavŕšený a stojí ako dokonalá replika Absolútneho Zdroja ― Najvyššieho, z Ktorého/Ktorej odvodzuje túto štruktúru a vzájomnú prepojenosť a s Ktorým/Ktorou súvzťaží vo všetkých ohľadoch.

6. Medzidimenzionálna prepojenosť a vzťah sú určené princípmi a zákonmi súvzťažností. Tieto zákony a princípy hovoria, že všetky javy vznikajú a sú iniciované v najvnútornejšej-duchovnej dimenzii a majú okamžitý synchrónny a simultánny dopad, dôsledky a výsledky v postupovaní intermediálnej-duševnej dimenzie a v nastávaní vonkajšej-fyzickej či prírodnej dimenzie. Súčasne také javy prúdia do kruhu vnútri každej dimenzie spojitým a postupným spôsobom dovtedy, kým ich neprijmú a nekonajú podľa nich všetky úrovne, stupne, kroky a aspekty vo vnútri každej dimenzie. Singulárnymi centrami a cez singulárne centrá dimenzionálnych oblastí je neustále poskytovaná spätná väzba ohľadom toho, ako také javy postupujú a nastávajú a ako sú prijímané, ako sa podľa nich koná, ako sú zažívané a ako sú ďalej rozvíjané. Táto spätná väzba zo všetkých existujúcich centier singularít, bez ohľadu na to, nakoľko sú lokálne či globálne, je synchrónnym a simultánnym javom a súčasne je cirkulárna a spojitá vo vnútri každej dimenzionálnej globálnosti a medzi všetkými jej singulárnymi lokalitami.

Jestvuje teda spojitý tok a jestvuje diskrétny výskyt informácií ohľadom toho, ako sa majú veci v každom danom stave a procese synchrónnosti a v každom danom momente spojitosti, do najmenších detailov všetkých zážitkov, reakcií a správaní zo všetkých globalít, lokalít a singularít.

Také informácie sú prijaté, vnímané a včlenené okamžite konečným centrom celého Stvorenia, ktoré je priamo spojené s Absolútnym Centrom alebo Absolútnym Zdrojom úplne všetkého ― Najvyšším. Majúc také priame a okamžité spojenie a vzťah s Najvyšším, konečné centrum celého Stvorenia uvoľňuje Najvyššiemu v momente nie-času a nie-priestoru všetky informácie, zážitky a stavy záležitostí, ktoré sa objavujú, postupujú a nastávajú vo všetkých časoch, vo všetkých priestoroch, vo všetkých synchrónnostiach, vo všetkých simultánnostiach, ako aj vo všetkých globálnostiach, lokálnostiach a singularitách, až po každú jednotlivú subčasticu. Takže Najvyšší pozná prakticky súčasne každý jeden detail, ktorý sa udeje každému a všetkému v celom Stvorení, nech je to akokoľvek globálne, lokálne, či singulárne alebo individuálne ― v celom rozsahu až po jednoduchú subčasticu a jej obsah.

Cez taký proces Najvyšší riadi a ovláda celé Stvorenie, ako aj každú jednotlivú entitu všade a v hociktorom čase v bytí a existencii. Tento proces riadenia a ovládania celého Stvorenia Najvyšším možno ponímať ako Absolútnu Božskú Prozreteľnosť Najvyššieho. A keďže Božská Prozreteľnosť pôsobí z bezčasového a bezpriestorového položenia, predvída všetky udalosti a javy všade a v hociktorom čase a adekvátne poskytuje nevyhnutné opatrenia a podmienky pre ich realizáciu a uskutočnenie v časopriestorovom kontinuu i vo všetkých bezčasových a bezpriestorových stavoch a procesoch.

7. Každá jednotlivá sentientná entita si je svojou vlastnou dimenziou. Súc si svojou vlastnou dimenziou, sentientná entita je v presnej a dokonalej súvzťažnosti s globálnou dimenziou. Zákony a princípy súvzťažností, ako boli formulované v princípe číslo 6, sú preto plne platné a aplikovateľné pre každú sentientnú entitu a jej vzťah so všetkým ostatným v celom Stvorení. Cez jej vlastné konečné singulárne centrum ― Vnútornú Myseľ ― je táto sentientná entita kontinuálnym a kruhovým spôsobom spojená s každou ďalšou sentientnou entitou vo svojej vlastnej dimenzii a s jej náprotivkom, a cez samotné tie náprotivky so všetkými ostatnými v tých dvoch ďalších dimenziách, v celom rozsahu až po konečné centrum ― konečnú Vnútornú Myseľ celého Stvorenia, a v konečnom zmysle s Najvyšším. Pretože Vnútorná Myseľ každej sentientnej entity je vybudovaná z prvkov Absolútneho Zdroja ― Najvyššieho ― Najvyšší je večne prítomný v každej jednotlivej Vnútornej Mysli alebo každej sentientnej entite ako vo Svojom vlastnom Bytí. Princípom tu je, že každý jeden prvok je časťou celistvosti. Celistvosť je prítomná vo svojej úplnosti v každom jednom zo svojich prvkov. Preto je Najvyšší prítomný vo Svojej plnosti v každom jednom prvku, bez ohľadu na to, v akom konglomeráte je taký prvok zahrnutý.

A tak každá sentientná entita má v sebe nepretržitý a trvalý priamy prístup k Najvyššiemu. V skutočnosti by bez takého priameho prístupu žiadna sentientná entita nemohla byť a existovať, bez ohľadu na to, či taká sentientná entita využíva alebo nevyužíva taký priamy kontakt na komunikáciu či na čokoľvek iné. Dôvodom tohto je, že akýkoľvek tok života je možný len z Absolútneho Zdroja Života ― z Najvyššieho, Ktorý/Ktorá je Živom Sám/Sama Osebe a Sám/Sama od Seba. Preto nikto nemôže vyprodukovať život sám od seba alebo sám v sebe, ale len z Najvyššieho, prostredníctvom Neho/Nej a cez Neho/Ňu. Odtiaľ teda logická nutnosť večnej prítomnosti Najvyššieho vo Vnútornej Mysli každého.

Kvôli takémuto typu usporiadania a štruktúry každá sentientná entita má vo svojej Vnútornej Mysli, z prítomnosti Najvyššieho v tej Vnútornej Mysli, všetky informácie o celom Stvorení, bez ohľadu na čas a priestor. A tak každá sentientná entita potenciálne vie, čo sa deje na akomkoľvek mieste, časovej línii, priestorovej línii, kondícii, stave, oblasti, atď., v celom Stvorení.

Je povedané, že každá sentientná entita vie „potenciálne“. Toto vyhlásenie znamená, že také poznanie v skutočnosti nie je dostupné pre sentientnú entitu, pretože žiadna sentientná entita nie je absolútna. Len Absolútna Sentientná Entita má naozajstné plné poznanie o všetkom a o každom. Relatívne položenie každej sentientnej entity voči Absolútnemu Najvyššiemu dostáva takú sentientnú entitu do pozície dostupnosti akéhokoľvek poznania, ktoré je potrebné a nutné mať pre každú konkrétnu sentientnú entitu v každom jednotlivom momente jej bytia a existencie. Keď vyvstane potreba takého poznania, sentientná entita sa obráti priamo na Najvyššieho vo svojej Vnútornej Mysli a obdrží potrebné a nutné poznanie a informácie. Čo sa tu deje, je to, že v prítomnosti Najvyššieho vnútri Vnútornej Mysle každej sentientnej entity je všetko poznanie a informácie vždy prítomné a dostupné v ich celistvosti a do ich najmenších podrobností. Ale tieto sú uvoľňované do vedomia každej sentientnej entity len keď sú potrebné, len tam, kde sú potrebné a len v rozsahu, v akom sú potrebné. Ak by všetko absolútne poznanie a informácie boli uvoľnené v ich celistvosti pre akúkoľvek sentientnú entitu jednom časovom okamihu, taká sentientná entita by okamžite zahynula kvôli jej relatívnej povahe. Dať absolútne poznanie niekomu relatívnemu znamená zabiť ho. Z toho dôvodu všetky informácie a poznanie, ktoré sú v jedincovej Vnútornej Mysli k dispozícii v ich celistvosti z prítomnosti Najvyššieho, sú uvoľňované postupne, v progresívnych krokoch, v súlade s každého zvoleným osudom a tempom jeho duchovného pokroku.

V každého Vnútornej Mysli je trvalá, stála a večná prítomnosť Najvyššieho. Cez túto prítomnosť, ňou a z nej je každý spojený, vo vzťahu a komunikuje so všetkými ostatnými v celom Stvorení. Každý si môže ale aj nemusí byť vedomý tohto faktu z pozície svojej vonkajšej mysle. (Toto vyhlásenie je platné prevažne pre obyvateľov Zóny Vymiestnenia, ktorí vyvinuli nevedomé procesy a väčšina ich životov je kvôli aktivácii negatívneho stavu nevedomá a odohráva sa v ignorancii.)

8. Jestvuje viacsmerná, a jestvuje jednosmerná úroveň a stupeň prepojenia, vzájomného vzťahu a vzájomnej komunikatívnosti úplne všetkého v Stvorení.

Viacsmerná modalita je vždy diskrétna, synchrónna, simultánna a trojaká. Táto modalita je možná len pomocou nasledovných súvzťažností: po prvé, procesom objavenia sa, ktorý je stavom a položením duchovnej-vnútornej dimenzie; po druhé, procesom postúpenia takého objavenia sa, ktorý je stavom a položením intermediárnej-duševnej dimenzie; a po tretie, procesom nastatia postúpenia takého objavenia sa, ktorý je stavom a položením vonkajšej-fyzickej dimenzie; a vrátane všetkých spätných väzieb ohľadom prijímania, vnímania, reakcií a zážitkov. Tento typ vzájomného prepojenia, vzájomného vzťahu a vzájomnej komunikatívnosti nie je závislý na časopriestorovom kontinuu, ale je bezčasovej a bezpriestorovej povahy. Obchádza akékoľvek lokálne zákony a princípy, ktoré riadia a ovládajú každý región. Toto sú takzvané nelokálne spojenia.

Na druhej strane, jednosmerná modalita je vždy spojitá, nediskrétna, postupná a lokálna, a podlieha lokálnym zákonom a princípom. Plynie od najvyššieho k najnižšiemu, od väčšieho množstva k menšiemu, od všeobecného k jednotlivému a od najhrubšieho k nekonečne jemnému. Vzájomná prepojenosť a vzájomný vzťah takého plynutia sú jasné, a preto nepotrebujú žiadny komentár. Táto modalita je závislá na priestorovo-časových kategóriách Stvorenia.

9. Všetky dimenzie, jednotlivo i celkovo, možno ponímať tak, že majú svoje vlastné stupne. Takže duchovná dimenzia má svoj vlastný duchovno-duchovný stupeň, duchovno-duševný stupeň a duchovno-fyzický stupeň. Intermediálna dimenzia má svoj vlastný intermediálno-duchovný stupeň, intermediálno- intermediálny stupeň a intermediálno-fyzický stupeň. Fyzická dimenzia má svoj vlastný externe-duchovný stupeň, externe-intermediálny stupeň a externe-fyzický stupeň.

Každá dimenzia a každý stupeň vnútri dimenzie je riadený a ovládaný súborom zákonov a princípov, ktoré sú platné a aplikovateľné len lokálne, vnútri každého stupňa a vnútri každej dimenzie. Nie je možné žiadne zasahovanie alebo prenos lokálnych zákonov z jednej dimenzie do druhej. Ak sa tieto dimenzie budú na seba pozerať cez lokálne zákony a princípy, nezbadajú sa a nepochopia sa navzájom.

Avšak jestvuje súbor zákonov a princípov, ktoré prevyšujú všetky lokálne a dimenzionálne zákony a princípy. Tento súbor premosťuje a zjednocuje všetky dimenzie a ich stupne. Tento súbor je umiestnený vnútri centrálne sa nachádzajúcich singulárnych objektov, cez ktoré, ktorými a z ktorých môže jedinec komunikovať so všetkými ostatnými a všetci ostatní môžu komunikovať s tým jedincom všetkými spôsobmi komunikácie v bytí a existencii, bez ohľadu na čas a priestor.

Aby jedinec aktivoval tie typy zákonov a princípov, musí byť schopný disociovať sa pre daný moment a opustiť všetky zákony a princípy, ktorými je riadený a ovládaný vo svojej lokalite. Taká schopnosť učiniť to je obsiahnutá vo všetkých singularitách cez vlastnenie individualizovaného, centrálne umiestneného objektu, ktorý je spojený so všetkými ostatnými centrálnymi objektmi, alebo v prípade sentientných entít cez vlastnenie Vnútornej Mysle v nich, ktorá je spojená so všetkými ostatnými Vnútornými Mysľami v bytí a existencii. Vnútorná Myseľ žiadneho jedinca nepodlieha zákonom a princípom žiadnej lokality. Namiesto toho podlieha zákonom a princípom, ktoré riadia a ovládajú Stvorenie ako celok, ako súhrn jeho bytia a existencie. Tento druh zákonov a princípov prevyšuje všetky ostatné zákony a princípy v bytí a existencii.

10. Jestvuje nepretržitý pohyb celého Stvorenia smerom k jeho nekonečnej expanzii súbežne dovnútra aj von. Tento princíp pochádza z Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho. Pretože Stvorenie bolo stvorené z tejto Absolútnej Prirodzenosti do relatívneho postavenia k Nej, svojím bytím a existenciou je motivované byť ako jeho Stvoriteľ. Ale pretože pochádza z Absolútneho Stavu a Kondície, nemôže byť absolútne alebo svojím vlastným stvoriteľom. Chýbanie takého stavu je kompenzované procesom nepretržitého väčšieho a väčšieho približovania sa takému absolútnemu stavu. Tento princíp Stvorenia je princípom nepretržitej expanzie dovnútra i von. Nekonečná expanzia Stvorenia vždy pokračuje v postupných krokoch, a nie v spojitej modalite. Takže keď je dosiahnutý jeden krok, zostáva dovtedy, kým nevyčerpá svoju užitočnosť a účel. Proces využitia a vyčerpania užitočnosti každého kroku sa odohráva v spojitej modalite. To znamená, že vnútri každého jednotlivého kroku sa odohráva spojitý progres od menšieho poznania a chápania obsahu toho kroku k väčšiemu poznaniu a chápaniu obsahu toho kroku. Keď je z toho kroku získané všetko poznanie a chápanie, ten krok sa končí a do svojho bytia a existencie vchádza nový krok, postavený na tom predchádzajúcom.

Tento princíp je platný vo všetkých dimenziách a vo všetkých ich stupňoch. V najexternejšom stupni Stvorenia, na konci predošlého kroku a na začiatku nasledujúceho kroku, celý vonkajší stupeň skolabuje a zrúti sa do seba, kde je pripravený na nasledujúci progresívny krok svojho bytia a existencie.

Taký proces krokov možno ponímať ako postupujúci cyklicky od jedného cyklu nie-času i času a nie-priestoru i priestoru k ďalšiemu cyklu času a priestoru a nie-času a nie-priestoru.

V diskrétnej modalite bytia a existencie možno taký proces krokov ponímať ako postupujúci cyklicky od jedného cyklu stavu a položenia k ďalšiemu cyklu stavu a položenia. Toto je jeho nie-časový a nie-priestorový cyklus.

Každý kontinuálny či spojitý a diskrétny či nespojitý cyklus prevyšuje vo všetkých aspektoch predchádzajúci cyklus.

Medzi cyklami jestvuje prechodný stav, počas ktorého dochádza k totálnemu zhodnoteniu všetkých vedomostí a zážitkov, získaných v rámci a počas jedného cyklu. Tento proces je niekedy ponímaný ľuďmi na Zemi ako Posledný Súd a Koniec Sveta. Keď je toto zhodnocovanie kompletné, všetko v Stvorení je pripravené zahájiť nasledovný transcendentný cyklus. Vo fyzických vesmíroch fyzickej dimenzie je hmote, ktorá predtým skolabovala do prechodného stavu, uštedrené Najvyšším nové postrčenie, ktoré dáva zrod novým vesmírom, ktoré prevýšia všetko, čo bolo v bytí a existencii predtým.

Vo všetkých ostatných dimenziách (nehmotných) sú ich príslušné vesmíry vtiahnuté dovnútra na prehodnotenie, modifikovanie a doplnenie. Následne sú uvoľnené s novým obsahom a formou, zodpovedajúcou transcendentnému chápaniu a poznaniu, relevantnému pre nasledovný cyklus duchovného pokroku, ktorý prichádza do svojho bytia a existencie.

Tento proces pokračuje donekonečna. Expanzia Stvorenia sa naplno uskutočňuje a realizuje týmto procesom. Žiadny iný spôsob expanzie nie je možný. Týmto spôsobom sa Stvorenie pohybuje v ústrety väčšiemu a väčšiemu približovaniu sa Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho. Tento proces je vždy zahájený vo vnútri a smerom k vnútru, smerom k väčšiemu stupňu vnútra, kde sídli Najvyšší, Ktorý/Ktorá je Absolútnym Vnútrom. Z neho je odvodený proces expanzie do vonkajška, vo všetkých vonkajších a formálnych kontajneroch ako reflexia a súvzťažnosť tohto vnútorného duchovného pokroku. Ide tu o to uvedomiť si, že „vonku“ možno byť len „zvnútra“. Takže akékoľvek zmeny vnútri sú sprevádzané súbežnými zmenami vonku; vonkajšok je prispôsobovaný vnútrajškom na svoje zmeny. Týmto spôsobom je vonkajšok vždy rozširovaný v súlade s dosiahnutým stupňom duchovného pokroku svojho vnútra, z ktorého odvodzuje celé svoje bytie a existenciu.

11. Proces, opísaný vyššie v princípe číslo 10, je výsledkom aktivít sentientných myslí. Dimenzionálne podmienky, stavy a procesy, so všetkými ich singularitami, lokalitami a globalitami odzrkadľujú aktivity sentientných myslí, reagujú na ne a podliehajú im. Takţe čokoľvek, čo sa deje v sentientných mysliach, formuje, ovplyvňuje, ovláda, riadi, modifikuje a určuje, čo sa udeje v ich vonkajších prostrediach.

Z toho dôvodu všetky cykly progresie, odzrkadľujúce sa v celom Stvorení, sú cyklami progresie sentientných myslí. Ony sú tými, kto je večne motivovaný približovať sa svojmu Stvoriteľovi.

Tento princíp cyklov a ich progresie platí, samozrejme, plne pre jednu jednotlivú myseľ, pre sentientné mysle jednej spoločnosti, jedného pokolenia, jedného národa, jednej planéty, jednej slnečnej sústavy, jednej galaxie, jedného vesmíru, jednej dimenzie, a napokon jedného celého Stvorenia v jeho celistvosti.

Takže keď je jedna jednotlivá sentientná entita pripravená presiahnuť ňou zvolený krok alebo zosobnený a individualizovaný cyklus, stiahne sa dovnútra na prehodnotenie, preskúmanie, rozhodnutie a súd. V momente takého stiahnutia sa vonkajšia forma vonkajšieho stupňa (ako napríklad fyzické telo ľudí) kolabuje a odumiera, zmeniac sa na svoje počiatočné prvky, načo je spätne vstrebaná do svojho elementárneho štádia. Počas tohto obdobia prehodnocovania alebo súdu sa sentientná entita nachádza v prechodnom stave, v ktorom si, po svojom vlastnom vnútornom súde, zvolí najvhodnejší vyšší či transcendentný cyklus pre svoju individualizovanú a zosobnenú duchovnú progresiu. Len čo je voľba vykonaná, sentientná entita zaujme svoje miesto a postavenie vo vnútri zvoleného cyklu; z toho miesta a postavenia získava novú vonkajšiu formu, relevantnú pre tento jednotlivý cyklus. Takú formu si ponechá dovtedy, kým táto sentientná entita nie je pripravená učiniť ďalší krok vo svojej vlastnej duchovnej progresii. V prechodnom stave má tá sentientná entita vonkajšiu formu, ktorá je relevantná pre stav súdu a prehodnocovania.

K rovnakému procesu dochádza presne tým istým spôsobom u všetkých sentientných entít, ktoré tvoria jeden národ, jeden štát, jednu planétu, jednu slnečnú sústavu, jednu galaxiu, jeden vesmír, alebo u všetkých sentientných entít vnútri jednej dimenzie, alebo u všetkých sentientných entít vnútri celého Stvorenia.

Možno teda rozlišovať také cykly progresie či pokroku vnútri jedného globálneho cyklu, ktorý sa týka všetkých sentientných entít v celom Stvorení, alebo ktorý sa týka sentientných entít jednej dimenzie, alebo jedného vesmíru, alebo jednej galaxie, alebo jednej slnečnej sústavy, alebo jednej planéty, alebo napokon jednej jednotlivej sentientnej entity. Keby sa meralo trvanie takých cyklov v zmysle časových prvkov, používaných ľuďmi na Zemi, trvanie jedného cyklu, týkajúceho sa sentientných entít celého Stvorenia, by bolo zhruba jeden trilión rokov alebo menej, alebo to, s čím duchovne súvzťaží termín „jeden trilión rokov“. (Chápanie tohto termínu je tu pozmenené v porovnaní s tým istým termínom, použitým v knihe „Základy ľudskej duchovnosti“. V čase písania tej knihy sa tento termín týkal života jedného vesmíru. V duchovnom zmysle by celé Stvorenie mohlo byť ponímané ako jeden Vesmír. Avšak počas písania tej knihy ešte nedozrel čas pre hlbšie chápanie tohto pojmu.) Na druhej strane, jeden cyklus, týkajúci sa jednej dimenzie, trvá asi jednu biliardu rokov alebo menej, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží termín „jedna biliarda rokov“. Jeden cyklus, týkajúci sa jedného vesmíru, trvá približne 50 miliárd rokov, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. Jeden cyklus, týkajúci sa jednej galaxie, trvá približne 30 miliárd rokov alebo viac, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. Jeden cyklus pre jednu slnečnú sústavu trvá približne 10 miliárd rokov alebo viac, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. Jeden cyklus, týkajúci sa jednej planéty, trvá približne pár miliárd rokov, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. Jeden cyklus, týkajúci sa jedného ľudstva na planéte, trvá približne niekoľko miliónov rokov, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. Jeden cyklus, týkajúci sa jedného národa, trvá približne niekoľko tisíc rokov, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. Jeden cyklus, týkajú sa jednej spoločnosti, trvá približne niekoľko storočí, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo. A napokon, jeden cyklus, týkajúci sa jednej jednotlivej sentientnej entity, trvá približne niekoľko desaťročí alebo viac, alebo toľko, s čím duchovne súvzťaží to číslo.

Nuž tieto časové miery sú veľmi hrubé a približné a od jedného cyklu k druhému značne variujú. Fakticky môžu byť oveľa dlhšie alebo oveľa kratšie, v závislosti od kvality obsahu každého aktuálneho cyklu. Niektoré idey, ktoré sa manifestujú vo vnútri každého jednotlivého cyklu, si vyžadujú oveľa dlhší čas pre plné vyčerpanie a využitie ich účelnosti a znalosti. Iné si nevyžadujú toľko času. Avšak pri zaoberaní sa časovými prvkami si treba pamätať, že časové kategórie sú aplikovateľné len vo fyzickej-vonkajšej dimenzii. Nikde inde neexistuje žiaden objektívny čas, ale skôr podmienky stavov, procesov a duchovné a duševné náklonnosti. Z toho dôvodu je čas subjektívny takým spôsobom, že to, čo sa jednému zdá byť a čo pociťuje ako milióny rokov, inému by sa zdalo a pociťoval by to ako pár hodín.

Opäť opakujúc, tieto fyzické časové prvky sú veľmi nepresné, sú len hrubým a nepresným priblížením stavov a procesov každého cyklu, bez ohľadu na to, či sa taký cyklus týka celého Stvorenia, alebo jednej jednotlivej sentientnej entity. Tu sú dôležité nie časové prvky, ale podmienky každého stavu a procesu, ku ktorým dochádza vo vnútri každého cyklu. Taký cyklus teda trvá dovtedy, kým nevyčerpá svoju užitočnosť na každom stupni svojho výskytu. Súčasný cyklus však bude trvať porovnateľne oveľa kratšie, kvôli aktivácii negatívneho stavu počas tohto cyklu. Najvyšší dal účastníkom súčasného cyklu sľub, že značne skráti jeho dĺžku.

Teda, ak sú napríklad sentientné entity celej planéty, alebo celej galaxie, alebo celého vesmíru, alebo celej dimenzie, alebo celého Stvorenia pripravené prevýšiť predtým zaujímajúce cykly, stiahnu sa dovnútra k svojmu Poslednému Súdu. Počas tohto prechodného obdobia sa všetky ich príslušné vonkajšie prostredia zrútia, keďže sú udržiavané neporušené a v neustálom pohybe prítomnosťou sentientnej mysle v nich. Keď je prechodné obdobie ukončené a sú vykonané nové voľby, skolabované vonkajšie prostredie, ktoré sa zvyklo javiť vo forme dimenzií, vesmírov, galaxií, slnečných sústav, planét a telies, je preusporiadané, prestavané, prekombinované, prebudované a prerobené do vyššieho poriadku. Tento vyšší poriadok bude kompletne odzrkadľovať a bude v súlade s vyšším cyklom duchovného pokroku, ktorý príde do bytia a existencie. Potom, ako všetky sentientné mysle dokončia tento proces, skolabovaným vonkajším prostrediam, v ich novej, preusporiadanej, prestavanej, prebudovanej, prekombinovanej a prerobenej forme Najvyšší uštedrí nové postrčenie. Pre také postrčenie Najvyšší využíva všetky spojené energie všetkých sentientných entít v kombinácii so Svojou Absolútnou Energiou, a dochádza k uskutočneniu sa nového cyklu Stvorenia, ktorý prevyšuje všetko, čo bolo a existovalo predtým.

Pozemskí vedci tento proces označujú za zrod a smrť vesmíru. Avšak nie sú schopní vidieť, čo sa dialo pred zrodom takého vesmíru, ani nevidia či nevedia, čo sa bude diať po tej takzvanej „smrti“ vesmíru.

V skutočnosti sa všetko odohráva a bude odohrávať od večnosti do večnosti podľa vyššie opísaného procesu.

12. Vyššie opísané princípy duchovnej metafyziky tvoria stav vecí v skutočnom a pravom Stvorení. Približne takýmto spôsobom sa tu všetko odohráva.

Avšak možno koncipovať či ponímať nejaké iné, dočasné a pomíňajúce sa anti- bytia a anti-existencie, ktoré sú úplne vytlačené či vymiestnené z pravého a skutočného Stvorenia a z jeho bytia a existencie. Genéza objavenia sa takej situácie bola opísaná v prvej kapitole tejto knižky.

Pre účely duchovnej metafyziky možno predpokladať, že Stvorenie je sprevádzané Vymiestnenými Zónami, ktoré sú súbežné so všetkými dimenziami a ich príslušnými vesmírmi, galaxiami, slnečnými sústavami a planétami.

Ako bolo uvedené predtým, tieto Zóny sú výsledkom uvedomovania si sentientných entít v celom Stvorení, že existuje slobodná voľba odmietnuť, poprieť alebo skresliť všetky duchovné princípy pozitívneho stavu a Najvyššieho. Pozitívny stav je pravým Stvorením. Také uvedomenie je dostatočné na to, aby dalo vznik objaveniu sa týchto Zón Vymiestnenia, kam vedľajšie produkty energií, ktoré sú neustále vytvárané zo stáleho uvedomovania si opozičnej alternatívy, ktorú majú všetky sentientné entity, vypadávajú a zhlukujú sa do foriem anti-bytia a anti- existencie. Ich účelom je oponovať pravému bytiu a existencii. Tieto Zóny Vymiestnenia sú vo väčšine prípadov neobývané a bez akéhokoľvek sentientného života. Len ich veľmi malé oblasti sú aktivované v nich bývajúcimi pseudo- sentientnými entitami, ktoré bývali plne sentientné, no rozhodli sa experimentovať s tými Zónami sprítomnením a uskutočnením opozičnej alternatívy. V momente zahájenia tohto experimentu vypadli do týchto Zón Vymiestnenia a zorganizovali sa do pseudo-spoločností, ktoré si odvodzujú svoje „zákony“ a „princípy“, riadiace a ovládajúce toto anti-bytie a anti-existenciu.

Len obmedzený počet a rozmanitosť sentientných entít, v porovnaní s ich nekonečným počtom a rozmanitosťou, sa rozhodol svojou slobodnou voľbou a slobodnou vôľou stať sa súčasťou takého projektu.

Takže aj keď Zóny Vymiestnenia jestvujú súbežne s akýmkoľvek bytím a existenciou, vo väčšine prípadov sú neaktívne a neobývané. Len ich malá oblasť sa stáva aktívnym zvečňovateľom anti-bytia, anti-existencie a anti-života. Tieto aktivované Zóny Vymiestnenia možno nazvať negatívnym stavom, skladajúcim sa z anti-bytia a anti-existencie, ktoré sa stali skutočnými, pretože boli donútené stať sa skutočnými z vôle určitých sentientných entít.

Aktivované Zóny Vymiestnenia nemajú život samé od seba a samé osebe, ale žijú zo života ukradnutého z pravého Stvorenia a z jeho odpadkov. V tomto ohľade obyvateľov týchto Zón, ktorí oživujú tieto Zóny, možno plným právom nazvať parazitmi pravého života a jeho odpadkov, parazitmi situácie, ktorá im dodáva určité zdanie života, racionálnosti a sentiencie.

Ale pretože účelom týchto Zón je odporovať všetkému, čo je pravým životom a z pravého života, všetko, čo sa v týchto Zónach ukuje, má deštruktívnu, negatívnu, zlú a kataklizmatickú povahu. Využívajú život na to, aby ho zničili. Bytie a existenciu využívajú na to, aby bytie a existenciu zničili. Takže fakticky vlastnia len anti-život, anti-bytie a anti-existenciu a žijú z odpadkov pravého života, pravého bytia a existencie a z týchto odpadkov odvodzujú svoj pôvod. Ak by sa také odpadky neobjavili, nemali by žiadnu potravu a nápoje pre svoje prežitie.

13. Zóny Vymiestnenia sú pôvodcami všetkých negatívnych javov, udalostí a dianí od momentu ich objavenia sa až po moment ich vymiznutia. Vnútri pravého Stvorenia nemôže nikdy vzniknúť nič negatívne či škodlivé. Z toho dôvodu nič negatívne, špatné, zlé či škodlivé nemá žiadny vplyv, dopad či význam pre pravé a skutočné Stvorenie. Všetko, čo sa udeje v týchto Zónach Vymiestnenia, sa ako echo rozlieha po všetkých Zónach, prostredníctvom a pomocou ich čiernych dier, ktoré možno považovať za ich negatívne centrá, cez ktoré sú vzájomne prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé. Komunikácia prebieha podľa zákonov a princípov negatívnych súvzťažností: všetko pozitívne, čo je vyčítané z odpadkov pravého Stvorenia (pomocou princípu odmietnutia: odpadky a ich obsah sú odmietnuté v pravom Stvorení. A tak všetko, čo nie je v tom odmietnutom odpadkovom stave, je pozitívne a dobré, pretože je to ponechané a tvorivo včlenené do Stvorenia, a teda negatívny stav môže tomu oponovať), je okamžite zmenené na svoj opak a prehlásené za pravý princíp života. Takže všetko haraburdie, odpadky, smeti, zbytky a bezcennosti sú hodnotené ako ten najlepší tovar zo všetkého, pričom je to bezcenné a zbytočné pre zachovanie a funkciu skutočného života.

O tomto je vlastne obrátená či na hlavu postavená pozícia.

14. Pretože aktivované a obývané Zóny Vymiestnenia vznikli z relativistických podmienok, stavov a procesov stvorených sentientných entít, nemôžu mať večné trvanie v ich aktívnej a obývanej modalite. Aby jestvoval aktívny negatívny stav naveky, musí pochádzať z Absolútneho Zdroja ― z Najvyššieho. Taká situácia nemôže nastať. Preto je stav a proces aktivácie a obývania Zón Vymiestnenia možný len v rámci jedného špecifického cyklu bytia a existencie. Keď už tento špecifický cyklus dospeje do svojho konca a nový cyklus bude pripravený k zahájeniu ako nástupca predchádzajúceho, všetky aktivované a obývané Zóny Vymiestnenia budú deaktivované a vyľudnené a negatívny stav bude vyplavený z myslí tých, ktorí ho predtým aktivovali.

V prechodnom stave Posledného Súdu budú všetci účastníci a zvečňovatelia negatívneho stavu ― z ich slobodnej vôle a slobodnej voľby ― oslobodení od a zbavení neznalosti, obmedzení, šialenstva, slepoty, patológie, nevedomých procesov a nereálnosti negatívneho stavu a budú im predstavené nové možnosti voľby z pravej reality a pravého života Stvorenia. Pretože v prechodnom stave je jedinec slobodný a nemôže byť kvôli objektívnosti ovplyvňovaný ničím negatívnym, čo je neslobodou, nikto si nebude chcieť zvoliť opäť aktiváciu negatívneho stavu.

Toto je jedným z dôvodov, prečo môže mať negatívny stav len obmedzené trvanie počas jedného špecifického cyklu bytia a existencie v Stvorení. Počas tohto cyklu negatívny stav splní účel svojej existencie, vyčerpá kompletne svoju užitočnosť a umožní zažitie života bez duchovnosti. Okrem toho, počas tohto cyklu negatívny stav odníma akúkoľvek slobodu a nezávislosť pri rozhodovacom procese všetkým tým, ktorí dobrovoľne súhlasili, že sa ho zúčastnia.

Významné, životne dôležité a rozhodujúce je uvedomiť si, že keď sentientné entity súhlasili, že sa slobodne budú podieľať na aktivácii negatívneho stavu v Zónach Vymiestnenia, súhlasili aj s tým a zvolili si svojou slobodnou vôľou aj dve podstatné podmienky takej voľby: po prvé, že všetky spomienky na takú voľbu budú vymazané, ak bude nutné, tak po dobu trvania celého cyklu Stvorenia; po druhé, že budú oslobodení a zbavení negatívneho stavu niekedy počas trvania toho špecifického cyklu ― cyklu, ktorý umožnil, aby bol z nejakých dôležitých duchovných dôvodov aktivovaný negatívny stav ― alebo potom, ako tento špecifický cyklus naplní svoj úžitok a bude nahradený novým, vyšším cyklom.

Použijúc hrubé a nepresné pojmy ľudských časových kategórií, nikto v Stvorení a zo Stvorenia nesúhlasil alebo sa nepodujal dobrovoľne, že bude účastníkom v negatívnom stave dlhšie než jeden trilión rokov, čo je približne trvanie jedného cyklu Stvorenia. Samozrejme, to neznamená, že negatívny stav musí byť aktivovaný počas celého trvania tohto cyklu. Znamená to, že môže, ak si tak zvolia jeho účastníci. Keďže čas nemá v diskrétnej modalite bytia a existencie žiadny význam, jeden trilión rokov môže byť subjektívne zhustený do jedného dňa alebo sa pocitovo roztiahnuť na večnosť, pokiaľ to bude nutné. (Na základe takej schopnosti a pocitu ľudia veria, že niekto musí byť v Peklách naveky, ako to naznačuje doslovný zmysel Biblie.) Avšak v objektívnej modalite bytia a existencie nikto nesúhlasil svojou slobodnou vôľou a slobodnou voľbou, že jeho pobyt v negatívnom stave prekročí jeden cyklus Stvorenia.

Keďže toto bolo pôvodnou voľbou, dohodou a vyhlásením všetkých účastníkov toho riskantného činu, je jasné, že negatívny stav nemôže existovať naveky, navždy. Jeho večné bytie a existencia, naveky, by boli porušením pôvodnej dohody, voľby a vyhlásenia. Najvyšší nemôže porušiť Svoju vlastnú zmluvu.

Samozrejme, kým nebolo poskytnuté toto zjavenie, nikto v Zónach Vymiestnenia nevedel o tejto situácii. Avšak aktivácia Zón Vymiestnenia dospieva teraz do svojho konca a nedávno bol zahájený proces postupnej totálnej likvidácie akýchkoľvek aktivít a osídlení týchto Zón. Toto je v súlade so sľubom, ktorý dal Najvyšší v počiatočnom kroku ich aktivácie.

Ako súčasť tohto procesu eliminácie sú Najvyšším poskytnuté zjavenia ohľadom rôznych záležitostí, týkajúcich sa tejto situácie, spolu s týmto zjavením o štruktúre a povahe Stvorenia, o pominuteľnosti aktivácie a obývania Zón Vymiestnenia a o princípoch pravej duchovnej metafyziky.

Na záver je nutné opätovne formulovať jeden z najdôležitejších a najzákladnejších princípov zo všetkých: všetko, čo je tu zjavené, je zjavené pre ľudí ako nasledovný krok vo vývoji Zeme. Je to ako prvý krok Nového Veku, ktorý je v procese zahájenia. Preto sú obsah a výklad tohto zjavenia obmedzené podľa stupňa chápania, aký je k dispozícii v rámci toho kroku. To znamená, že jestvuje vyššie chápanie tohto všetkého, ktoré nie je v tejto dobe alebo v tomto kroku k dispozícii. To bude zjavené na konci tohto kroku, pre nasledovný, vyšší krok, keď budú ľudia schopní a pripravení pochopiť ho tým vyšším spôsobom. Avšak pre súčasnú dobu je momentálne zjavené poznanie dostatočné, správne, primerané a vyčerpávajúce. Čokoľvek navyše, než čo bolo doposiaľ zjavené, by bolo za súčasných podmienok duchovného stavu záležitostí ľudí mimo ich chápania, a preto by im to nedávalo žiadny zmysel.

To je všetko.

Zdroj: ŠTYRI POJMY DUCHOVNEJ ŠTRUKTÚRY STVORENIA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ