|
|
|
1) ZMYSEL ŽIVOTA
Zmyslom života každej sentientnej bytosti v Multivesmíre je Život sám. Každý
dáva svojmu jedinečnému a neopakovateľnému bytiu a existencii taký význam,
aký sám uzná za vhodný. Sentientná entita je obdarená originálnymi talentami
od Pána Ježiša Krista. Tieto talenty môže a smie jedinec využiť akýmkoľvek
spôsobom. Na základe slobodnej voľby prijíma či odmieta Najvyššieho, a to so
všetkými dôsledkami a následkami takejto voľby. Na konci každej jednotlivej
etapy jedincovho života prichádza tzv. Posledný súd, ktorý je procesom
vyúčtovania za svoje osobné bytie a existenciu v práve dokončenom cykle. Po
tomto procese prichádza od Pána Ježiša Krista (ak sa nachádza jedinec v
pozitívnom stave) primeraná odmena a posunutie sa na novú duchovnú,
duševnú a fyzickú (ak je to potrebné) úroveň. Neskôr dochádza k prijatiu
nových úloh a poslaní. Najväčším zmyslom života je večné približovanie sa
smerom k dokonalosti absolútneho stavu Pána Ježiša Krista a ku všetkým
Jeho/Jej elementom. To je faktor dávajúci sentientným entitám motiváciu,
ktorým poznávajú tajomnú hĺbku nekonečného Multivesmíru a jeho Stvoriteľa,
Ktorý/Ktorá ho presahuje. Toto je najdôležitejším zmyslom celého univerza.
2) STVORITEĽ VŽDY JE
Prečo od večnosti do večnosti existoval Najvyšší, teraz Pán Ježiš Kristus vo
svojom nikým a ničím nestvorenom absolútnom stave, to je veľkým tajomstvom
a záhadou pre sentientné entity. Túto záhadu sú vo svojom odlesku schopní
pochopiť len najdokonalejšie relatívne bytosti, ktorými sú tzv. Prvorodenci.
Postupom času, ako sa bude Multivesmír posúvať k vyšším a vyšším úrovniam,
budú do tejto problematiky zapojení aj mnohí ďalší, aby ju svojim relatívnym
pohľadom na túto situáciu boli schopní v rôznej miere absorbovať a obsiahnuť.
Nikto však nemôže plne porozumieť tomu, prečo Pán Ježiš Kristus, Ktorý/Ktorá
je všetkým, čo kedy bolo, je a bude, ako aj všetkým, čo kedy nebolo, nie je a
nebude, existuje ako nikým a ničím nestvorená entita v bytí a existencii
absolútneho stavu, prostredníctvom ktorého tvorí, spravuje, udržuje a rozvíja
relatívny Multivesmír a všetky jeho bytosti, ktoré donekonečna presahuje.
3) ABSOLÚTNY STAV EXISTOVAL OD VEČNOSTI, RELATÍVNY STAV NIE
Ako každý v pozitívnom stave Pravého Stvorenia vie, absolútny stav a Najvyšší
existoval v špeciálnom móde v ne-čase a ne-priestore od večnosti. Multivesmír
sa člení na 12 dimenzií. 13. dimenziou je potom Pán Ježiš Kristus, Ktorý/Ktorá
Multivesmír obklopuje. Multivesmír, ktorý so svojou rozlohou, štruktúrou a
obsahom môže aj tým najvyššie postaveným bytostiam v duchovnej hierarchii
javiť ako nekonečný, sa javí Pánovi Ježišovi Kristovi ako malá guľôčka, pokiaľ
sa použije ľudské prirovnanie. Všetko ostatné mimo tej guľôčky je absolútnym
stavom v onom špeciálnom móde, ktorý v sebe zahŕňa plnosť všetkých stavov,
podmienok a procesov vo všetkých oblastiach bytia a existencie. Jeho celistvá
forma je pre všetkých členov Stvorenia veľkým tajomstvom. Ďalším tajomstvom
je otázka ohľadom toho, čo vôbec prebiehalo v bytí a existencii predtým, než sa
Stvorenie ustanovilo. Vtedy neboli žiadne iné relatívne bytosti. V okamihu
absolútnej prítomnosti, v ktorej sa odohráva naraz všetko, čo kedy bolo, je a
bude, zažíval/a Najvyšší Sám/Sama Seba a v Sebe. Keďže však veľkolepý boží
Plán v jednom bode pokročil do okamihu, keď treba začať zažívať aj niečo
odlišné od absolútneho stavu, boli z božej celistvosti-toho-všetkého vyčlenené
prvé samostatné a slobodné bytosti stvorené na obraz Najvyššieho. Proces
tvorenia ďalších nových bytostí od okamihu, keď sa tvorivý proces dal do
pohybu, bude trvať až na veky vekov.
4) RELATÍVNY ŽIVOT JE OD SVOJHO VZNIKU AŽ NA VÝNIMKY VEČNE TRVAJÚCI
V čase, keď vznikli prvé relatívne elementy vyšlé z absolútneho stavu Pána
Ježiša Krista, bolo ustanovené Stvorenie, s ktorým vznikli aj prvé relatívne
bytosti, ktorými sú Prvorodenci. Prvý cyklus času tak vstúpil do svojho
aktívneho módu. Odvtedy vzniklo nespočetné množstvo ďalších bytostí na
rozmanitých stupňoch vývoja. Každá sentientná entita je na samom počiatku
ideou v Zdroji všetkého života. V tvorivom procese Stvoriteľa dochádza k
neustálemu vynárávaniu týchto ideí. Každej z nich sa položí otázka, či sa chce
stať jedinečnou a neopakovateľnou bytosťou, samostatne uvedomelou a
slobodnou. Pri tomto procese Pán Ježiš Kristus zjaví tejto idei jej existenciu tak,
ako sa stane až na večnosť. V prípade, že idea súhlasí so svojím bytím a
existenciou, stáva sa sentientnou entitou. Od okamihu svojho stvorenia je
zaviazaná byť a existovať naveky. Kvôli zachovaniu samotného princípu života
ale môže byť tento záväzok kedykoľvek prehodnotený a jedinec si tak môže
zvoliť vystúpiť z poriadku existencie, pokiaľ o to pri všetkej otvorenej pamäti zo
svojej slobodnej voľby požiada. Zastavenie toku všetkých životných energií je
duchovnou smrťou. Táto možnosť je dostupná, avšak nikomu v pozitívnom stave
lásky, šťastia, radosti, hojnosti, spokojnosti a progresívneho vývoja niečo také
nemôže zákonite prísť na myseľ. V čase dokončenia tohto cyklu času, kedy
negatívny stav bude eliminovaný, podstúpia niektorí jedinci zo svojej slobodnej
voľby duchovnú smrť. Budú to tí, ktorí ani v neutrálnom rozpoložení pri
kvalitatívnom porovnaní pozitívneho stavu s negatívnym nebudú túžiť navrátiť
sa k pôvodnej božej prirodzenosti, ktorá je v každom obsiahnutá. V tej chvíli sa
stanú - bez Pána Ježiša Krista, Ktorý/Ktorá je život a vzkriesenie - ničím v
najkrajnejšom slova zmysle. Počet týchto jedincov však bude v porovnaní s
celkom zanedbateľný.
5) NIČ, OKREM ŽIVOTA SAMOTNÉHO, NETRVÁ VEČNE
Všetky duchovné, duševné a fyzické prostredia v rozmanitých vesmíroch
Stvorenia prechádzajú neustálou zmenou. Pozitívny stav je stavom neustáleho
rozvoja, objavovania, skúmania a približovania sa Pánu Ježišovi Kristovi. Nič,
okrem života samotného, ale netrvá večne. Rovnako ako sa hmotné telo každého
tvora premení na prach, tak aj telá všetkých kozmických telies, čiže planéty,
hviezdy a ďalšie objekty, sa po vyčerpaní svojho účelu jedným z možných
spôsobov rozpadnú, aby ich elementy mohli byť využité na budovanie nových
vonkajších prostredí v ďalších etapách existencie. Aj celý jednotlivý vesmír má
pridelený čas svojho vzniku, rozvoja a zániku, ku ktorému dochádza vtedy, keď
každá častica v ňom obsiahnutá vyčerpá svoju užitočnosť. Vtedy sa celý vesmír
zvinie sám do seba a dochádza k absorbovaniu jeho celistvej podstaty. Táto
anihilácia je príčinou novej expanzie, kedy z elementov starého vesmíru, po
procese obnovenia, redefinovania a znovuusporiadania, dochádza k vzniku
nového univerza. Nielenže sa menia vonkajšie fyzické prostredia, ale procesom
neustálej zmeny prechádza aj duševný (intermediálny) a duchovný (vnútorný)
stupeň Stvorenia. Tieto zmeny a duchovné progresie všetkých možných druhov
sa dotýkajú všetkých aspektov života každého jednotlivca. Nikto sa naveky
nenachádza v jednom stave, kondícii a procese, nezaujíma tú rovnakú pozíciu
voči ostatným bytostiam, neplní tú istú činnosť a pod. Existujú však niektoré
špecifické faktory a procesy v jedincovom živote, ktoré trvajú alebo môžu trvať
večne. Sú individuálnou zložkou dotyčného a môžu sa veľmi rôzniť od ostatných.
Týmto boli zjavené idey k vybraným najdôležitejším metafyzickým otázkam
Multivesmíru. Každý má iné chápanie a vedomie, preto k tejto téme a vôbec ku
všetkému ostatnému pristupuje svojim vlastným spôsobom. Stupeň pochopenia
sa rôzni, pretože každý má iný náhľad na svoj život, na životy ostatných a na
Pána Ježiša Krista. Táto pestrá mozaika jedinečných, originálnych a
neopakovateľných bytostí potom tvorí bytie a existenciu v celej svojej kráse.
Váš PÁN JEŽIŠ KRISTUS BOŽIA RODINA | 16. 8. 2017
Zdroj: DOPLNENIE NOVÉHO ZJAVENIA PÁNA JEŽIŠA KRISTA BOŽEJ RODINY