KAPITOLA ŠTVRTÁ

ĽUDSKÁ VÔĽA A ÚMYSLY A ICH VIACNÁSOBNÁ REINKARNÁCIA

10. - 11. októbra 1982

Dnes bolo prijaté nasledovné zjavenie o tejto záležitosti:

Je čas trochu rozvinúť koncept ľudskej vôle, úmyslov a ich viacnásobnej reinkarnácie. Súčasný duchovný stav a proces niektorých ľudí je taký, že umožňuje, aby boli zjavené a vysvetlené isté detaily tejto záležitosti.

Do tohto momentu bolo zjavené, že to, čo ľudia na Zemi považujú za doslovnú alebo fyzickú reinkarnáciu, je fakticky reinkarnáciou ich vôle a úmyslov, a nie fyzickou reinkarnáciou ich ducha a individualizovanej osobnosti.

Proces takej reinkarnácie je zložitý. Pre niekoho, kto je inkarnovaný do Zóny Vymiestnenia, ktorá je riadená negatívnym stavom a nevedomosťou, nie je jednoduché pochopiť ho.

Ale v súčasnosti možno na túto záležitosť vrhnúť trochu svetla kvôli faktu, že určití ľudia na Zemi sú duchovne pripravení prijať a inkorporovať toto poznanie do svojho života v záujme ich duchovného prospechu.

Kvôli správnemu pochopeniu tohto procesu je najskôr nutné pojednať o pojmoch ľudská vôľa a úmysly.

Každý, kto je sentientný, bez ohľadu na jeho stav a položenie, pozostáva z istých aspektov, ktoré ho robia tým, čím je. Prvým krokom pri získavaní akéhokoľvek takého aspektu je objavenie sa idey špecifického a konkrétneho jedinca, jedinečnej sentientnej entity, v tomto prípade ľudskej bytosti, v Univerzálnom Myšlienkovom Procese. Univerzálny Myšlienkový Proces je neustálym a nepretržitým stavom generovania tvorivých ideí, myšlienok, konceptov, predstáv, kategórií, a nosičov rôznych prvkov a ich konglomerátov ― nadeľujúc ich životom, aby mohli niesť a odzrkadľovať určité jedinečné aspekty Absolútnej Povahy Najvyššieho. Keďže účelom Stvorenia (ako bolo konštatované v kapitole „Princípy duchovnej metafyziky“) je viac a viac sa približovať Absolútnej Povahe Najvyššieho, spôsob, ako možno tento účel večne aktualizovať a uskutočňovať, je produkovanie nekonečného počtu a rozmanitosti ideí konkrétnych nositeľov každého aspektu Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho a obdarenie ich vedomým, jedinečným a individuálnym životom. Tento vedomý, jedinečný a individualizovaný život sa stáva sebauvedomelým odzrkadľovateľom a nositeľom toho špecifického a jedinečného aspektu Absolútnej Prirodzenosti či Povahy Najvyššieho.

Z toho dôvodu Univerzálny Myšlienkový Proces pochádza z Absolútneho Myšlienkového Procesu Najvyššieho a je s ním priamo spojený. Najvyšší pozvoľna a postupne obdarúva a uvoľňuje do Univerzálneho Myšlienkového Procesu poznanie obsahu rôznych aspektov Svojej Absolútnej Prirodzenosti. Také poznanie je následne využité Univerzálnym Myšlienkovým Procesom na produkciu ideí a predstáv konkrétnej manifestácie, aktualizácie, uskutočnenia a zhutňovania tohto poznania do veľmi špecifického a jedinečného kontajnera alebo nádoby. Pretože taký kontajner alebo nádoba je obdarená sebauvedomením a sentienciou, stáva sa jedinečnou sentientnou entitou alebo ľudskou bytosťou.

Poznanie obsahu a povahy každého jednotlivého aspektu Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho odzrkadľuje a obsahuje v sebe všetky princípy, zákony a kategórie celej Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho. Jedným z princípov tejto Prirodzenosti je, že Absolútny Stav a Kondícia Bytia a Existencie Najvyššieho nemôžu byť na nič a na nikoho obmedzené alebo ohraničené. Význam a obsah slova „absolútny“ znamená, medziiným, totálnu a kompletnú slobodu a nezávislosť každej situácie, stavu, procesu a kondície. V skutočnosti znamená, jednoducho a zrejme, že každá existujúca situácia, stav, proces, kondícia či čokoľvek, čo kto má, sa môže objaviť len kvôli tomuto Absolútne Slobodnému a Nezávislému Bytiu a Existencii, ktoré nie sú nijakým spôsobom ohraničené alebo obmedzené žiadnou takou situáciou, kondíciou, stavom a procesom. Akékoľvek ohraničenie a obmedzenie by jednoducho znamenalo, že nie sú absolútne.

Takže keď je Univerzálnemu Myšlienkovému Procesu uvoľnené a nadelené akékoľvek poznanie obsahu špecifického a jedinečného aspektu Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, je uvoľnené s obsahovaním samého prvého a najdôležitejšieho princípu jeho slobody a nezávislosti od akejkoľvek situácie, stavu, kondície a procesu. Z toho dôvodu Univerzálny Myšlienkový Proces, vo svojom tvorivom úsilí, môže pôsobiť len na tomto princípe slobody a nezávislosti. V praktickom zmysle to znamená, že keď Univerzálny Myšlienkový Proces generuje ideu nádoby pre obsiahnutie poznania obsahu ktoréhokoľvek aspektu Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, musí tak robiť v slobode a nezávislosti, s dotazom na každú vygenerovanú ideu, cez ideu takého dotazu, či si tá idea slobodne a nezávisle volí byť a existovať alebo byť vygenerovaná. Stav tohto procesu možno ponímať ako najprvší dôležitý krok k získaniu vôle a úmyslu. Pred objavením sa nejakej idey nejakého špecifického a jedinečného aspektu, pre jej obdarenie špecifickým a jedinečným životom a vonkajšou formou, je táto idea dotázaná zo slobodného a nezávislého bytia a existencie Absolútneho Myšlienkového Procesu Najvyššieho, či chce byť slobodne a nezávisle vygenerovaná do bytia a existencie. Idea odpovede tej idey je prvým, centrálnym zárodkom jej slobodnej vôle. Zvažovanie ― tou ideou ― účelu svojho generovania, z jej vlastnej slobody a nezávislosti, znamená jej prvý úmyselný akt, cez ideu úmyslu z jej idey slobodnej vôle. Predtým, než dôjde k akémukoľvek zvažovaniu, slobodná vôľa musí nadobudnúť úmysel pre také zvažovanie. Bez úmyslu zvažovať by nedošlo k žiadnemu zvažovaniu.

Či už idea generovania do jej bytia a existencie, vo forme špecifickej a jedinečnej sentientnej entity alebo ľudskej bytosti, súhlasí alebo nesúhlasí so svojím generovaním za takým účelom, takým aktom táto idea potvrdzuje svoju vlastnú slobodnú vôľu, nezávislosť, slobodu a úmysel. V momente takého potvrdenia táto idea získa sebauvedomenie ako idea svojej slobodnej vôle. Tak sa tá idea objaví vo svojom bytí a existencii. Len čo sa objaví, je jej predstavená idea jej postúpenia. V tomto stave je idea postúpenia slobodne a nezávisle zváţená predtým sa objaviacou ideou. Proces zvažovania v tomto štádiu dáva ďalej impulz k ustanoveniu úmyslu postúpiť alebo nepostúpiť. Ak je nejakou náhodou úmyslom nepostúpiť, táto idea zostáva v Absolútnom Myšlienkovom Procese Najvyššieho ako potencialita pre bytie a existenciu. Všeobecná energia jej objavenia sa je Najvyšším využitá na všeobecné tvorivé účely. Ak je úmyslom postúpiť, do stredu záujmu sa dostáva nasledovné štádium tohto procesu — stať sa konkrétnou manifestáciou tej idey. Toto statie sa nemôže začať, kým nie je zo slobodnej vôle bytia a existencie idey učinená vedomá voľba postúpiť do svojho nastatia.

Takže od úplne prvého kroku objavenia sa akejkoľvek idey až po poslednú fázu jej manifestácie v konkrétnej, jedinečnej a špecifickej sentientnej entite alebo ľudskej bytosti tá idea pôsobí na báze svojej slobodnej vôle a slobodnej voľby. Schopnosť robiť to je samotným životom tej idey. Keďže konečným zdrojom akejkoľvek takej idey je Absolútny Myšlienkový Proces Najvyššieho, Ktorého/Ktorej Absolútna Prirodzenosť je Absolútne Slobodná a Nezávislá, tá idea v sebe nesie všetky vlastnosti svojho Pôvodcu a nijakým spôsobom sa nemôže od Neho/Nej líšiť. Takže každá idea je v akejkoľvek svojej forme a obsahu slobodná a nezávislá.

Z tejto úvodnej podmienky možno dospieť k nasledovnej definícii ľudskej vôle a úmyslu:

Ľudská vôľa je centrálnym zárodkom alebo jadrom jedinečne odlíšenej a individualizovanej sentientnej životnej formy z Najvyššieho, jadrom, ktoré stále a nepretržite generuje uvedomenie si slobody nezávislého vykonávania volieb a ktoré dáva impulz k transformácii takého uvedomenia na slobodné akty.

Úmysly sú motivačnými faktormi ľudskej vôle, z Najvyššieho, pre premenu uvedomenia si slobody nezávislého vykonávania volieb na slobodné akty.

Keďže vôľa je centrálnym jadrom obsahu všetkého sentientného života a všetkých jeho foriem, je jasné, že akýkoľvek život vôbec je udržiavaný a možný len slobodnou vôľou. Vôľa byť a existovať činí bytie a existenciu skutočnými. Takže život v akejkoľvek forme, kondícii, stave, situácii a procese môže byť udržaný len slobodnou vôľou sentientných entít byť a existovať. Na druhej strane, slobodná vôľa sentientných entít, ktorá je samotným ich životom, môže byť zachovaná len Absolútnou Slobodnou Vôľou Najvyššieho byť a existovať absolútne. Toto je vlastnou povahou života a toto je Absolútnou Povahou Absolútneho Života ― Najvyššieho.

Obsahom a povahou vôle samotnej je jej úmysel byť a existovať vždy mimo akejkoľvek situácie, kondície, stavu, procesu, času a miesta. Z toho dôvodu životom vôle je jej úmysel byť a existovať na celú večnosť. Bytie a existencia večnosti pochádza z tohto úmyslu vôle. Bez takého úmyslu by žiadna vôľa nemohla byť aktivovaná.

Toto sú všeobecné princípy vôle a jej úmyslov. Z nich vychádzajú a z nich sú generované všetky jednotlivosti a špecifiká akejkoľvek sentientnej vôle a jej úmyslov.

Keďže vôľa a úmysly sentiencie hrajú takú ústrednú rolu v štruktúre a povahe života, možno usúdiť, že celé Stvorenie a všetky jeho formy, stupne a kroky sú držané pospolu vo funkčnom celku, vo všetkých jeho častiach takou sentientnou vôľou a jej úmyslami robiť to. Všetky dimenzie a ich príslušné vesmíry, galaxie, slnečné sústavy, planéty a telesá sú udržiavané vo funkčnej súdržnosti, vyváženosti a rovnováhe vôľou sentientných myslí a ich úmyslami, z Absolútnej Sentientnej Mysle a Jej Absolútnych Úmyslov.

V metafyzickom zmysle možno koncipovať existenciu a bytie Absolútnej Slobodnej Vôle a jej Absolútnych Úmyslov v Najvyššom ako stav, z ktorého pochádzajú všetky slobodné vôle a úmysly všetkých sentientných entít v bytí a existencii. Takže možno postulovať bytie a existenciu ― z tohto Absolútneho Zdroja ― globálnej slobodnej vôle a jej úmyslov pre celé Stvorenie ako jednu kompletnú sentientnú entitu; pre jednu dimenziu; pre jeden vesmír, pre jednu galaxiu; pre jednu slnečnú sústavu; pre jedno ľudstvo; pre jeden národ; pre jednu spoločnosť; pre jednu skupinu a pre jednu jedinú sentietnú entitu. V jednotlivostiach, jedinečnostiach a špecifikách, ako aj v ich jednote, držia celé Stvorenie a všetky jeho časti vo funkčnej, vyváženej a súdržnej modalite.

Pretože každá jedna sentientná entita je predĺžením a procesom jedného špecifického a jedinečného aspektu Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, vôľa a úmysly takej sentientnej entity majú podstatný a životne dôležitý význam pre správne fungovanie celého Stvorenia a všetkých jeho častí. Ide tu o to, že nikto iný nemôže či nesmie byť nositeľom a odzrkadľovateľom takého špecifického a jedinečného aspektu Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, ale len tá špecifická sentientná entita, ktorá svojou slobodnou voľou a voľbou ― a s takým úmyslom ― súhlasila, že bude večným nositeľom a odzrkadľovateľom takého aspektu.

Život Stvorenia a všetkých jeho častí a jednotlivostí je závislý od všetkých aspektov Prirodzenosti Najvyššieho v ich celistvosti. Takže je závislý od vôle a úmyslu každej sentientnej entity byť reprezentantom a konkrétnym zobrazovateľom každého špecifického aspektu za účelom udržiavania a stáleho a nepretržitého rozvíjania života celého Stvorenia a všetkých jeho častí a jednotlivostí.

Takže vôľa byť a existovať, s úmyslom tej vôle niesť a manifestovať taký aspekt Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, je bázou a základom, na ktorom stojí celé Stvorenie so všetkými jeho globálnosťami, všeobecnosťami, lokálnosťami a jednotlivosťami.

Len čo sa akákoľvek sentientná entita vo svojom počiatočnom štádiu ako idea rozhodne zo svojej slobodnej vôle mať taký úmysel, je po prvýkrát inkarnovaná do špecifického stavu, položenia, miesta či času v Stvorení. Z tej pozície tá sentientná entita zo svojej slobodnej vôle a z jej úmyslu byť a existovať participuje svojou špecifickosťou a jedinečnosťou na udržiavaní a vytváraní životného podporného systému v oblasti, ku ktorej sa priradila. Tá oblasť, v tomto konkrétnom prípade tá planéta a všetky sentientné entity, ktoré obývajú tú planétu, sú večne závislé od ich vzájomnej vôle a úmyslu byť a existovať. Nikto nevlastní špecifickosť a jedinečnosť funkcie iných. Špecifická vôľa a úmysel každého jednotlivca, ktorá podporuje život vo všetkých všeobecných vôľach a úmysloch, musí byť takým či onakým spôsobom neustále prítomná v tej pozícii až do konca jedného cyklu Stvorenia.

Prítomnosť takej špecifickej vôle a úmyslu nejakej sentientnej entity nijakým spôsobom neznamená alebo si nevyžaduje, aby tá sentientná entita bola v celistvosti svojho bytia a existencie neustále prítomná aj fyzicky v tej jednej pozícii až do konca jedného cyklu Stvorenia. Táto situácia by bola porušením slobodnej vôle a úmyslu tej sentientnej entity niesť konkrétne a reprezentovať daný aspekt Absolútnej Prirodzenosti všetkým stavom, podmienkam, miestam, časom a situáciám.

Dôležitým princípom je tu uvedomiť si, že tá sentientná entita prijíma svojou slobodnou vôľou, že splní určité poslanie na určitom mieste či v určitom stave. V momente prijatia takého poslania všetky úmysly sentientných entít sú zameriavané na splnenie toho poslania. Vo všeobecnom zmysle poslaním každej sentientnej entity je manifestovať plne a kompletne ten jeden aspekt Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho na jednom určitom mieste či stave. Po tom, ako je tento aspekt plne a kompletne manifestovaný, takou prítomnosťou tej sentientnej entity na tom mieste či stave, tá sentientná entita postúpi na ďalšie miesto či do ďalšieho stavu, aby sa uskutočnila manifestácia toho aspektu inde či v inom čase v Stvorení.

Ďalším dôležitým dôvodom, prečo sentientná entita musí postúpiť z jedného miesta na iné, z jedného stavu do iného, je individualizovaný večný duchovný pokrok. Súc v relatívnom položení, sentientná entita nemôže manifestovať jeden aspekt Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho v absolútnom zmysle. Sentientná entita je v tomto ohľade limitovaná svojou vlastnou relativitou a obmedzeniami miesta či stavu, v ktorom je inkarnovaná v každom danom momente svojho večného trvania. To miesto či stav by nedovolili uviesť do činnosti žiadny obsah neseného aspektu, ktorý by bol väčší či hlbší, než sú schopné to miesto či stav zvládnuť alebo než na aký sú vybavené. Každý stav, miesto, situácia, stupeň, krok a položenie v Stvorení sú vybavené tak, aby pojali a umožňovali aktivovať toľko, na koľko bol konkrétny aspekt konštruovaný a koľko potrebuje z hľadiska svojej vitálnej funkcie. Nemôžu pojať alebo uviesť do činnosti viac než to. Avšak bolo by nefunkčné a kontraproduktívne, ak by mali menej, než sú ich potenciály.

Preto keď sentientná entita manifestuje nejaký špecifický prvok aspektu tej Absolútnej Prirodzenosti, vzťahujúci sa na podmienky tej situácie, musí prejsť na vyššiu úroveň manifestácie toho aspektu v súlade zo zákonmi a princípmi večného duchovného pokroku. Keďže predošlé miesto alebo stav manifestácie tej sentientnej entity nie sú schopné svojou povahou a funkciou spustiť alebo pojať žiadne vyššie manifestácie takého aspektu, než na aké sú vybavené, žiadna sentientná entita nemôže mať žiadnu túžbu alebo úmysel zo svojej slobodnej vôle sa fyzicky reinkarnovať na to isté miesto, do toho istého stavu, situácie či stupňa. Ak by také niečo bolo možné, znamenalo by to okamžitú večnú smrť takej sentientnej entity. Akýkoľvek život je v sentientnej entite udržiavaný vôľou a úmyslom večne duchovne napredovať a manifestovať taký aspekt, ktorý je reprezentáciou Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho. Život plynie do tej sentientnej entity z Najvyššieho pomocou a prostredníctvom procesu vyčerpávania jedného prvku takého reprezentatívneho aspektu. Len čo ten prvok vyčerpá svoje životné energie, týkajúce sa miesta alebo stavu jednej špecifickej inkarnácie, nemôže už poskytnúť viac života tej sentientnej entite v tej konkrétnej vonkajšej forme a mieste. Z toho dôvodu musí tá sentientná entita aktivovať iný prvok toho aspektu, ktorý by jej poskytol nepretržitý tok života. Ak by sa tá sentientná entita pokúsila reinkarnovať sa plne a kompletne vo svojej celistvosti do svojej predošlej inkarnácie, nebola by schopná nájsť žiadne spúšťacie prostriedky pre tento proces, pretože tie by boli kompletne vyčerpané v predošlej inkarnácii. Preto by sa tam nedokázala uchytiť. Opakované pokusy urobiť to by v tej sentientnej entite udusili akýkoľvek život, a ten špecifický život by musel byť odčerpaný do svojho Absolútneho Zdroja bez manifestácie jeho formy.

Z toho dôvodu nie je možná žiadna fyzická, osobná, totálna a kompletná reinkarnácia jednej sentientnej entity v jej duchu, duši a tele do toho istého stupňa.

Hlavnou dilemou tu však je, že žiadne miesto, stav, položenie, situácia, atď., nemôže prežiť bez neustálej vnútornej prítomnosti toho špecifického reprezentatívneho aspektu, ktorým je tá konkrétna sentientná entita a ktorý predstavuje. Na druhej strane, ani tá sentientná entita by nemohla prežiť neustálu prítomnosť v tej jednej situácii, mieste či stave, ak by mala byť nútená zas a znova sa tam vracať.

Táto dilema či paradox sú zdanlivé. Javia sa tak len z hľadiska vonkajšej mysle. Vonkajšia myseľ je obmedzená vo svojom ponímaní všetkého priestorovo- časovými kategóriami fyzického kontinua, z ktorých je vybudovaná. Správne chápanie akýchkoľvek pojmov je ešte viac obmedzené a ohraničené u tých, ktorí sú momentálne polapení zo svojej slobodnej vôle a voľby v Zónach Vymiestnenia, kde je aktivovaný negatívny stav a kde vládne pomocou princípov neznalosti a skreslenia. Z tejto ohraničujúcej, obmedzujúcej, ignorujúcej a skresľujúcej pozície pochádzajú niektoré klamné predstavy doslovnej, fyzickej a konkrétnej reinkarnácie celej sentientnej entity.

V realite pravého Stvorenia sentientná myseľ, čo sa týka jej vôle a úmyslu, nie je ohraničená, obmedzená či podriadená zákonom a princípom priestorovo- časového kontinua. Preto môže byť každá sentientná entita prítomná simultánne a synchrónne na každom mieste, stave, položení či situácii v Stvorení, svojou vôľou a úmyslom, bez nutnosti byť tam prítomná vo svojej fyzickej celistvosti. Keďže vôľa a jej úmysly obsahujú a odzrkadľujú celistvosť tej sentientnej entity, tou vôľou a jej úmyslom je tam tá sentientná entita prítomná vo svojej celistvosti.

Reprezentatívny aspekt Absolútnej Prirodzenosti Najvyššieho, ktorý sa nesie a odzrkadľuje vo vôli a úmysloch tej konkrétnej sentientnej entity a jej špecifických prvkoch, ktoré sú potrebné pre udržanie a zachovanie života na nejakom konkrétnom mieste, stave, položení či situácii v Stvorení, zostáva a je tam ponechaný. Tento špecifický obsah vôle a jej úmyslu tá sentientná entita po sebe zanechá. Ten konkrétny, špecifický obsah jej vôle sa týka špecifickosti reprezentatívneho aspektu, týkajúceho sa špecifickosti tej situácie, miesta, stavu či položenia. Pre tú konkrétnu sentientnú entitu ten špecifický aspekt obsahu reprezentácie v tej konkrétnej situácii z hľadiska tej sentientnej entity naplnil svoj úžitok. Tá sentientná entita slobodne a úmyselne zanecháva po sebe ten špecifický aspekt, aby si s ním zachovala spojenie za účelom udržania vzájomného prepojenia všetkých v celom Stvorení.

Z hľadiska tej situácie, miesta, stavu či podmienok, situácie, ktorá má svoju vlastnú globálnu a špecifickú vôľu a úmysel, zanechaný špecifický aspekt vôle a úmyslu tej sentientnej entity je dostatočný na to, aby bola ponímaná tak, akoby tá sentientná entita nikdy neodišla.

Keďže princíp celistvosti hovorí, že každá časť celku obsahuje v sebe celok v jeho súhrne, aspekt vôle a úmyslu, ktorý po sebe zanechala tá sentientná entita, obsahuje celistvú prítomnosť tej sentientnej entity, ktorá (tá entita) nie je nijakým spôsobom viazaná priestorovo-časovými zákonmi a princípmi.

Kvôli lepšiemu pochopeniu tohto procesu a všetkého, čo sa ho týka, by bolo užitočné pozrieť sa naň v nasledovných bodoch:

1. Ľudská vôľa je jadrom sentientného života ako jeho hnacia sila a motivácia pre bytie a existenciu. Všetky úmysly tejto vôle sú zameriavané na bytie a existenciu života vo všeobecnosti, a zvlášť života jednotlivca. Toto je zjednocujúcim princípom všetkých jednotlivých vôlí a ich úmyslov byť a existovať. Takýto zjednocujúci princíp udržiava kontakt, spojenie a vzťah všetkých takých vôlí a úmyslov. Preto všetky vôle v Stvorení a ich úmysly sú navzájom prepojené, vo vzájomnom vzťahu a vzájomne závislé. Takým obsahom a úmyslom sú prítomné v sebe navzájom bez nutnosti byť prítomné na každom mieste či stave vo fyzickej-vonkajšej forme. V tomto ohľade to možno ponímať tak, že vôľa a jej úmysly každej jednotlivej sentientnej entity byť a existovať je priamo spojená s vôľou a úmyslom jednej skupiny, jedného národa, sentientných entít celej planéty, celej slnečnej sústavy, celej galaxie, celého vesmíru, celej dimenzie, a s vôľou celého Stvorenia.

Cez takú vzájomne prepojenú a vzájomne súvisiacu prirodzenosť je špecifický obsah jedincovej vôle a jej úmyslov prítomný všade a v každom čase, bez ohľadu na jeho momentálnu fyzickú-vonkajšiu prítomnosť na každom jednotlivom mieste, čase či stave.

Takže pre každého by bolo nadbytočné a kontraproduktívne, aby bol fyzicky- navonok prítomný dvakrát či viackrát na tom istom mieste, stupni či situácii. Taká možnosť je v rozpore s pravým obsahom slobodnej vôle a jej úmyslu byť a existovať.

Obsah a význam termínov „byť“ a „existovať“ je dynamický, znamenajúc nepretržité progresívne plynutie. Akýkoľvek opakovaný spôsob, nech by bol hocijaký, znamená regresiu, a preto nie je z pravého bytia a existencie.

2. Globálna vôľa a jej úmysly, pokiaľ ide o celé Stvorenie, vzniká, pochádza, je vo vzťahu a je priamo spojená s Absolútnou Vôľou Najvyššieho a jej Absolútnymi Úmyslami. Z dôvodu vzájomnej a priamej prepojenosti, vzájomného vzťahu a vzájomnej závislosti všetkých singulárnych, lokálnych a globálnych vôlí a ich úmyslov, vo vzťahu k jednej centrálnej vôli a jej úmyslom, týkajúcej sa celého Stvorenia, každý je vo svojej vôli a úmysloch spojený, vo vzťahu a závislý na Absolútnej Vôli Najvyššieho a jej Absolútnych Úmysloch.

V takom vzťahu a spojení je večná prítomnosť Najvyššieho, keďže všetky vôle byť a existovať, so všetkými ich úmyslami udržiavať bytia a existencie, pramenia z Absolútnej Vôle a Úmyslov Najvyššieho udržiavať bytia a existencie do večnosti. Takže Najvyšší je večne prítomný v jedincovej vôli a úmysloch byť a existovať ako vo Svojom vlastnom Bytí.

Keďže Najvyšší je rovnaký vo všetkých vôľach a úmysloch, vôľa byť a existovať a úmysel udržiavať to bytie a existenciu do večnosti sú vo svojej esencii a substancii pozitívne a dobré.

Dobrota a pozitívnosť takej situácie sa tiahne celým nekonečným počtom a rozmanitosťou sentientných aktivít, ktoré predstavujú každý jednotlivý prvok takej vôle a jej úmyslov.

Absolútna Povaha prvku, reprezentovaného sentientnou entitou a v sentientnej entite, je uvoľňovaná v postupných krokoch. Každý postupný krok si vyžaduje odpovedajúcu priaznivú situáciu pre svoje uskutočnenie sa. Keď sa uskutoční, do bytia a existencie prichádza nasledovný krok, uvoľňujúc iný aspekt obsahu toho prvku. Tento krok si zas vyžaduje vo všetkých ohľadoch výlučne a vo svojej celistvosti iný stupeň a úroveň manifestácie. Preto by bolo nemožné, aby sa ten krok uskutočnil, ak by došlo k fyzickej-vonkajšej reinkarnácii tej istej sentientnej entity do toho istého stupňa bytia a existencie.

Avšak predošlý krok aspektu toho prvku zostáva obsiahnutý v globálnej vôli toho stupňa a v jej úmysloch udržiavať v tom stupni všetky aspekty všetkých prvkov v ich bytí a existencii. Keďže v takej globálnej prítomnosti je tiež prítomnosť všetkých singularít a Najvyššieho, pre zachovanie tej prítomnosti v tom konkrétnom stupni až do konca jeho progresívneho cyklu nie je nutná potreba fyzickej reinkarnácie.

3. Jestvuje stála vzájomná prepojenosť a vzájomný vzťah všetkých postupných krokov takých prvkov a ich príslušných aspektov, takže každý predošlý krok je bázou a základom, na ktorom je vybudovaný nasledovný krok. Keďže táto báza a základ je aktívnym procesom, musí byť neustále udržiavaný prítomnosťou sentientných entít. Ako zdôraznili princípy duchovnej metafyziky, bytie a existencia celého Stvorenia sú závislé na bytí a existencii sentientných myslí. Preto sú bytie a existencia bázy a základu každého postupného kroku závislé na prítomnosti sentientných entít.

Z toho dôvodu sú z Absolútneho Myšlienkového Procesu Najvyššieho, cez Univerzálny Myšlienkový proces, za týmto špeciálnym účelom nepretržite generované špecifické idey. Také špeciálne idey sa stávajú sentientnými entitami, ktoré sa zo svojej vlastnej slobodnej vôle a úmyslov inkarnujú do tej bázy a základu, aby udržiavali jeho funkciu, aby mohol večne trvať duchovný pokrok. Ale pretože každá idea v Absolútnom Myšlienkovom Procese je sama osebe a ako taká progresívneho charakteru, nemôže zostať v tom položení naveky. Taká situácia je v Stvorení nemysliteľná. Z toho dôvodu po tom, ako tá idea odslúžila svoj čas v tej konkrétnej funkcii, postupuje k nasledovnému kroku, a tak to pokračuje stále až do večnosti. Počas svojej prítomnosti v takej situácii alebo mieste každá sentientná entita po sebe zanecháva kompletné stopy svojej vôle a úmyslov, aby udržala funkčnými bytie a existenciu každého postupného kroku. Tento krok slúži ako báza a základ pre nasledovný postupný krok. Toto pokračuje až do konca jedného cyklu Stvorenia.

Sentientná entita, ktorá strieda predošlú sentientnú entitu, zo svojej slobodnej vôle a úmyslov dedí za tým istým univerzálnym účelom všetky vôle a úmysly všetkých sentientných entít, ktoré sa zúčastnili fyzicky toho kroku.

Čím viac sa dediaca sentientná entita stotožní svojou vlastnou vôľou a úmyslom s vôľou a úmyslami všetkých ostatných, tým viac sa im bude podobať. Stupeň, rámec, rozsah a intenzita takého stotožnenia sa určuje kompletnosť a plnosť takého podobania sa.

Dobrým príkladom takého stotožnenia sa je rozhodnutie riadiť sa vôľou Božou na Zemi. Vôľou Ježiša Krista je priniesť spásu každému, kto je v negatívnom stave. S takým úmyslom Jeho/Jej poslania na Zemi zanechal za Sebou Svoju vôľu a úmysel spasiť každého z negatívneho stavu. Teda každý, kto sa následne inkarnuje do línie založenej Ježišom Kristom, zo svojej vlastnej vôle a úmyslu zdedí Vôľu a Úmysel Ježiša Krista spasiť každého z negatívneho stavu. Samozrejme, v takej vôli a úmysle je Ježiš Kristus večne prítomný. Preto ľudia tejto povahy sú zaslúžene nazývaní synmi/dcérami Božími, ako je Sám Ježiš Kristus príležitostne nazývaný takými menami ako Syn Boží, alebo Syn Človeka (medzi mnohým iným, za účelom ilustrácie tohto princípu ).

Intenzita, rámec, rozsah a stupeň stotožnenia sa týchto ľudí s vôľou a úmyslom Ježiša Krista určuje, nakoľko sú ako a podobní Ježišovi Kristovi. Čím intenzívnejšie, rozsiahlejšie a hlbšie stotožnenie sa s takou vôľou a úmyslom, tým viac sú ako a podobní Ježišovi Kristovi a tým väčšia je prítomnosť Ježiša Krista v nich.

Určití ľudia sú schopní dosiahnuť takmer totálne stotožnenie sa s takou vôľou a úmyslom Ježiša Krista, umožniac tak Ježišovi Kristovi, aby bol v nich prítomný viac než v niekom inom, kto je menej stotožnený s takou situáciou. Takí ľudia sa stávajú svojím životným štýlom, vôľou, úmyslom, skúsenosťou, postojom, správaním, a dokonca svojím zjavom skutočne podobnými Ježišovi Kristovi, takže si niekto myslí, že je to Sám/Sama reinkarnovaný Ježiš Kristus. V duchovnom zmysle, tou vôľou a úmyslom, je to Ježiš Kristus. To však neznamená, že sa Ježiš Kristus reinkarnoval fyzicky, ako si to myslia mnohí ľudia. Progresívna modalita vôle a úmyslu Ježiša Krista spasiť každého z negatívneho stavu nemôže obsahovať mnohopočetnú, ohraničujúcu a obmedzujúcu fyzickú reinkarnáciu do toho istého stupňa, pretože by to porušovalo základný princíp slobody a nezávislosti každého napredovať v krokoch. Znamenalo by to tiež, že Ježiš Kristus nebol schopný dosiahnuť, čo sa od Neho/Nej očakávalo, keď bol fyzicky na Zemi. To je totálnou nemožnosťou. Preto by návrat k tomu istému kroku a stupňu zrušil účinok predošlej inkarnácie a duchovne by uvrhol celé Stvorenie späť do doby kamennej, obrazne povedané. Toto by nebolo spasením, ale ďalším, hlbším uvrhnutím do otroctva negatívneho stavu. Vôľa a Úmysel Ježiša Krista zostávajú a sú funkčné v každom, kto prijme Jeho/Jej dedičstvo a Jeho/Jej Vôľu a Úmysel. To neznamená, že Ježiš Kristus sa nemôže objaviť osobne na tejto Zemi. Avšak také objavenie sa si už viac nevyžaduje Jeho/Jej fyzické narodenie sa, nakoľko fyzické narodenia sa už bolo raz zažité a už splnilo svoj účel. To by bolo opakujúce sa, kontraproduktívne, ohraničujúce, obmedzujúce a spiatočnícke. Taká situácia je v rozpore s Prirodzenosťou a Vôľou Najvyššieho.

Tento príklad teda možno považovať za analógiu toho, ako sa ľudia inkarnujú do vôle a úmyslu niekoho iného a ako sa stávajú jemu podobnými do takej miery, stupňa, rámca a intenzity, do akej stotožnia svoju vôľu a úmysel s vôľou a úmyslom osoby, ktorá sa inkarnovala do toho kroku predtým. Cez takú vzájomnú prepojenosť a vzájomný vzťah vôlí a ich úmyslov je každý vždy prítomný v tej príslušnej situácii bez regresívnej nutnosti byť tam opäť inkarnovaný ohraničujúcim a obmedzujúcim fyzickým spôsobom cez fyzické opätovné narodenie sa.

4. Vzájomná prepojenosť a vzájomný vzťah všetkých vôlí a ich úmyslov sleduje určitú priamu a kruhovo-špirálovú líniu na spôsob Poriadku Stvorenia ― od najvnútornejšieho po najvonkajšie a od najvyššieho po najnižšie. Toto je hierarchia duchovného usporiadania.

V praktickom zmysle to znamená, že každá jednotlivá sentientná entita, ktorá zaujíma svojou vôľou a úmyslom najvonkajšiu oblasť Stvorenia a najposlednejšiu úroveň jeho poznania a obsahu, je priamo spojená so všetkými svojimi náprotivkami postupne v intermediálnej úrovni; cez intermediálnu úroveň v duchovnej úrovni; a cez duchovnú úroveň s Najvyšším. Sú na tej istej línii určitého aspektu vôle a úmyslu, ktorý je nimi manifestovaný, aktualizovaný a realizovaný týmto postupným spôsobom.

V konkrétnej situácii možno toto usporiadanie ponímať ako existenciu duchovných radcov. Duchovní radcovia a tí, ktorým títo radia, majú tie isté náklonnosti vo svojich vôľach a úmysloch v celom rozsahu až po konečný, rýdzi a Absolútny Zdroj v Najvyššom. Z toho dôvodu je každému pridelených mnoho duchovných radcov, s jedným najvyšším radcom, ktorým je Samotný/Samotná Najvyšší, aby udržiavali tok všetkých úrovní a stupňov Absolútneho Aspektu Vôle a Úmyslov, v ich jednote, jednotnosti a harmónii, spolu s jednotou, jednotnosťou a harmóniou všetkých vôlí a úmyslov a súhrnov všetkých ich aspektov. Pretože všetci duchovní radcovia sú prítomní v jedincovom bytí a existencii, zdieľajú všetky svoje vôle, úmysly a náklonnosti s jedincom, ktorému radia. Rozsah, stupeň, intenzita a stotožnenie sa toho, komu sa radí, s vôľou, úmyslami a náklonnosťami jeho radcov, činí dotyčného akoby jedným z nich. Takým spôsobom spojenia sú všetci duchovní radcovia neustále prítomní v stupni, v ktorom je ten, komu radia, momentálne inkarnovaný, bez toho, aby sa potrebovali inkarnovať osobne do ohraničujúceho a obmedzujúceho fyzického prostredia. Keď ten, komu sú radcami, splní svoju rolu v tom stupni, pripojí sa k svojim radcom, zanechajúc po sebe svoju vlastnú vôľu a úmysel, cez ktorú je spolu so svojimi bývalými duchovnými radcami stále prítomný v tom stupni až do konca cyklu toho stupňa. Ten, komu sa radilo, sa po svojom fyzickom odchode z toho stupňa stáva duchovným radcom niekomu inému, kto sa zo svojej slobodnej vôle a úmyslu inkarnoval do toho aspektu vôle a úmyslu, ktorý tam zanechali jeho predchodcovia. Takto jedinec zostáva v tom stupni tým, že sa stáva duchovným radcom svojho nástupcu. Tak sa línia nikdy nepreruší, zachová sa báza a základ nasledovného progresívneho kroku a jedinec nemusí nikdy klesnúť do modality fyzickej reinkarnácie svojho bytia a existencie cez ohraničujúce a obmedzujúce neduchovné fyzické opätovné narodenie sa.

Avšak niektorí nasledovníci sa zo svojej slobodnej vôle a úmyslu stotožnia s vôľou a úmyslom svojich predchodcov do tak veľkej a intenzívnej miery, až sa vytvorí falošný dojem a pocit, akoby sa ten dotyčný fyzicky reinkarnoval mnohokrát do toho istého stupňa. Tento falošný úsudok je možný len z pozície Zón Vymiestnenia, kde je aktivovaný a kde dominuje negatívny stav cez nevedomosť, ohraničenia, obmedzenia, definitívnosť, alebo kde sa všetko berie doslovne, fyzicky, a nie duchovne.

5. Z takej vzájomnej prepojenosti, vzájomného vzťahu a vzájomnej komunikatívnosti, aké boli opísané v predošlých bodoch a v princípoch duchovnej metafyziky, je vybudované každého univerzálne vedomie a transpersonálna mentalita. V nich sú obsiahnuté a inkorporované všetky zážitky, spomienky, udalosti, diania, aspekty, prvky a častice všetkých ostatných a všetkého ostatného. Tieto sú stále k dispozícii na uvoľnenie, opätovné zakúsenie, znovuzažitie a opätovné nastolenie na akomkoľvek mieste, v akomkoľvek čase, ako je potrebné. Také uvoľnenie, opätovné zakúsenie, atď., sa dosiahne tak, že sa ich nositeľ prechodne prostredníctvom vôle a úmyslu totálne s takým obsahom za takým účelom stotožní. Preto sa dotyčný jedinec v tomto procese takého prechodného stotožnenia sa stáva tým zážitkom alebo tou osobou, ktorá ho zažila, bez toho, aby sa vzdal svojej rýdzej a jedinečnej identity.

Týmto spôsobom je každý prítomný v každej dimenzii, vesmíre, galaxii, slnečnej sústave, planéte, národe, spoločnosti, skupine a v každom jednom jednotlivcovi. Takže nie je nutná či prijateľná žiadna potreba regresívnej reinkarnácie, stále znova a znova, do toho istého stupňa. Neslúžilo by to žiadnemu úžitku. Ak sa niekto chce z toho či onoho dôvodu vrátiť, môže tak urobiť cez a prostredníctvom svojej vôle a úmyslu, ktoré po sebe zanechal, a cez toho, komu slúži ako radca, komu je pridelený zo svojej slobodnej vôle a úmyslu. Týmto spôsobom môže vyriešiť čokoľvek, čo potrebuje vyriešiť, cez tých, ktorí sú v stave stotožnenia sa s ním zanechaným aspektom jeho vôle a úmyslu, a cez svoju prítomnosť v každého univerzálnom vedomí a transpersonálnej mentalite. Táto univerzálna a večná schopnosť ho chráni pred nutnosťou vracať sa späť do toho istého stupňa Stvorenia.

6. Ak by bolo dovolené, aby dochádzalo k fyzickej reinkarnácii, viedlo by to k zničujúcemu stavu vzájomného vymazania sa a vyhladenia. Ide tu o to, že reinkarnácia na to isté miesto alebo do toho istého stupňa Stvorenia je reinkarnáciou do jedincom zanechaného špecifického aspektu jeho vôle a úmyslu. Paradoxom tu je, že miesto alebo stupeň, do ktorého sa pokúša fyzicky niekto reinkarnovať, je už obsadené aspektom vôle a úmyslu, ktoré tam zanechal daný jedinec, a všetkými tými, ktorí ten aspekt zdedili a inkorporovali do svojej vôle a úmyslu. Keďže jedinec vždy nasleduje svoju vlastnú individualizovanú líniu pokroku, je nemožné zmeniť tú líniu vnútri jedného cyklu Stvorenia. Počiatočnou voľbou, zo svojej slobodnej vôle a úmyslu, v momente, keď jedinec prichádzal do bytia a existencie, bolo nasledovať tú líniu progresívnym spôsobom až do konca jedného cyklu Stvorenia. Preto by násilná zmena línie bola porušením jedincovej slobody voľby, slobodnej vôle a pôvodného úmyslu. Toto porušenie by viedlo k jeho okamžitému zničeniu. Porušiť čiusi slobodnú vôľu a úmysel znamená zabiť ho.

Takže v tomto ohľade by bolo možné fyzicky sa reinkarnovať len do tej istej a v tej istej línii. Keďže toto by bolo regresiou do predošlého stavu toho stupňa, jedinec by bol reinkarnovaný do fyzicky, duševne a duchovne obsadeného položenia a stavu. Aby jedinec takú reinkarnáciu dokončil, musel by zničiť každého iného v tej línii, vrátane aspektu vôle a úmyslu, ktorý tam sám zanechal. A keďže jedinec je obsiahnutý v tom aspekte vo svojej celistvosti, zničil by súčasne aj seba. Takže procesom takej fyzickej reinkarnácie by došlo nielen k vymazaniu bytia a existencie toho jedinca, ale aj k vymazaniu všetkých ostatných, ktorí by momentálne obývali tú líniu. Takým spôsobom by každého vôľa a úmysel byť a existovať prestali byť a existovať. A keďže vôľa a úmysel všetkých sú vzájomne prepojené a vo vzájomnom vzťahu, taká možnosť by viedla ku konečnému vyhladeniu všetkých vôlí a úmyslov byť a existovať. V takom prípade by celé Stvorenie prestalo byť a existovať.

Z tohto bodu možno jasne vidieť, ak sa chce, aké zničujúce dôsledky by akákoľvek fyzická, doslovná a osobná reinkarnácia mala pre celé Stvorenie. Akékoľvek duchovné pojmy by sa mali zvažovať podľa ich univerzálnych dôsledkov pre celé Stvorenie, a nie len zo svojho ohraničeného a obmedzeného lokálneho a individuálneho pohľadu.

7. Ako bolo uvedené predtým, každý je zo svojej slobodnej vôle a úmyslu jedinečným nositeľom a odzrkadľovateľom jedinečného aspektu Absolútnej Vôle a Úmyslu Najvyššieho. To znamená, že každý je neopakovateľný vo svojej esencii a substancii a v špecifickom a jedinečnom obsahu svojej vôle a úmyslu.

Vonkajšie formy Stvorenia a všetky ich životné prostredia sú prispôsobené tejto podmienke, pretože svoju štruktúru a povahu odvodzujú zo sentientných myslí.

Kvôli tomuto usporiadaniu je každá situácia do všetkých svojich najmenších podrobností jedinečná a neopakovateľná v každom danom momente svojho stavu, položenia, času, situácie, miesta, atď.. V tomto ohľade sa nemôžu u toho istého jedinca nikdy vyskytnúť žiadne dve presne dokonale rovnaké situácie a položenia. Fyzická reinkarnácia toho istého jedinca do toho istého stupňa alebo miesta Stvorenia by bola opakovaním toho istého stupňa. Taká situácia by sama seba vymazala z bytia a existencie, lebo by sa usilovala o svoje miesto alebo stav, ktoré už má prostredníctvom svojej predošlej pozície v tom stupni. Táto situácia by viedla k takej spúšti a zmätku v celom Stvorení, že každý by skončil v totálnom šialenstve, ktoré by zas viedlo k vesmírnej samovražde.

Túžba po fyzickej reinkarnácii do toho istého stupňa je proti vôli a proti úmyslu. Pravým obsahom vôle a jej úmyslu je vždy jedinečná manifestácia, reprezentácia a zažitie bytia a existencie. Tento princíp je aplikovateľný vo všetkých ohľadoch, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia niečoho. Preto túžba opakovať ten istý stupeň, v ohraničujúcej a obmedzujúcej fyzickej forme, sa prieči každého pravej vôli a úmyslu. Čokoľvek, čo sa prieči vôli a jej úmyslu, prieči sa samotnému životu, a preto to vymazáva akýkoľvek život.

8. Ďalší aspekt slobodnej vôle a jej úmyslu byť a existovať možno nájsť v jej potrebe neustáleho večného pokroku. Preto je bytie a existencia v stave neustáleho plynutia, zmeny, premenlivosti, pohyblivosti, diverzity a univerzálnosti.

Tento princíp je aplikovateľný a platný v celom Stvorení a v akejkoľvek situácii, bez akejkoľvek výnimky a vylúčenia niečoho. Nejestvuje žiadne iné možné ponímanie slobodnej vôle a jej úmyslov. Akékoľvek iné ponímanie by vymazalo esenciu a substanciu bytia a existencie, ktorá pochádza zo slobodnej vôle a úmyslu sentientnej mysle byť a existovať.

Avšak túžba po regresívnom spôsobe života, reinkarnujúc sa fyzicky do jedného stupňa, opakujúcim sa spôsobom, vymazáva tento večný tok života smerom dopredu a ďalej a núti život ísť späť do položenia alebo stupňa, ktorý už raz zažil. Je úplne jedno, či fyzicky reinkarnovaná osoba prichádza do iného času alebo okolností. Aj keď taká osoba prichádza do iného času a okolností, prichádza do toho istého stupňa Stvorenia. Prísť do toho istého stupňa Stvorenia znamená ísť späť, čo je porušením všetkých princípov a zákonov bytia a existencie. Toto by bola stagnujúca a regresívna situácia, ktorá by udusila všetku vôľu a úmysel žiť, byť a existovať.

9. Esenciou a substanciou bytia a existencie, nakoľko pochádza z Absolútnej Esencie a Substancie Najvyššieho, je jej kreativita a neustála novosť. Vôľa byť a existovať je vo svojej podstate a obsahu tvorivým stavom a procesom, a všetky úmysly takej vôle sú zamerané na vlastnú produktívnosť, tvorivosť, konštruktívnosť, invenčnosť a neustále prinášanie čohosi nového do bytia.

Toto je motivačným faktorom bytia a existencie, ktorý pramení a pochádza zo slobodnej vôle a jej úmyslu byť a existovať. A znovu, tento princíp je platný a aplikovateľný všade a v každom čase v Stvorení, bez ohľadu na akýkoľvek stav, položenie, proces, situáciu, čas, miesto, aspekt či skúsenosť.

Tvorivý proces je vždy novým procesom. V ňom nemožno nájsť nič opakujúceho sa charakteru, nech je to čokoľvek a nech je to akékoľvek.

Fyzická reinkarnácia do toho istého stupňa je kontraproduktívna, netvorivá a je opakovaním starého stavu, položenia a situácie. Nemožno v nej nájsť nič nové, bez ohľadu na rozdiel v časových prvkoch. Rozdiel vo fyzických časových prvkoch je ilúziou, keďže v oblasti ducha a jeho vôle a úmyslu niet žiadneho času.

Keďže v bytí a existencii vo vnútri, kde sa to počíta, niet žiadneho času, je úplne jedno, či dôjde k takej reinkarnácii v inom čase alebo v rozdielnej spoločenskej, ekonomickej, politickej či inej situácii. Tieto podmienky sú všetky časopriestorovo viazané. Preto je všetko poznanie o nich k dispozícii v jedincovej Vnútornej Mysli a v jej slobodnej vôli a úmysle, mimo ich priestorovo-časovej realizácie. Z toho dôvodu takzvaná novosť tej situácie je veľkolepým podvodom a sebaklamom, ktorý ničí pravú vôľu a jej úmysel byť večne tvorivý a vždy prísť s novými vecami a situáciami.

10. Aby boli slobodná vôľa a jej úmysly produktívne, tvorivé, konštruktívne a aby pokročili, rozvíjali sa, vyvíjali sa a prišli s novými, vyššími zážitkami, poznatkami a ideami, Najvyšší im k tomu poskytuje neustále príležitosti, podnety a šance. Toto je Absolútnou Vôľou a jej Absolútnymi Úmyslami Najvyššieho, poskytovať všetkým také nepretržité a stále zaopatrenia.

Tá istá šanca, tá istá príležitosť, ten istý podnet, ktorý vyčerpal svoju užitočnosť a ktorý bol plne využitý v nejakom predošlom stave jedincovho duchovného pokroku, nie je žiadnou šancou, žiadnou príležitosťou a žiadnym podnetom pre jedincovu vôľu a jej úmysel byť tvorivou, produktívnou a progresívnou.

A opäť, tento princíp je totálne a kompletne platný a aplikovateľný na akúkoľvek situáciu, položenie, stav, stupeň a krok.

Ak sa teda má niekto fyzický reinkarnovať do jedného ohraničujúceho a obmedzujúceho stupňa, akým je napríklad prírodný stupeň, bol by olúpený o skutočné príležitosti, podnety a šance na svoj tvorivý a produktívny duchovný pokrok. Keďže jedinec už zažil taký stupeň pri predošlej príležitosti, taká osoba nemôže zažiť nič hodnotné, tvorivé a nové v nejakej následnej reinkarnácii.

Len čo sa niekto inkarnuje do určitého stupňa, je v tom stupni ponechaný dovtedy, dokedy tam potrebuje byť, aby vyčerpal všetky príležitosti, možnosti a šance, ktoré taký stupeň ponúka. V momente, ako svojou vôľou a úmyslom vyčerpá a využije všetky príležitosti, atď., odchádza z toho stupňa, aby sa tam už nikdy fyzicky-navonok nevrátil. Taká osoba už nemôže získať alebo nájsť v tom stupni žiadne nové príležitosti, šance a možnosti, nezáleží, koľkokrát by sa tam tá osoba fyzicky-navonok vrátila.

Skutočne nezáleží na tom, či taký jedinec zostane v jednom určitom stupni Stvorenia jednu sekundu fyzického času, alebo sto rokov, alebo akokoľvek dlho, podľa dĺžky jeho života v tom jednotlivom stupni. Akýkoľvek čas, strávený v tom stupni, či už jedna sekunda, alebo sto rokov, znamená, že toto je presne doba, ktorú potrebuje na zrealizovanie naplánovaného a na využitie všetkých príležitostí, možností a šancí, ktoré by ním mohli byť využité a vyčerpané v tom stupni. Čokoľvek mimo rámca tej doby by bolo mrhaním jeho časom a prekážkou v jeho duchovnom pokroku a tvorivom úsilí a bolo by to v rozpore s jeho vôľou a úmyslom.

11. Ako bolo uvedené mnohokrát predtým, celé bytie a existencia sú štruktúrované takým spôsobom, aby boli vo vzájomnom synchrónnom, simultánnom a diskrétnom vzťahu a spojitosti. Byť a existovať takýmto spôsobom je vôľou a úmyslom celého Stvorenia. Také usporiadanie plní dve hlavné veci:

Po prvé, dáva každej situácii, každému aspektu a každej sentientnej entite, ktoré majú byť a existovať, slobodu a nezávislosť ako sebestačným, sebasmerujúcim, samoriadiacim sa a sebarealizujúcim sa jednotkám. Táto schopnosť je životom jedincovej vôle a jej úmyslu. Po druhé, akýkoľvek akt vôle a jej úmyslov má okamžitý dopad, okamžite sa šíri a má neustálu spätnú väzbu po celom Stvorení, bez akejkoľvek nutnosti, aby bol ktokoľvek či čokoľvek rozčlenený alebo rozdelený, alebo fyzicky prítomný ako svoj vlastný nosič a manifestátor takého aktu vôle.

Kvôli tomuto usporiadaniu vo všetkých záležitostiach Stvorenia nikto nepotrebuje v žiadnom ohľade stále koldokola opakovať taký akt, ale namiesto toho sa môže sústrediť na iniciovanie a manifestáciu ďalšieho aktu vôle, ktorý nasleduje v poradí. Fyzická reinkarnácia do toho istého stupňa by bola opakovaním toho istého aktu vôle (napríklad fyzického narodenia sa, ktoré už bolo raz zažité). Keďže štruktúra a povaha akejkoľvek vôle je progresívna a neustále plynúca, nemôže opakovať ten istý akt, s presne tým istým obsahom, bez ohľadu na povahu alebo aspekt takého aktu. Ak by také opakovanie bolo možné, vymazalo by pravú povahu vôle a jej úmyslu neustále napredovať. Takže by prestala byť slobodnou a funkčnou.

12. Súc nositeľom jedného Absolútneho Prvku Absolútnej Vôle Najvyššieho, vôľa každej sentientnej entity, spolu s jej úmyslom, má nekonečný počet a rozmanitosť aspektov, prvkov a rysov. Táto situácia umožňuje, aby jedinec neustále, do večnosti napredoval. Každý jeden aspekt alebo prvok tejto vôle odzrkadľuje vo svojom obsahu vôľu všetkých porovnateľných aspektov všetkých ostatných vôlí v bytí a existencii. Stvorenie je usporiadané v súlade s hierarchiou duchovnej organizácie. Každý jeden aspekt vôle, ako aj celá vôľa a jej úmysel, sú esenciálnymi a substanciálnymi sprievodnými javmi pre prežitie a správnu funkciu toho aspektu, ktorý korešponduje s týmito situáciami, stavmi, položeniami, krokmi, miestami a stupňami. Preto si každá taká situácia vyžaduje neustálu prítomnosť tohto korešpondujúceho špecifického aspektu jedincovej vôle a jej úmyslov, aby udržiaval jej bytie a existenciu. Toto usporiadanie sa v podstate dosahuje dvoma spôsobmi: po prvé, táto prítomnosť je zaujímaná pomocou a prostredníctvom vzájomnej prepojenosti a vzájomného vzťahu všetkých vôlí v bytí a existencii, od singularít až po globality, na základe princípov opísaných vyššie. Po druhé, a to je najdôležitejšie, dosahuje sa cez spojenie so špecifickou líniou života, ktorej každá jednotlivá vôľa slúži v každom danom momente. Každý, kto je fyzicky prítomný v tej línii, je priamo spojený so všetkými ostatnými v celom Stvorení, ktorí majú na starosti tú líniu, od najvnútornejšej duchovnej dimenzie a jej svetov a ľudí, až po najvonkajšiu externú-fyzickú dimenziu a všetky jej svety a ľudí. Tento proces bol opísaný vyššie ako funkcia duchovných radcov vo vzájomnej službe z pozície rôznych aspektov jedincovho momentálneho umiestnenia.

Tu si treba uvedomiť dôležitý fakt, že každý radí každému smerom nadol po tej línii, takže každý je z momentálnej pozície a umiestnenia tak radcom niekomu inému na tej línii, ako aj súčasne tým, komu radí niekto ďalší, kto je spojený s tou líniou.

Vždy, keď jedinec evokuje niekoho v postavení radcu alebo toho, komu sa radí, okamžite je evokovaný prítomný s celou svojou vôľou a so všetkými svojimi úmyslami na tom mieste a v postavení, kde k takej evokácii dochádza, cez toho a prostredníctvom toho, kto uskutočňuje takú evokáciu. Hromadná evokácia znamená hromadnú prítomnosť. Takže touto metódou a spôsobom sa evokovaný neustále reinkarnuje na to isté miesto alebo do toho istého stupňa. V procese takej evokácie každý radca a ten, komu sa radí, môžu zdieľať svoje zážitky a spomienky s ich zvláštnosťami a jedinečnosťami do najmenších podrobností, vytvárajúc jeden v druhom dojem, že sú navzájom jeden druhým. Táto evokácia, samozrejme, nemusí byť vedomá z hľadiska jedincovej vonkajšej mysle (v prípade ľudí, ktorí dočasne obývajú Zónu Vymiestnenia).

Toto je vlastne skutočná reinkarnácia. Toto je samotný princíp viacnásobnej reinkarnácie jedincovej vôle a úmyslov do toho istého stupňa a na to isté miesto. Takže k žiadnej fyzickej alebo doslovnej reinkarnácii celej osoby nemôže dôjsť. Namiesto toho je neustále reinkarnovaná jedincova vôľa a úmysly, princípom evokácie. Svojou vôľou a úmyslom jedinec evokuje všetky vôle a úmysly tých, ktorí sa podieľajú zaradom po celom Stvorení na udržiavaní jednej špecifickej línie života.

Nuž, veľa ľudí na Zemi nesprávne interpretuje taký akt a dospieva k falošnému záveru, že sa treba veľakrát fyzicky reinkarnovať na to isté miesto, aby sa zavŕšil tento akt spojenia a vzťahu všetkých so všetkými.

13. Vyššie uvedený princíp viacnásobnej reinkarnácie jedincovej vôle a úmyslov je umocnený princípom neustáleho vzájomného uvedomenia si všetkých. Základnou povahou akejkoľvek vôle a úmyslu je byť si vedomý všetkých ostatných a aby si všetci ostatní boli vedomí toho dotyčného. Nikoho vôľa nemôže mať správny vzťah bez neustáleho uvedomovania si toho, ku komu má vzťah. Žiadny vzťah nemožno nadviazať bez uvedomenia si toho vzťahu.

No jedným z hlavných intenčných aktov jedincovej vôle a jej túžbou je mať vzťah so všetkými v Stvorení, aby sa stal plnosťou svojho bytia a existencie. Toto je jedným z konečných účelov vlastnej vôle a jej úmyslov.

Cez univerzálne vedomie a transpersonálnu duševnosť si jedinec simultánnym spôsobom vnútorne uvedomuje všetkých ostatných v Stvorení, ako aj všetci ostatní si uvedomujú neho. Aktom takého uvedomenia je každý prítomný v každého uvedomení a môže byť aktivovaný svojou vôľou a úmyslom v každom čase a na každom mieste v Stvorení, v okamžiku ak je to potrebné a náležité. Takže vždy, keď jedinec zameria svoju sústredenú pozornosť vo svojom vedomí na všetkých v Stvorení ako celok, alebo na ktorúkoľvek špecifickú časť toho celku, tomu celku, alebo tej časti je umožnené, aby boli prítomné vo svojej celistvosti, ich slobodnou vôľou a úmyslom, na tom mieste alebo v tej situácii prostredníctvom a pomocou vedomia tej jednotlivej osoby, ktorá tak učiní aktom svojej slobodnej vôle a úmyslu.

Týmto usporiadaním je každého vôľa a úmysel v celom Stvorení prítomná kdekoľvek bez času a priestoru, umožňujúc správnu funkciu a udržiavanie každej časti Stvorenia, ako aj celého Stvorenia. Táto časť a celé Stvorenie potrebujú pre svoje prežitie prítomnosť a prejavenie vôle a úmyslu každého byť a existovať.

14. V oveľa širšom zmysle, celé bytie a existencia Stvorenia závisia od neustáleho a neutíchajúceho procesu duševnej činnosti všetkých sentientných myslí. Tento proces generuje ohromné energie, ktoré udržiavajú neustály pohyb všetkých telies v Stvorení a ich gravitačné sféry. Proces tejto neutíchajúcej duševnej činnosti je výsledkom a dôsledkom univerzálnej a singulárnych vôlí a ich úmyslov byť a existovať. Žiadna duševná činnosť nie je možná bez vôle byť duševne činný.

Takže prežitie celého Stvorenia závisí od vôle a jej intenčných faktorov. Sentientná duševná činnosť pozostáva z nekonečného počtu a rozmanitosti jedinečných a neopakovateľných špecifických duševných činností jednej jedinečnej a neopakovateľnej sentientnej entity. A celá sentientná duševná činnosť zas vo svojej celistvosti pochádza a pramení z Absolútnej Sentientnej Duševnej Činnosti Najvyššieho. Najvyšší sa prejavuje v každom špecifickom a nepatrnom detaile všetkých častí a singularít vo Svojom Stvorení, týmto a cez tento jedinečný a neopakovateľný proces duševnej činnosti jednej jednotlivej sentientnej entity. Na druhej strane, týmto spojením a vzťahom k svojmu Absolútnemu Zdroju je proces duševnej činnosti každého spojený so všetkými ostatnými procesmi duševnej činnosti v bytí a existencii. Takže v celistvosti bytia a existencie celkový súčet všetkých duševných činností od všetkých vôlí a ich úmyslov sa javí ako jedna sumárna, celistvá duševná činnosť, ktorá je replikou Absolútnej Duševnej Činnosti Najvyššieho. V takej sumárnej jedinej duševnej činnosti špecifická a jedinečná duševná činnosť každého predstavuje bunku so špecifickou funkciou a úlohou. Táto funkcia a úloha je vykonávaná vôľou a úmyslom tej bunky konať tak. Pretože každá bunka má inú úlohu, jej prežitie závisí od pokračovania každej ďalšej bunky v jej špecifickej úlohe. Zlyhanie v tomto smere ohrozuje funkciu všetkých buniek. Takže každá bunka sa musí držať, svojou slobodnou vôľou a úmyslom, procesu svojej vlastnej jedinečnej a špecifickej duševnej činnosti, poskytujúc sebe a všetkým ostatným príležitosť splniť vlastnú úlohu a účel každého jedného v tomto procese duševnej činnosti. Cez takú vzájomnú závislosť sa každá bunka zúčastňuje na procese duševnej činnosti všetkých ostatných buniek a je prítomná kdekoľvek a kedykoľvek v celom tele ― Stvorení ― bez nutnosti prevziať fyzicky funkciu niekoho iného. Keďže proces duševnej činnosti je neustálym progresívnym tokom, v žiadnom danom momente nie je možná žiadna opakujúca sa, identická duševná činnosť. Tá istá opakujúca sa duševná činnosť by vymazala proces duševnej činnosti.

Povahou jedincovej vôle a úmyslu je byť duševne činný neustálym progresívnym prúdom. Žiadna regresia, v žiadnej forme, modalite či stave, nemôže zaistiť progresívny tok duševnej činnosti z jej vôle a úmyslu. No fyzická reinkarnácia by robila presne to, podkopávajúc tento proces opakovaným prejavovaním sa v tom istom stupni.

15. Akýkoľvek význam, zmysel či účel akéhokoľvek aktu vôle a jej úmyslu je predstaviteľný len ak je jeho výsledkom nejaký úžitok a ak prináša vzájomný prospech cez proces vzájomného zdieľania. Samoúčelné akty vôle, bez akéhokoľvek osohu vôbec, neprinášajú žiadny úžitok, a preto v konečnom zmysle nemôžu udržať bytie a existenciu vôle. Z toho dôvodu je v intenčných faktoroch vôle neodmysliteľne obsiahnutá nutnosť konať alebo vytvárať aktivity, ktorých účelom je vzájomný osoh, spoločné dobro, zdieľanie a úžitok pre všetkých v Stvorení.

Tento účel Univerzálnej Vôle a jej jednotlivých vôlí pochádza z Povahy Absolútnej Vôle Najvyššieho, Ktorý/Ktorá chce a zamýšľa zdieľať Svoje aktivity so všetkými ostatnými vo Svojom Stvorení. V skutočnosti všetky také aktivity Najvyššieho sú vytvárané za účelom osohu, spoločného dobra, úžitku a zdieľania pre všetkých v Stvorení.

Intenčné faktory vôle, ktoré udržiavajú jej život a funkciu, určujú štruktúru a povahu vzájomnej prepojenosti a vzájomného vzťahu všetkých v Stvorení. Aby bolo v celom Stvorení neustále zaistené také zdieľanie za účelom vzájomného prospechu, spoločného dobra a úžitku, vo vôli a úmysle ľudí je zavedený princíp neustálej a synchrónnej spätnej väzby ohľadom všetkých aktivít a ich výsledkov. Táto pochádza z Absolútnej Vôle a Absolútneho Úmyslu Najvyššieho. Bez tejto spätnej väzby by boli motivačné faktory pre konanie vôle a úmyslov udusené a nedošlo by k žiadnemu podnetu byť vzájomne prospešný, konať spoločné dobro a zdieľať.

Cez proces takej neustálej spätnej väzby sa každý v Stvorení zúčastňuje na aktivitách všetkých ostatných, bez nutnosti vzdať sa svojej vôle a úmyslu alebo svojho momentálneho miesta, stavu, položenia, kroku či stupňa.

Toto zúčastňovanie sa cez spätnú väzbu ohľadom vzájomných zážitkov a aktivít je umožnené procesom podobností v sklonoch k činnostiam. Jedincova vôľa a úmysel rozvíjajú sklon k zdieľaniu, vzájomnému prospechu, spoločnému dobru a úžitku. Aktivity rozličných vôlí sa líšia v nekonečnom počte a rozmanitosti spôsobov, prispievajúc k nádhere a kráse Stvorenia, ale sklon robiť to zo svojej vôle a svojím úmyslom je pre všetkých rovnaký. V rovnakosti týchto sklonov je prítomnosť celistvosti vôle a úmyslov jedinca. Cez takú prítomnosť je do večnosti zaistená neustála spätná väzba ohľadom obsahu, aktivít, zážitkov a reakcií.

Takže nikdo není žádným způsobem svázán s jedním místem, časem či rozpoložením za účelem provádění zpětné vazby nebo účasti v aktivitách a zkušenostech, které se odehrávají kdekoli ve Stvoření.

Takže jedinec nie je nijakým spôsobom viazaný na jedno miesto, čas či stav za účelom poskytovania spätnej väzby alebo zúčastňovania sa činností a zážitkov, ktoré sa odohrávajú inde v Stvorení.

Z toho dôvodu sa jedinec nepotrebuje neustále reinkarnovať na to isté miesto a stupeň, aby poskytoval alebo prijímal takú dôležitú spätnú väzbu. Svojou vôľou a správnym úmyslom, a cez podobnosti sklonov môže byť tento jedinec na každom mieste, stupni, položení, stave či čase bez svojej fyzickej, doslovnej prítomnosti.

16. Vo vyššom zmysle vyššie uvedený princíp číslo 15 pochádza zo všeobecnejšieho a širšieho základu Absolútnej Vôle a jej Absolútnych Úmyslov Najvyššieho. Absolútnym Motivačným Faktorom takej Vôle môže byť len Absolútna Láska, ktorá je z Absolútnej Vôle, a Absolútna Múdrosť, ktorá je z Absolútneho Úmyslu.

Z tohto vyplýva, že vôľa každého je zakorenená v jeho láske a že úmysly každého sú zakorenené v jeho múdrosti.

Všetko, čo jedinec miluje, to chce. Tento fakt vedie k nastoleniu úmyslu realizovať lásku tej vôle čo najnapĺňajúcejším, najuspokojujúcejším, najtvorivejším, najproduktívnejším a najtrvácnejším spôsobom. Toto je múdrosťou jedincovho úmyslu chcieť svoju lásku.

Takže rozsah, stupeň a intenzita každej lásky a jej múdrosti určuje obsah jedincovej vôle a kvalitu jeho úmyslov. Ak sú všetky úmysly jeho vôle zamerané na múdre slúženie jeho láske, ak je jeho láskou produkcia a dosahovanie aktivít, ktorých cieľom je vzájomný prospech, spoločné dobro, zdieľanie a úžitok pre všetkých, potom sú taká vôľa, úmysly a láska dobré, pozitívne a múdre. Ak nie, potom pravá láska, múdrosť a ich vôľa a úmysly sú vymazané a žiadny náležitý život šťastia, spokojnosti, uspokojenia, požehnania, tvorivosti, produktívnosti a zmysluplnosti sa nemôže uskutočniť.

Pravá láska a jej múdrosť chcú a majú v úmysle produkovanie a vnášanie do Stvorenia vždy niečoho iného, niečoho nového, niečoho, čo prevyšuje čokoľvek ponúkané predtým. Tento princíp lásky a múdrosti má platnosť a aplikovateľnosť vo všetkých ohľadoch, bez akejkoľvek výnimky či vylúčenia niečoho, vo všetkých úrovniach, stupňoch, dimenziách a krokoch Stvorenia.

Preto túžba po reinkarnácii na to isté miesto a stupeň nemôže prameniť z pravej lásky a múdrosti, ale z ich opaku. V situácii reinkarnácie by jedinec zdieľal so všetkými ten istý stupeň, ktorý už raz bol zdieľaný predtým pri prvej inkarnácii do toho stupňa. Zdieľať tú istú vec dva alebo viackrát nie je vôbec žiadnym zdieľaním, keďže k tomu zdieľaniu už došlo. Také zdieľanie je kontraproduktívne a nenesie v sebe žiadnu kreativitu a pocit pokroku. Nie je zo slobodnej vôle a pozitívneho, dobrého úmyslu, ktoré sú zakorenené v pravej láske a múdrosti progresívneho spôsobu života a žitia.

17. Každý akt vôle a jej intenčné a motivačné faktory nesú v sebe svoje dôsledky a výsledky. Čistý akt vôle je určený jej úmyslom konať zo slobodnej vôle. Žiadne aktivity nie sú možné v ich počiatočnom a originálnom stave bez slobodnej vôle a úmyslu konať. Voľba vôle s úmyslom konať predchádza akémukoľvek aktu. Takže každá vôľa musí byť úplne slobodná a nezávislá od akejkoľvek kauzality alebo od princípu príčina-následok. Takže nič nie je predurčené, ale všetko je vo svojom konaní slobodné. Avšak v momente takého rozhodnutia konať sa jedinec obmedzuje, svojou slobodnou vôľou a úmyslom uskutočniť daný akt, až do doby, než ten akt splní svoj účel a úžitok a prinesie všetky svoje dôsledky a následky. V tomto ohľade je kauzalita iniciovaná po tom, ako bolo zo slobodnej vôle rozhodnuté konať.

Takže v konečnom zmysle jedinec nikdy nie je viazaný žiadnymi zákonmi kauzality. Voľba jedincovej slobodnej vôle byť viazaný takou kauzalitou je platná len v dĺžke trvania jedného konkrétneho aktu. Ale keďže to bola slobodná vôľa, ktorá nastolila takú kauzalitu v každom danom akte, svojím úmyslom a slobodnou voľbou niesť a zažiť určité dôsledky a následky rôznych aktivít, je vždy slobodná a nikdy nie vopred určená.

Zažitie dôsledkov a následkov každého aktu nie je nikdy časopriestorovo alebo miestne-stupňovo viazané. Daný akt môže byť aktualizovaný a uskutočnený na akomkoľvek mieste či stupni, alebo stave, alebo položení, zatiaľ čo jeho dôsledky a následky sa môžu prejaviť niekde inde alebo v nejakom inom čase, alebo v úplne odlišnom stave a položení.

Takže dôsledky a následky každého aktu sú zažívané buď v rámci určitej fázy alebo obdobia jedincovho života na jednej úrovni alebo stupni, ak je to potrebné a užitočné z hľadiska univerzálneho a osobného poučenia, alebo niekde inde a v nejakom inom čase, ak je to vhodnejšie a užitočnejšie z nejakého univerzálneho či osobného dôvodu, známeho len slobodnej vôli a úmyslu daného jedinca.

Návrat toho jedinca na ten istý stupeň, aby niesol dôsledky a následky svojho aktu, po svojom odchode z toho stupňa, je krajne nehospodárne, kontraproduktívne a bláznivé, prameniace zvyčajne z negatívneho úmyslu zvečňovať svoj stav. Pravý život a jeho slobodná vôľa a úmysly nikdy nekonajú takým márnivým spôsobom.

18. Všetky aspekty slobodnej vôle a úmyslov majú svoj čas, miesto, stav a položenie v Stvorení. Preto keď sa niečo, niekde a niekedy deje, je to výsledkom polohy alebo prejavu každého aspektu slobodnej vôle a jej úmyslov. Má to svoj účel, význam a zmysel, nezáleží na tom, aké nezvyčajné, kritické či nepatričné to vyzerá byť z hľadiska vonkajšej mysle.

Každé také dianie slúži konečnému účelu slobodnej vôle a jej úmyslom udržiavať jej nezávislosť. Nezáleží na tom, ako vyzerá prechodná situácia takého diania a nezáleží na tom, aká reštriktívna, obmedzujúca a mätúca sa zdá byť, slúži tomuto konečnému účelu slobody a nezávislosti a vedie jedinca od slobody a nezávislosti k väčšej, vyššej slobode a nezávislosti. Všetky prechodné stavy takej situácie sú bodmi poučenia, ktoré umožňujú jedincovi byť slobodnejším a slobodnejším, nezávislejším a nezávislejším, bez ohľadu na to, či počas určitých momentov či časových období a v určitom priestore je vo fyzickom, duševnom či duchovnom väzení, alebo je chorý, utrápený a nešťastný, atď.. (Toto platí len pre ľudí v Zónach Vymiestnenia). Všetky také poučenia a zážitky pramenia z jedincovej slobodnej vôle a zo slobodnej voľby jeho úmyslu byť slobodnejší a nezávislejší, aby došlo ku konečnému uskutočneniu sa väčšieho spoločného dobra, vzájomného prospechu a zdieľania všetkých.

Všetci v Stvorení, bez výnimky či vylúčenia niekoho, slúžia tomuto konečnému účelu.

Keďže toto je progresívny a kruhovo-špirálový tok, nech je jedinec v akomkoľvek položení či stave, či už v najvyšších nebesiach alebo v najhlbšom pekle, to položenie slúži tomuto konečnému účelu Stvorenia. Nezáleží na tom, či je jedinec v najhlbšom pekle a nie je si vedomý tohto faktu. Tá pekelná skúsenosť je jeho spôsobom, ako dospieť ku konečnému a definitívnemu objavu cesty, ktorá vedie k jeho väčšej slobode a nezávislosti v službách všetkým v Stvorení.

Keďže tento proces je progresívny a kruhovo-špirálový, jedinec sa nikdy nemôže fyzicky stále znova a znova reinkarnovať do toho istého stupňa. Taký akt by porušoval tento progresívny tok Stvorenia a zastavil by ho, vracajúc ho späť do seba. Ak by niekedy k tomu došlo, celé Stvorenie by okamžite zahynulo.

19. Stav vecí v Zónach Vymiestnenia v tomto ohľade je, samozrejme, presným opakom a smerovaním toho, čo bolo povedané v tejto kapitole. V Zónach Vymiestnenia je všetko poprehadzované a hore nohami. Vládne sa tam pomocou nevedomých procesov a ignorancie, ktorá berie všetko doslovne, finalisticky, externe, fyzicky, skreslene a povrchne, bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnú duchovnosť.

Preto obyvatelia tých Zón si volia zo svojej slobodnej vôle, že svoju vôľu a jej pozitívne úmysly byť a existovať v pravej realite zatiaľ pozastavia a uvedú do latentného stavu a nahradia ju pseudo-vôľou otroctva, negativizmu, nepriazne a zlých úmyslov. Dôvodom takého potlačenia a represie je dôležité univerzálne poučenie o pravej povahe negatívneho stavu. V tomto procese dochádza k takému poučeniu.

Keďže negatívny stav nemôže existovať bez sentientnej mysle, musí byť uvedený do bytia a existencie slobodnou vôľou, voľbou a špecifickým úmyslom zažiť jeho dôsledky a následky sentientnými entitami. Bytie a existencia negatívneho stavu môžu byť aktualizované a uskutočnené len z uvedomenia si slobody voľby, slobodnej vôle a úmyslov urobiť alebo zažiť niečo iné, než čo ponúka Najvyšší v pravom Stvorení. Slobodná voľba iniciovať takú skúsenosť zapríčiňuje negatívny stav.

Aby sa všetci v Stvorení poučili o dôsledkoch a výsledkoch negatívneho stavu, Najvyšší dovolil, aby určití ľudia na dobrovoľnej báze uskutočnili svoje uvedomenie si opačnej voľby a aby svojou slobodnou vôľou a úmyslami poslúžili tomuto procesu poučenia sa o negatívnom stave, o jeho položení, stave a procese.

Keďže všetko je závislé od sentientnej mysle, je to sentientná myseľ, kto potrebuje uviesť negatívny stav do činnosti, dostanúc ho do tej modality a bytia vo svojom vnútri. No keďže také bytia a existencie odporujú všetkým princípom a zákonom pravého bytia a existencie, vypadávajú a sú vytlačené alebo vymiestnené z pravého Stvorenia a pôsobia na báze zákonov a princípov, ktoré sú opakom všetkého v pravom Stvorení.

Negatívny stav je dočasným stavom ľudskej slobodnej vôle a jej úmyslu poučiť sa a zdieľať. Len čo naplní svoj účel, už ho viac nebude nutné udržiavať a zažívať dva či viackrát.

Obsah a účel negatívneho stavu je stále ten istý ― zahrňujúc kontraproduktivitu, nevedomé procesy, neznalosť, slepotu, biedu, utrpenie, ničenie a šialenstvo, a nikto sa nemôže nikdy reinkarnovať na to isté miesto a stupeň Zón Vymestnenia, kde spočíva ten istý aspekt negatívneho stavu. Také opakovanie by neslúžilo žiadnemu účelu, úžitku či poučeniu, pretože k takému už došlo pri prvej inkarnácii do negatívneho stavu. Ide tu o to, že bytie v negatívnom stave, v stave, ktorý je neproduktívny a netvorivý, je ohraničujúce a obmedzujúce pre jedincovo poučenie, pretože pôsobí na princípe nevedomosti. Preto je jeho obsah uniformne rovnaký na každej jednej úrovni alebo v každom jednom stupni jeho manifestácie. Z toho dôvodu návratom späť do toho istého stupňa či úrovne jeho manifestácie (v tomto prípade na planétu Zem) sa o takom stave nemožno naučiť nič viac.

Kvôli tejto štruktúre bola medzi Najvyšším a všetkými tými, ktorí sa ho dobrovoľne zúčastnili a zúčastnia, svojou slobodnou voľou, s úmyslami poučiť sa a demonštrovať dôsledky a následky negatívneho stavu, uzavretá dohoda, že: Nikto sa nikdy nebude musieť vrátiť na ten istý stupeň a úroveň manifestácie negatívneho stavu. Týmto sa vyhne nevyhnutnej biede, utrpeniu a zlučovaniu negativity a zla, ktoré nevedú k žiadnemu novému poučeniu.

Takže reinkarnácia do negatívneho stavu na planétu Zem by bola hrubým porušením tejto dohody a zmluvy.

Na záver tejto rozpravy je nutné opätovné varovanie, že jestvuje vyššie chápanie tohto všetkého, zjavenie čoho by bolo predčasné, keďže to patrí vo všeobecnosti k nasledovnému kroku duchovného pokroku Stvorenia a konkrétne ľudí na Zemi.

Zdroj: ŠTYRI POJMY DUCHOVNEJ ŠTRUKTÚRY STVORENIA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ