Prečítať
Kapitola prvá
ROZDIELY MEDZI
ZJAVENÍM JEŽIŠA KRISTA
A NOVÝM ZJAVENÍM PÁNA JEŽIŠA KRISTA
22. januára 1988 o 6.00 ráno prišlo ku mne slovo Pána Ježiša Krista, hovoriac:
„Teraz je čas začať s prenosom nasledovnej, podstatnej a veľmi dôležitej časti
Nového Zjavenia. Duchovná atmosféra a podmienky vo všetkých svetoch a
vesmíroch, ako aj v Zóne Vymiestnenia sú také, že si vyžadujú ďalšie objasňujúce
vysvetlenia a spresnenia, týkajúce sa dôležitých duchovných záležitostí. Táto časť
Nového Zjavenia začne poukázaním na základné rozdiely medzi Zjavením Ježiša
Krista, zaznamenaným Apoštolom Jánom a obsiahnutým v Svätej Biblii, a
súčasným Novým Zjavením Pána Ježiša Krista.“
„Úplne prvá zjavená pravda sa týka nasledujúceho faktu: Obsah a interpretácia
všetkých výrokov Biblického Zjavenia Ježiša Krista boli kompletne a úplne
nepochopené od samého prvého dňa ich vzniku. Všetky interpretácie toho Zjavenia
sa týmto vyhlasujú za falošné a zavádzajúce. Výnimku z tohto tvrdenia možno nájsť
v interpretácii poskytnutej cez Emanuela Swedenborga. Cez neho bol jeden dôležitý
aspekt toho Zjavenia interpretovaný správne, no s nevhodným Swedenborgovým
chápaním, že jeho interpretácia obsahuje celý význam toho Zjavenia. Nech je teraz
dané na známosť, že čo bolo zjavené prostredníctvom Swedenborga o obsahu toho
Zjavenia, bol len obmedzený aspekt celého obrazu. Swedenborgovi bolo dovolené,
aby považoval svoju interpretáciu za úplnú, kvôli faktu, že v tom čase nebol nikto
pripravený na to, aby vedel viac, o ďalších aspektoch toho Zjavenia. Ale aspekt toho
Zjavenia, ktorý bol zjavený cez Swedenborga, bol úplným začiatkom Nového
Zjavenia, ktorého prenos pokračuje v súčasnosti. Všetky ostatné dostupné
interpretácie toho Zjavenia neboli nikdy, priamo či nepriamo, inšpirované Pánom
Ježišom Kristom. Preto ich treba ignorovať.“
„Po prvé, väčšina interpretátorov toho Zjavenia usúdila, že všetky v ňom opísané
udalosti sa týkajú fyzickej planéty Zem a osudu ľudstva, toho, ako sa bude odvíjať
počas jeho dejín. Nič nie je ďalej od pravdy než tento falošný predpoklad.“
„Po druhé, väčšina takzvaných kresťanov predpokladala, že Zjavenie Ježiša Krista,
dané prostredníctvom Jána, bolo posledné a už nemôže byť zjavené nič nové. A ak
bude zjavené, potom to bude musieť byť z negatívneho a zavádzajúceho zdroja.
Tento falošný predpoklad má pôvod v úplnom nepochopení výroku zaznamenaného
Apoštolom Jánom v poslednej kapitole Zjavenia Ježiša Krista, kapitola 22, verše 18
– 19. Je tam uvedené:“
„Lebo svedčím každému, kto počuje slová proroctva tejto knihy: Ak
niekto k tomu niečo pridá, Boh mu pridá rán, o ktorých sa píše v tejto
knihe; a ak niekto uberie zo slov knihy tohto proroctva, Boh odníme
jeho podiel z Knihy Života, zo svätého mesta a z vecí, o ktorých sa píše
v tejto knihe.“
„Tento výrok bol vzatý doslovne, a nie duchovne. Zmysel týchto slov sa týka
výhradne obsahu knihy Zjavenia Ježiša Krista. V podstate to znamená dve veci:“
„1. Duchovný stav multivesmíru (celej nekonečnej rozmanitosti vesmírov,
bytí a existencií v Stvorení) bol v dobe tohto Zjavenia pripravený vnímať,
poznať, chápať a aplikovať len to, čo bolo obsiahnuté v tom Zjavení. Ak by
bolo niečo z toho Zjavenia vyňaté, znamenalo by to duchovný úpadok a
zatajenie životne dôležitých právd, ktoré bolo nutné zjaviť v ich úplnosti, v
rámci duchovných obmedzení tej doby. Čokoľvek menšie by znamenalo
ukončenie možnosti duchovného pokroku. Také ukončenie by znamenalo
duchovnú smrť. Na druhej strane, ak by k tomu Zjaveniu bolo niečo
pridané, znamenalo by to predčasné odhalenie duchovných pojmov a ideí,
na ktoré nebol nikto duchovne pripravený. Ak sa pridá viac, než je možné
prijať či pochopiť, môže a bude to viesť k nepochopeniu, skresleniu,
mylnému výkladu, prekrúteniu a napokon k duchovnému znesväteniu.
Výsledkom čoho je tiež duchovná smrť.“
„2. Vyššie citovaný výrok nenaznačuje, že v budúcnosti nebude
poskytnuté žiadne nové zjavenie.
Obmedzuje sa len na obsah jeho vlastných konštatovaní. Toto je zrejmé zo slov ,pridá k tomuto
a uberie zo slov knihy tohto proroctva‘. Nehovorí o žiadnych iných veciach ani o
žiadnych iných proroctvách.“ „Z tohto vyplýva veľmi dôležité duchovné pravidlo: Každé časové obdobie je
limitované svojou vlastnou duchovnou kvalitou, obsahom a štýlom života, ktorý si
vyžaduje svoju vlastnú špecifickú pravdu, zjavenú v Zjavení, šitom na mieru pre
potreby toho času. Toto je Princíp Akomodácie. Hovorí:““
„Každé pravé Zjavenie, dané Pánom Ježišom Kristom, je
prispôsobené duchovnej kvalite a úrovni duchovnej zrelosti
každého jednotlivého a špecifického času.“
„Princíp duchovného pokroku si vyžaduje, aby plynutie toho pokroku bolo diskrétne
cyklické. Postupuje teda v diskrétnych krokoch. Preto čokoľvek, čo je zjavené, je
zjavené vnútri a v rámci každého jednotlivého kroku. Nič nemôže byť zjavené z
kroku nasledujúceho. Ale tiež, nemôže byť zatajené nič, čo patrí k tomu danému
kroku.“
„Inak by sa ten krok nemohol prejaviť a stať sa nevyhnutným odrazovým mostíkom
pre nasledovný krok. V oboch situáciách by to znamenalo duchovný úpadok a
napokon definitívnu duchovnú smrť všetkých účastníkov predošlých i aktuálnych
krokov; a tiež by sa nemohol uskutočniť žiadny ďalší krok. A toto je presne to, čo
myslel Apoštol Ján vyššie citovanými slovami. Nemal by sa im pripisovať vôbec
žiadny iný význam.“
„V tomto ohľade by sa to isté mohlo povedať o súčasnom Novom Zjavení Pána
Ježiša Krista: Nič nemožno z neho vyňať a nič nie je dovolené k nemu pridať, z tých
istých dôvodov, ako je vysvetlené vyššie. To však neznamená, že v budúcnosti
nebude poskytnuté žiadne iné Nové Zjavenie, potom, ako terajší stupeň duchovného
pokroku multivesmíru vyčerpá svoju užitočnosť a naplní svoj účel.“
„Po tretie, väčšina takzvaných kresťanov, s výnimkou stúpencov Swedenborgovho
učenia, interpretuje celý obsah Zjavenia Ježiša Krista v Svätej Biblii doslovne, a nie
duchovne. Chybne sa domnievajú, že to, čo je tam opísané, sa stane doslovne. Opäť,
nič nie je ďalej od pravdy než taký predpoklad. Hoci sa niektoré udalosti na vašej
planéte podobajú a budú podobať opisom z toho Zjavenia, nijako to nesúvisí s
ničím, čo sa doslovne deje na vašej planéte. Udalosti na vašej planéte sú iba
konkretizáciou následkov udalostí, ktoré sa odohrávajú inde, v inej modalite bytia a
existencie.“
„C e l é Z j a v e n ie J e ž i š a K r i s t a
„Svätej Biblii“ je písané
v čistých symboloch a
súvztažnostiach. Ľudské slová sú použité na ukrytie pravého významu duchovných
pomerov, ktoré sa nijako netýkajú žiadnej inej úrovne reality či pseudo-reality, s
výnimkou dopadu a následkov duchovných záležitostí. Dobrým príkladom tejto
situácie sú slová, použité v tom Zjavení. Vezmime si 13. verš 5. kapitoly Zjavenia
Ježiša Krista:“
„ ,A každého tvora, ktorý je v nebi a na zemi a pod zemou, a v mori, a
všetko v nich...‘.“
„Slová ,nebo‘, ,zem‘, ,pod zemou‘, ,more‘ atď., sú často používané v rámci kontextu
a obsahu toho Zjavenia.“
„Väčšina ľudí na vašej planéte berie tieto slová doslovne, mysliac na doslovné nebo,
doslovnú zem, doslovné podzemie a doslovné more. Kedykoľvek sa spomenie slovo
,zem‘, každý myslí na planétu Zem. Tieto slová však znamenajú niečo úplne iné.“
„Napríklad slovo ,nebo‘ znamená vo všeobecnosti celý pozitívny stav Stvorenia a
jeho obyvateľov, a zvlášť najvnútornejšiu Duchovnú Myseľ. Slovo ,zem‘ znamená
vo všeobecnosti celý intermediálny svet duchov a jeho obyvateľov, a zvlášť
vnútornú myseľ alebo duševnosť. Nech je teraz zjavené, že v duchovnom svete sa
vaša planéta nevolá ,Zem‘. Namiesto toho je známa pod názvom ,Planéta Nula‘.
Dôvod tohto pomenovania tkvie vo fakte, že vaša planéta zaujíma podivnú pozíciu v
rámci štruktúry Celistvosti Toho Všetkého. Je javiskom, na ktorom sa odvíja a
odohráva univerzálny zápas dobra a zla, podnecovaný negatívnym stavom. Slovo
,Nula‘ má v tejto konotácii dva významy:“
„1. V prírodnej ríši Celistvosti Toho Všetkého niet horšieho stavu než je
vaša planéta Nula.“
„2. Len v duchovných podmienkach, ktoré súvzťažia s matematickou
nulou, sa môžu plne manifestovať, spríkladniť a uskutočniť kompletné
následky duchovného zápasu dobra a zla.“
„Takže, matematicky povedané, planéta plus Jedna (+1) alebo nad Nulou (0) by bola
úplne pozitívna. Nemohlo by jej byť prisvojené ani by sa tam nemohlo manifestovať
nič z negatívneho stavu. Preto by tam nemohli vzniknúť žiadne boje takej povahy.
Na druhej strane, planéta pod Nulou (0) alebo planéta mínus Jedna (–1) by bola
čisto negatívnej a zlej prirodzenosti. Nemohlo by sa tam ujať a nikomu by nemohlo
byť prisvojené nič z pozitívneho stavu dobra a pravdy. Ani boj dobra a zla by sa na
tejto planéte nemohol odvíjať či odohrávať.“
„Podivnosť planéty Nula (0), vašej planéty, je ešte zjavnejšia, ak vezmete do úvahy
dvanásť všeobecných duchovných úrovní bytia a existencie v každom jednotlivom
časovom cykle. Nad Nulou (0) máte plus Jedna (+1) až plus Dvanásť (+12) a pod
Nulou (0) máte mínus Jedna (–1) až mínus Dvanásť (–12). Plus Dvanásť (+12)
znamená najvyššiu duchovnú úroveň, akú možno dosiahnuť v rámci každého
časového cyklu a stupňa duchovného pokroku, zatiaľ čo mínus Dvanásť (–12)
odráža najhoršie možné zlo a znesvätenie pravdy, aké sa môžu vyskytnúť v rámci
jeho vlastného negatívneho časového cyklu a stupňa duchovného úpadku.“
„Je dôležité pochopiť, že každý časový cyklus a stupeň duchovného pokroku alebo
úpadku má svojich vlastných dvanásť duchovných úrovní. Len čo sa dosiahne
dvanásta úroveň v oboch smeroch (a deje sa to skutočne synchrónne a simultánne),
časový cyklus a stupeň dospieva do svojho konca. V tomto bode nastáva nový
časový cyklus a nový stupeň duchovného pokroku, začínajúc na svojom najnižšom
duchovnom bode v pozitívnom stave, alebo na najnižšom bode zloby a znesvätenia
pravdy v negatívnom stave. Treba však pochopiť, že každý taký časový cyklus a
krok prekonáva vo všetkých ohľadoch všetky predchádzajúce časové cykly a kroky.“
„Takže dobrota a pravda pozitívneho stavu bude na jeho úrovni plus Jedna (+1)
väčšia než na úrovni plus Dvanásť (+12) predchádzajúceho časového cyklu a kroku.
To isté platí o negatívnom stave: Úroveň mínus Jedna (–1) bude omnoho horšia než
mínus Dvanásť (–12) predošlého kroku. Pokiaľ ide o negatívny stav, v rámci jeho
kontinua sa uplatňujú len kroky. Negatívny stav má dovolené byť aktívny len v
jednom časovom cykle — terajšom.“
„Rozdiel medzi časovým cyklom a krokom znamená jednak univerzálne udalosti
cyklov multivesmíru, a jednak každý jednotlivý krok individuálnych, lokálnych,
planetárnych, galaktických alebo dimenzionálnych javov.“
„Z vyššie opísanej situácie je teda zrejmé, aká podivná môže byť pozícia
akéhokoľvek stavu alebo miesta, ktoré zaujíma pozíciu Nula — tak ako vaša planéta
— v rámci tohto negatívneho časového cyklu a kroku. Na planéte Nula sa môže
prihodiť čokoľvek aj v pozitívnom, aj v negatívnom zmysle. Je to planéta
najkrajnejších volieb. Je to neutrálna zóna, kde sa môžu všetci a všetko miešať a
prejavovať konkrétne a skúsenostne čokoľvek, čo chcú. Toto je tiež planéta, ktorá
neustále učí každého v pozitívnom stave, čo si nevoliť. (Viac o planéte Nula
neskôr.)“
„Z vyššie uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že slovo ,zem‘ v Zjavení Ježiša Krista
nemá žiadnu priamu súvislosť s touto planétou.“
„Slová ,pod zemou‘ predstavujú vo všeobecnosti celý prírodný svet a jeho
obyvateľov, a zvlášť vonkajšiu myseľ. Slová ,v mori‘ opisujú vo všeobecnosti celú
Zónu Vymiestnenia a jej obyvateľov, a zvlášť z neznalosti vychádzajúce negatívne
nevedomé procesy pseudo-mysle všetkých tvorov, polapených v negatívnom stave.“
„Takže všetko, čo je uvedené v Zjavení Ježiša Krista v Svätej Biblii, sa týka len
duchovných záležitostí vyššie spomenutých svetov a sentientných myslí. Vo
všeobecnom zmysle sa to Zjavenie zaoberá postupným duchovným úpadkom,
odohrávajúcim sa po odchode Ježiša Krista z vašej planéty; skazou a zradou
takzvaných kresťanských náboženstiev a cirkví; konečným víťazstvom negatívneho
stavu na planéte Nula a následnou úplnou deaktiváciou a odstránením negatívneho
stavu z povrchu Stvorenia; vyľudnením Zóny Vymiestnenia; a ukončením tohto
časového cyklu a kroku.“
„Opis týchto udalostí je poskytnutý v čistej symbolike a duchovných
súvzťažnostiach. Ani jedno slovo či bodka nevyjadruje žiadny doslovný význam.
Toto je jeden z dôvodov, prečo sú možné toľké protichodné interpretácie toho
Zjavenia a prečo neustále vznikajú a prečo žiadna z nich nemôže byť nikdy pravdivá
― vychádzajú z jeho doslovného významu, ktorý vôbec žiadny význam nemá.
Keďže to bolo, koniec koncov, Zjavenie Ježiša Krista, len Pán Ježiš Kristus môže
náležite interpretovať to Zjavenie. Interpretácia akéhokoľvek človeka, alebo ducha,
alebo anjela, alebo kohokoľvek iného je úplne márnym činom. Radí sa vám, aby ste
všetky také interpretácie ignorovali. Prispievajú len k zahmlievaniu a zamotávaniu
zložitosti jeho problematiky.“
„Hlavné rozdiely medzi tým Zjavením a Novým Zjavením Pána Ježiša Krista
možno definovať v nasledovných bodoch (kvôli jasnosti tejto rozpravy sa navrhuje,
aby sa Zjavenie Ježiša Krista v Svätej Biblii volalo ,Staré Zjavenie‘, a to, čo sa
zjavuje tu a v predošlých knihách tohto prenášateľa ,Nové Zjavenie‘):“
„1. Staré Zjavenie bolo na základe nutných potrieb duchovného stavu, existujúceho
v tom čase, písané v čistých súvzťažnostiach a neobjasnenej symbolike. Vezmúc do
úvahy, čo sa išlo diať po Prvom Príchode Ježiša Krista, bolo nutné skryť pravý
význam zjavených právd do nejasnosti ľudskej reči, aby sa zabránilo negatívnemu
stavu a jeho prisluhovačom správne pochopiť, čo bolo povedané. Tak nemohli
narúšať proces skutkov Božskej Prozreteľnosti Pána Ježiša Krista.“
„Jednoducho povedané, hlavná starosť tu súvisela s bezpečnosťou pozitívneho
stavu. Ak by skutky Božskej Prozreteľnosti Pána Ježiša Krista boli známe vopred vo
svojej úplnosti, sily negatívneho stavu by mohli prostredníctvom ich magických
a pseudo-duchovných prostriedkov pozmeniť tie skutky a svoj vlastný osud. To by
ich doviedlo k večnému zatrateniu a doslovnej večnej smrti. Mohli by tiež negatívne
ovplyvniť obyvateľov pozitívneho stavu ― preto tie bezpečnostné opatrenia. Dnes
je však duchovná situácia úplne iná. Nedávno došlo k obrovskému duchovnému
posunu a zmene v celom multivesmíre. Povahu toho posunu a tej zmeny nie je
možné opísať ľudskými výrazmi, jazykom planéty Nula, pretože v jeho slovnej
zásobe chýbajú akékoľvek slová, ktoré by mohli čo i len náznakom priblížiť, o čo tu
vlastne ide. Stačí povedať, že ten posun a tie zmeny budú mať, a práve teraz aj majú,
ohromné, ďalekosiahle dôsledky pre celé Stvorenie a Zónu Vymiestnenia.“
„Táto nová duchovná situácia si vyžaduje úplne iný prístup k záležitostiam, ktoré sú
zjavované. Predovšetkým, už sa viac nevyžaduje nejasnosť a skrývanie starého štýlu
v jazyku súvzťažností. Použijúc ľudské vyjadrenie, súčasné duchovné pomery si na
všetkých stranách vyžadujú, aby boli všetky karty vyložené na stôl, lícom nahor, kde
ich môže každý jasne vidieť. Všetko, čo treba zjaviť, má byť zjavené jednoduchými
slovami, v ich pôvodnom, doslovnom význame. Terajšia doba a krok si vyžadujú,
aby bolo Nové Zjavenie vyjadrené bežnými slovami, bez akýchkoľvek skrytých a
nejasných významov symbolov a súvzťažností. Jasnosť a jednoduchosť sú kľúčové
slová pre nasledujúci krok.“
„Počas prenosu tejto časti Nového Zjavenia sa toto pravidlo bude dodržiavať
v maximálne miere. Treba si však pamätať, v akom svete a jeho stave sa tento
prenos odohráva. Koniec koncov, terajšia planéta Nula je pod nadvládou a vplyvom
negatívneho stavu. Preto, nech je Nové Zjavenie akokoľvek jednoducho a s
akoukoľvek jasnosťou oznámené tomu, kto pôsobí ako prenášateľ, pri jeho
postupnom vstupe do oblasti negatívneho stavu stráca niečo z pôvodnej jasnosti a z
jednoduchosti svojho obsahu.“
„Musíte si pamätať, že v negatívnom stave je všetko nesmierne zamotané,
prekrútené, skreslené a zmenené na mätúcu a obmedzujúcu multizložitosť, aby boli
ľudia držaní v hlbokej temnote a nevedomosti. A hoci transmiter Nového Zjavenia
je chránený pred skresleniami či nesprávnymi interpretáciami obsahu a ideí Nového
Zjavenia, napriek tomu v jeho svete nemožno dosiahnuť Absolútnu jasnosť a
jednoduchosť ideí Nového Zjavenia. S týmto na pamäti môžeme pokračovať v
prenose.“
„2. Staré Zjavenie vo svojej symbolike a súvzťažnostiach predpovedalo budúci
vývoj kroku, zahájeného Pánom Ježišom Kristom po Jeho/Jej Zmŕtvychvstaní. Táto
predpoveď bola nutným prvkom, za účelom poskytnutia útechy všetkým členom
pozitívneho stavu. Vediac, aké ukrutnosti a ohavnosti sa budú diať v ríši Zóny
Vymiestnenia a v intermediálnom svete duchov, Pán Ježiš Kristus pripravil celý
pozitívny stav na tieto udalosti, vysvetliac dôvody, prečo sa budú musieť odohrať.“
„Ak by také zjavenie nebolo poskytnuté, celé Stvorenie, nemajúc znalosť týchto
dôvodov, by upadlo do šoku, z ktorého by sa nedokázalo dostať. Podľahlo by
negatívnemu stavu. V tom prípade by sa negatívny stav stal konečným, večným
víťazom. Dokonca aj napriek takému varovaniu a príprave (členovia pravého
pozitívneho stavu poznajú význam symboliky a súvzťažností a vedia si správne
interpretovať Staré Zjavenie. To poznanie je u nich v bezpečí, a členovia
negatívneho stavu, ktorí zaujímajú pozíciu mínus, ho nedokážu prečítať. Nič, čo sa
deje v plusovej pozícii, nemôže nikdy preniknúť alebo byť pochopené v mínusovej
pozícii. Avšak, udalosti mínusovej pozície sú jasne rozoznateľné a chápané v
plusovej pozícii, hoci do nej nikdy nemôžu preniknúť) celý pozitívny stav sa dostal
veľmi blízko k stavu toho šoku, ako to možno vidieť z toho, čo je povedané v
kapitole 8, vo verši 1 Zjavenia Ježiša Krista v Svätej Biblii:“
„Keď otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi ticho asi na polhodinu.“
„Otvorenie siedmej pečate znamená zjavenie ohľadom pravej prirodzenosti
negatívneho stavu, a predovšetkým, prečo bolo dovolené, aby došlo k jeho
škodlivému uskutočneniu sa. Ticho v nebi vyjadruje totálny šok všetkých, ktorí sú v
pozitívnom stave. To, že trvalo len asi polhodinu, znamená, že ten šok nie je
smrteľný, ale trvá len dovtedy, kým sa nezistí, nepochopí a neakceptuje plný dopad
nutnosti aktivácie negatívneho stavu a úplnej manifestácie jeho hnilobnej, ohyzdnej
a zlej prirodzenosti. Keby im teda nebolo také zjavenie k dispozícii, nikdy by sa z
toho šoku nemohli spamätať.“
„Na druhej strane, Nové Zjavenie sa zaoberá budúcnosťou len v zmysle dôsledkov a
výsledkov aktivácie negatívneho stavu. Sú predvídané len ako možnosti, ktoré sa
môžu, ale aj nemusia materializovať.“
„Nové Zjavenie teda nepredpovedá budúcnosť tak ako Staré Zjavenie. Ak by
predpovedalo, bolo by z nutných bezpečnostných dôvodov písané v symbolike a
súvzťažnostiach, ako bolo spomenuté vyššie. Nové Zjavenie sa však zaoberá
prevažne súčasnými pomermi, vysvetľujúc duchovnú kvalitu kroku, v rámci ktorého
všetky tieto udalosti súbežne prebiehajú. Formuluje nové duchovné idey, pripravené
na okamžitú realizáciu v životoch tých, ktorí sa od počiatku času a priestoru rozhodli
stať sa takými realizátormi. Nové Zjavenie objasňuje tiež udalosti, ktoré sa už
odohrali, správne ich interpretujúc a zjavujúc ich správny význam a pôvod.“
„3. Prenášateľom Starého Zjavenia (to zahŕňa nielen Apoštola Jána, ale aj všetkých
prorokov Starého Zákona) zvyčajne nebolo kvôli povahe toho Zjavenia dovolené
chápať žiaden z vnútorných, skrytých významov toho, čo bolo prostredníctvom nich
zjavované. Aplikovali to buď lokálne, externe, na jeden národ či národy planéty
Nula, alebo jednoducho akceptovali fakt, že nechápu, čo bolo prostredníctvom nich
oznamované. Toto opatrenie bolo dohodnuté z vyššie uvedených bezpečnostných
dôvodov.“
„Na druhej strane, povaha Nového Zjavenia si vyžaduje, aby jeho prenášateľ plne
chápal, čo sa oznamuje, aby to mohol sprístupniť všetkým záujemcom. Toto sa robí
za účelom okamžitej realizácie všetkých novo zjavených právd v ich každodenných
životoch.“
„Idey Starého Zjavenia, až na niektoré výnimky, nebolo kvôli ich futuristickej
povahe možné aplikovať okamžite. Mali sa uskutočniť niekedy v budúcnosti, ak
vôbec (v prípade, že by tí, ktorí boli varovaní, vykonali odlišné voľby).“
„Idey Nového Zjavenia sú na to, aby boli spríkladnené a uskutočňované tak, ako
prichádzajú a vtedy, kedy prichádzajú. Transmiter a nasledovníci Nového Zjavenia
sú teda v procese neustálej zmeny, odzrkadľujúc neustále aktualizovanie a novosť
jeho ideí. Kľúčovými slovami pre éru Nového Zjavenia sú: pohyblivosť, pružnosť,
adaptabilita, prispôsobivosť, premenlivosť, plynulosť, rozmanitosť a mnoho-
strannosť. Odzrkadľovanie zjavených Nových Právd v každodennom živote, za
každých okolností, s ich plným pochopením a prijatím, a nie slepá viera, ako to bolo
v prípade Starého Zjavenia ― toto je to, čo robí Nové Zjavenie tak zásadne iným.“
„4. Za čias Starého Zjavenia neboli kvôli povahe tej doby vyvinuté žiadne vhodné
metodologické nástroje na overovanie a bezpečnostné kontroly ideí a ich zdroja.
Všetko sa bralo ako dané podľa vonkajšej manifestácie toho. Všetko bolo možné
overiť jedine podľa vonkajších udalostí: Ak sa nejaká predpoveď, daná nejakým
prorokom, naplnila, bola považovaná za prichádzajúcu od Boha či Pána. Ak nie,
prenášateľ bol považovaný za falošného proroka. V tej dobe nebolo dostupné žiadne
vnútorné overenie prostredníctvom intuície alebo akýchkoľvek iných vnútorných
duchovných prostriedkov.“
„Príčinu toho možno nájsť vo fakte, že v tom čase bola duchovnosť totálne
externalizovaná a ritualizovaná. Preto sa všetkému, čo bolo povedané, muselo veriť
slepo, bez kladenia akýchkoľvek opodstatnených otázok. Externalizáciu a
ritualizáciu duchovných princípov, ku ktorej tiež došlo po Prvom Príchode, Pán
Ježiš Kristus predvídal. Preto muselo dôjsť k uzatvoreniu vnútorného zmyslu Slova
Božieho, ako sa to odzrkadľuje v inšpirovaných knihách Svätej Biblie. Toto
uzatvorenie má formu súvzťažností, symboliky a spodobení, s cieľom vyhnúť sa
možnému znesväteniu Slova Božieho a následnej duchovnej smrti ľudstva. V
jednom momente však Pán Ježiš Kristus inicioval posun od vonkajšieho ponímania
duchovných ideí a princípov k čoraz vnútornejšiemu. Tento posun je reprezentovaný
Novým Zjavením. Kvôli tejto povahe Nového Zjavenia jednou z jeho hlavných
funkcií je zaviesť spôsoby a prostriedky, ako sa dostať do vnútra, s cieľom objaviť
pravý vnútorný význam duchovných princípov, z ktorých všetko pochádza.“
„Tento krok si vyžadoval vyvinutie vhodných metodologických nástrojov a
bezpečnostných previerok, ktoré prišli z vnútra, a spoliehanie sa na vlastnú jemnú
vnútornú intuíciu pri posudzovaní, či zjavené pravdy prichádzajú od pravého Pána
Ježiša Krista, alebo sú z negatívneho, podvodného zdroja. Éra slepej viery je teda
neodvolateľne mŕtva. Odteraz je každý jednotlivec zodpovedný za zistenie, jeho/jej
intuíciou, pravdivosti Nového Zjavenia z vnútra, a nie zvonka. Toto je jeden z
najrozhodujúcejších princípov Nového Zjavenia.“
„5. Staré Zjavenie bolo písané z pozície separácie základných duchovných
princípov. Vtedajšia duchovnosť, ako bolo uvedené vyššie, bola externalizovaná a
ritualizovaná. V stave externalizácie a ritualizácie nemôže existovať žiadny
zjednocujúci princíp. Povahou vonkajška a rituálov je separácia, nejednotnosť,
rozkol, frakcionárstvo a rozštiepenie. Toto je negatívny stav. Z toho dôvodu je v
Starom Zjavení použitý jazyk súvzťažností a symboliky, aby bol zachovaný
nedotknutý zjednocujúci princíp vo vnútri, zatiaľ čo súčasne umožňuje tú separáciu
vonku.“
„Dobrým príkladom tejto separácie v doslovnom či vonkajšom význame Starého
Zjavenia je spôsob, akým je vnímaná prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Vezmime si
úplne prvý verš prvej kapitoly Zjavenia Ježiša Krista v Svätej Biblii. Oznamuje:“
„ ,Zjavenie Ježiša Krista, ktoré Mu dal Boh, aby
ukázal Svojim služobníkom...‘ “
„alebo kapitolu 2, verš 18, druhú časť toho verša,“
„ ,Toto hovorí Syn Boží...‘ “
„alebo kapitolu 2, verš 27, poslednú časť verša,“
„ ,tak ako som aj Ja dostal od Svojho Otca,‘ “
„a takto je to na mnohých iných miestach v Svätej Biblii. Doslovný význam týchto
výrokov je veľmi prostý a zrejmý: Týka sa to dvoch rôznych osôb či entít. Jednou je
Ježiš Kristus alebo Syn Boží, druhou je Boh alebo Otec. V Listoch apoštolov a na
niektorých miestach Evanjelií v Novom zákone je pridaná tretia entita ― Duch
Svätý. Máme tu teda príslovečnú kresťanskú Trojicu, ktorá rozdelila jednotu,
jedinosť, harmóniu a zjednotenie Jediného Nedielneho Boha na tri jasne samostatné
entity ― Jediný Boh ― no napriek tomu v troch osobách. Dokážete si predstaviť
jedno telo s troma hlavami?“
„Smiešnosť, ohavnosť, zverstvo a nebezpečenstvo tejto separácie, pokiaľ ide
o doslovný význam, už bolo zjavené prostredníctvom Emanuela Swedenborga.
Predsa však naďalej zamoruje takzvané kresťanské náboženstvá so zúrivosťou
kmeňov chrípkových vírusov, odolných voči akýmkoľvek známym liečebným
prostriedkom. A ak sa nájde nový liek na ich liečbu, kmeň vírusu zmutuje do novej
formy, aby sa zlúčil s podstatou nového lieku, činiac ho tak neužitočným
a neúčinným, pokiaľ ide o jeho terapeutické vlastnosti. Chrípka a bežná nádcha sa
tak či onak objavujú zas a znova, s ešte väčšími a nebezpečnejšími symptómami a
smrteľnými komplikáciami.“
„Dôvodom, prečo bolo nevyhnutné hovoriť z pozície tejto separácie, bolo to, že v
tom čase neexistovalo žiadne pravé duchovné poznanie faktu, že každý vzťah s
Bohom či s Pánom Ježišom Kristom sa musí nadviazať z vnútra, vo svojej
,Duchovnej Mysli‘, a nie zvonka. V tom čase sa predpokladalo, že pravé uctievanie
či vzťah so svojím Bohom (uctievať znamená mať patričný vzťah) bolo možné
uskutočniť len dodržiavaním určitých navonok predpísaných rituálov, ako to možno
tak pekne vidieť z Mojžišových zákonov v Starom zákone a z Pavlových nariadení v
Novom zákone. Z dôležitých duchovných dôvodov takzvaní kresťania pokojne
prehliadli, čo o tomto povedal Ježiš Kristus v Evanjeliu podľa Jána, kapitola 4, verš
24:“
„ ,Boh je Duch, a tí, ktorí Ho uctievajú, musia Ho uctievať v duchu a
pravde.‘ “
„To, že ,Boh je Duch‘, znamená, že Boh je Najvnútornejší (predtým nazývaný
,Najvyšší‘. Najvyšší je duchovnou súvzťažnosťou Najvnútornejšieho). Duch je
Najvnútornejší. Uctievať Ho v duchu a pravde znamená uctievať Ho a nadväzovať s
Ním vzťah z vnútra a vo vnútri. Také uctievanie či vzťah sú možné len z vnútra a vo
vnútri každého jednotlivca, v jeho/jej Duchovnej Mysli. Duchovná Myseľ každého
jednotlivca je jeho/jej Najvnútornejším, kde je prítomnosť Božia, z ktorej každý
žije. Toto je skutočnosť. Toto je uctievanie v pravde, pretože všetko poznanie
pravých duchovných princípov môže prísť len z vnútra ― z prítomnosti Božej v tom
vnútri. Vo vnútri nie je možná žiadna separácia.“
„Žiadne pravé uctievanie Boha nie je možné zo žiadnej inej pozície než z pozície
pravých duchovných princípov. Tieto princípy sú zakorenené v najvnútornejšom
každého ― v Duchovnej Mysli. Takže, ak niekto nevchádza do toho vnútra, nemôže
nikdy objaviť a poznať, čo je to vôbec pravá duchovnosť a vzťah s Bohom a
uctievanie Boha. Vidí len separátne prvky duchovných princípov. Opäť, z pozície
vonkajška nie je k dispozícii žiadny zjednocujúci princíp. V takej situácii je veľmi
ľahké vziať jeden duchovný prvok a vyhlásiť ho za jediný, najdôležitejší, alebo za
jediný, ktorý niečo znamená. Taká separácia dala vznik ohavnosti mnohých
náboženských siekt, kultov, pseudo-duchovných smerov, jasnovidcov, falošných
prorokov, kontaktérov, médií atď.“
„V dôsledku tejto separácie sa súd nad zradou kresťanstva môže konať len z pozície
tejto znesväcujúcej separácie. Je to teda Syn Boží, kto je videný v doslovnom
význame Zjavenia Ježiša Krista v Svätej Biblii ako ten, kto súdi všetky prvky tej
separácie.“
„Duchovný princíp tohto súdu je úplne jasný: Každý, kto separuje, prekrúca,
skresľuje, falšuje a komolí pravé zjednotené duchovné princípy, privádza na seba
súd tej separácie. S týmito nepriaznivými stavmi a procesmi je neoddeliteľne
spojený ich súd seba samých a ich sebazničenie. Súd Božieho Syna je počas toho
(ako je zjavené v Starom Zjavení) vykonávaný samotnou Jeho prítomnosťou. „Syn
Boží“ znamená Božskú Pravdu Pána Ježiša Krista. Samotná prítomnosť tej Božskej
Pravdy ničí všetky pseudo-duchovné princípy negatívneho stavu a jeho snahy o
separáciu.“
„Takže vždy, keď nejaký prvok tej separácie naplní svoju mieru, čiže mieru svojej
zloby a falšovania, je podrobený súdu. Súd nastáva jednoduchým ožiarením toho
prvku svetlom Božskej Pravdy Pána Ježiša Krista. V okamihu takého ožiarenia sa
ten prvok rozpadne. Zo strany Pána Ježiša Krista nedochádza v tom procese
k žiadnym iným, násilným akciám, ako by chcel každého mylne presvedčiť doslovný
význam Starého Zjavenia. Jednoducho povedané, obrátením Svojej okamžitej
pozornosti na ten prvok ho Pán Ježiš Kristus natrvalo rozptýli.“
„Nové Zjavenie je naproti tomu založené na vnútorných princípoch duchovného
života. Ak jedinec odvodzuje a chodí po všetko do ,Najvnútornejšieho‘ ― ducha ―
nič nepotrebuje zahaľovať do súvzťažností a symboliky. Všetko je tam odhalené.
Samotná prirodzenosť toho Najvnútornejšieho — Duchovnej Mysle — je
zjednotenie, jednota, harmónia a integrácia. Tam nie je mysliteľná žiadna separácia.
Doslovný význam negatívneho stavu nemá v tom stave nijaké miesto. Preto vníma
Pána Ježiša Krista ako Jediného Boha Nedielneho, pravého ,Najvyššieho‘ a
,Najvnútornejšieho‘, ktorý je všetko vo všetkom (o pravej prirodzenosti Pána Ježiša
Krista bude zjavené viac v nasledujúcej kapitole).“
„Nové Zjavenie teda hovorí z pozície tej neoddeliteľnej jednoty. Z toho dôvodu nie
je už viac dovolené používať také slová ako Otec, Syn, Duch Svätý, Syn Boží, Syn
Človeka, Ježiš, Najvyšší, Kristus, Alah, Budha, Krišna či akékoľvek iné
pomenovanie. Použitie týchto mien alebo pojmov vyčerpalo svoju užitočnosť a
nemá už viac žiaden pravý duchovný význam. Neustále strnulé lipnutie na používaní
týchto pojmov, súc nimi priťahovaný aj po spoznaní všetkých týchto faktov,
zjavených v Novom Zjavení, bude odteraz dotyčného držať v otroctve negatívneho
stavu. Bude to znamením, že je ešte stále v negatívnom stave.“
„Toto vyhlásenie možno použiť ako jeden z prostriedkov bezpečnostných previerok
tých, ktorí sa prihovárajú pod týmito či akýmikoľvek menami. Možno si byť istý, že
neprichádzajú od Pána Ježiša Krista.“
„6. Vo svojom vnútornom zmysle obsahuje Staré Zjavenie viacnásobný význam
duchovnej reality. Zvyčajne obsahuje opis rozličných stavov a procesov, ktoré sa
odohrali, odohrávajú a budú odohrávať počas celého časového cyklu. Toto je jeden
z dôvodov, prečo je správna a aktuálna interpretácia jeho obsahu taká ťažká, ak nie
nemožná. Rozličné duchovné stavy a procesy v rámci tohto časového cyklu aktivujú
úplne iný význam jeho obsahu a toho, aký by mal byť jeho praktický úžitok.“
„Takže, ako bolo predtým uvedené v knihe Hlavné idey Nového Zjavenia, to, čo
bolo včera vhodnou a správnou interpretáciou, dnes nemusí byť; a to, čo je vhodné a
správne dnes, nemusí byť zajtra. Toto je ďalší dôležitý dôvod, prečo bolo Staré
Zjavenie písané v jazyku súvzťažností a symboliky. Len tento typ jazyka tak môže
vyjadriť nekonečne početné významy.“
„Pokiaľ je a existuje tento časový cyklus, Staré Zjavenie bude mať naďalej význam,
pokiaľ bude chápané z pohľadu jeho vnútorného, duchovného zmyslu a aplikované z
pozície jeho mnohopočetných významov.“
„Avšak, odvodzovanie akejkoľvek duchovnej doktríny z jeho doslovného významu,
ako to bolo doteraz, nie je už viac udržateľné. Ten význam bol nahradený zásadami
terajšieho ,Nového Zjavenia‘. Každý, kto v tom pokračuje, ohrozuje svoj duchovný
život a sám/sama sa odsudzuje do Pekiel. Odteraz má každý pravý duchovný smer
vychádzať z princípov Nového Zjavenia a z vnútorného, duchovného významu
Starého Zjavenia, zaznamenaného v inšpirovaných knihách Svätej Biblie.
Povaha práve zavedenej novej duchovnej epochy v rámci tohto časového cyklu si vyžaduje,
aby bolo toto pravidlo aplikované univerzálne a multiverzálne.““
„Toto vyhlásenie poukazuje na povahu Nového Zjavenia v porovnaní so Starým.
Princípy Nového Zjavenia sú plne aplikovateľné na všetkých úrovniach duchovného
uvedomenia, vrátane ich doslovného významu. Jeho obsah je vždy aktuálny,
synchrónny a simultánny so všetkým, čo sa deje v celom multivesmíre tu a teraz.
Neobsahuje početné významy, špecifické pre každý jednotlivý duchovný krok
v rámci tohto časového cyklu.“
„Táto nová časť Nového Zjavenia je rovnaká pre všetky kroky. Nemôžu jej byť
prisudzované žiadne rozmanité interpretácie, pretože je v stave a zo stavu
,Najvnútornejšieho‘. V tom stave jestvuje iba jeden spôsob a jedna interpretácia.
Rozmanité spôsoby a početné interpretácie sa objavujú iba vtedy, ak dochádza k
oddeleniu a separácii od ,Najvnútornejšieho‘. Jedným z hlavných účelov Nového
Zjavenia je ale uviesť tento fakt do pozornosti tých, ktorí sú ochotní počúvať
a dávať pozor. Pre mnohých ľudí na vašej planéte bude uvedomenie si skutočnosti,
že niet žiadnej inej cesty, zdrvujúcim faktom. Pre mnohých bude veľmi ťažké, ak nie
nemožné akceptovať tento fakt.“
„Ak ste zvyknutí brať do úvahy mnohé možné cesty vedúce k tomu istému cieľu,
ako to učia ľudí na vašej planéte od kolísky až po hrob, nebude vôbec ľahké zmeniť
tento strnulý názor. No odteraz jestvuje jediná cesta, ktorá je načrtnutá v pravidlách
Nového Zjavenia a vo vnútornom, duchovnom zmysle Starého Zjavenia. V tejto
konotácii Nové Zjavenie odteraz kvôli samotnej svojej povahe nahrádza všetky
ostatné zjavenia, ktoré boli poskytnuté do tohto okamihu. Žiadny iný zdroj nie je
viac prijateľný. Ktokoľvek má uši, aby toto počul, nech počúva.“
„7. Staré Zjavenie sa kvôli povahe duchovného stavu v čase svojho prenosu vo
svojom doslovnom význame zaoberalo predovšetkým varovaním, súdom a
odsúdením všetkých tých, ktorí odmietli bezvýhradne uveriť duchovnej realite
pozitívneho stavu. Je teda jazerom ohňa a síry, bezodnou priepasťou biedy a
utrpenia, násilia a ničenia, rán, katastrof a pustošení. Ako vidíte, jeho doslovný
význam má veľmi negatívnu konotáciu. Pozostáva zo strachu, úzkosti a obáv.“
„Všimnite si, prosím, ako hovorí zväčša skôr o strachu z Boha než o Láske k Bohu.
Doslovný význam slova ,strach‘ má len negatívnu konotáciu. A hoci jedno z dvoch
hlavných Prikázaní prikazuje milovať svojho Boha, to prikázanie sa neopakuje príliš
často. Namiesto toho je nahradené slovami ,bojte sa Boha a velebte Boha‘, atď.
Doslovná konotácia týchto slov je jasná ― chvejte sa a traste sa pred hnevom a
žiarlivosťou Božou atď. Čo sa tu stalo s pozitívnou konotáciou lásky a dobroty?“
„Problémom je, že Staré Zjavenie sa prihováralo predovšetkým negatívnym ľuďom.
Prirodzenosť negatívnych ľudí je taká, že opovrhujú všetkým pozitívnym. Preto, ak s
nimi budete hovoriť v pozitívnej konotácii, buď sa vám otočia chrbtom, alebo vás
vysmejú, alebo úmyselne prekrútia význam povedaného, alebo to vôbec nepochopia.
Jediná reč, ktorú negatívni ľudia môžu pochopiť a uvedomiť si za ich súčasného
duchovného stavu, je reč negatívna. Z toho dôvodu bolo kvôli spáse nutné
formulovať doslovný význam Starého Zjavenia v negatívnych výrazoch a pojmoch,
aby ho ľudia počuli, rozumeli mu a boli súdení podľa neho, ak požiadajú o
konverziu do pozitívneho stavu.“
„Na druhej strane, Nové Zjavenie opisuje plne prirodzenosť negatívneho stavu, jeho
pôvod, výsledok a dôvod jeho bytia a existencie, bez akýchkoľvek aspektov jeho
súdu. Oslovuje v prvom rade pozitívnych ľudí, pozitívny stav, poskytujúc im
nahliadnutie a pochopenie, čo je to negatívny stav. Mnoho ľudí v pozitívnom stave
vedelo doteraz málo o pravej prirodzenosti negatívneho stavu, aký bol jeho pôvod,
prečo bol dovolený a aký bude jeho výsledok. Z toho dôvodu Pán Ježiš Kristus
poskytuje toto Nové Zjavenie, aby napravil túto situáciu.“
„Všimnite si tiež, že na vašej planéte je rozšírené čítanie a prijímanie Starého
Zjavenia (aj keď len v jeho doslovnom zmysle), z dôvodu, že oslovuje hlavne
negatívnych ľudí, ich vlastným negatívnym, doslovným jazykom. Na druhej strane,
takmer na prstoch vašich rúk a nôh môžete spočítať, koľko ľudí na vašej planéte
číta, chápe a prijíma Nové Zjavenie ― zatiaľ. Môžete si byť istí, že táto situácia
bude nejaký čas pretrvávať a len pár vybraných jednotlivcov bude dychtiť po jeho
študovaní a aplikovaní, z dôvodu, že Nové Zjavenie hovorí pozitívnym ľuďom
z celého Stvorenia o negatívnom stave a o nových duchovných princípoch, ktoré sa
realizujú v každom jednotlivom kroku ich duchovného pokroku.“
„Nové Zjavenie je preto vo zvyšku Stvorenia prijímané s úžasnou dychtivosťou.
V negatívnom stave a na planéte Nula bude buď totálne ignorované, akoby
neexistovalo, alebo bude zlomyseľne napádané a odsudzované ako zavádzajúce,
prichádzajúce od negatívnych duchov, a jeho prenášateľ bude považovaný za
duševne chorého, halucinujúceho, koho zavádza samotný diabol a Satan, ktorý ho
kŕmi všetkými týmito šialenými myšlienkami.“
„8. Doslovné idey Starého Zjavenia sú prezentované ako presvedčivá nutnosť. Teda,
že ak neuveríte a neprijmete, čo vyjadrujú a neurobíte, čo je vám povedané, budete
zavrhnutí a naveky zatratení. Všetci horliví kazatelia na vašej planéte s obľubou
zdôrazňujú slová ,naveky zatratení‘. V tejto veci je tu málo na výber. Tu je opäť
použitý negatívny doslovný význam vonkajška. Ten význam odzrkadľuje pravú
prirodzenosť negatívneho stavu: Niet inej voľby, než byť negatívny. Rovnakým
spôsobom vníma negatívny stav pozitívny stav. Je presvedčený, že ľudia
v pozitívnom stave nemajú žiadnu inú voľbu, než byť pozitívni.“
„Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti Nového Zjavenia ((Hlavné idey Nového
Zjavenia)), byť pozitívny z nutnosti, a nie na základe slobodnej voľby, znamená byť
v negatívnom stave. Tu nie je žiadny rozdiel. V časoch Starého Zjavenia bola
duchovná situácia taká, a aj bolo predvídané, že bude taká až do Nového Zjavenia,
že sloboda voľby bola obmedzená na slepú vieru, bezvýhradne veriac všetkému,
vonkajšími prostriedkami, prostredníctvom presvedčivých zázrakov a Božích
prikázaní. Tú situáciu plne odráža doslovný spôsob vyjadrovania sa Starého
Zjavenia. Takže, ako bolo spomenuté vyššie, konvertovanie z negatívneho stavu do
pozitívneho stavu je určované viac strachom z večného zatratenia než pravou láskou
k pravde a k prirodzenosti pozitívneho stavu a k samotným princípom.“
„Nové Zjavenie je poskytované aktuálnym spôsobom, kedy každý, kto chce, môže
skutočne vedieť, že nič nie je z nevyhnutnosti, ale len vďaka slobodnej voľbe. Jazyk
Nového Zjavenia odzrkadľuje tento princíp vo všetkých svojich výrokoch, vždy
uznávajúc právo ľudí prijať, alebo odmietnuť čokoľvek, čo chcú. Zdôrazňuje však,
že každá voľba plodí svoje nevyhnutné následky, ktorými je potvrdzovaná.“
„Jediný spôsob, ako možno byť skutočne súčasťou pozitívneho stavu, je osvojenie si
bezpodmienečnej, hlbokej lásky k pravde a k prirodzenosti pozitívneho stavu.“
„Nové Zjavenie poskytuje opis tejto prirodzenosti, porovnávajúc ju s
prirodzenosťou negatívneho stavu, aby každý jasne a jednoducho vedel, čo si volí.
Nejasnosť, neistota a protirečenia negatívneho doslovného významu Starého
Zjavenia nemajú túto jasnosť a jednoduchosť. Koniec koncov, prihovára sa z pozície
negatívneho stavu, kde nie je žiadna jasnosť ani jednoduchosť.“
„9. Ako bolo uvedené na začiatku tejto kapitoly, Staré Zjavenie sa, prostredníctvom
jazyka symboliky a súvzťažností, zaoberá hlavne postupným duchovným úpadkom a
prekrúteniami Božskej Pravdy, zjavenej Pánom Ježišom Kristom počas Jeho/Jej
inkarnácie na vašej planéte, a zradou a skazou kresťanských náboženstiev a cirkví na
vašej planéte, a zvlášť v intermediálnom svete duchov. Zaoberá sa tiež všetkými
dôsledkami takej skazy pre duchovný stav všetkých zainteresovaných a
zaangažovaných. Keďže sa v prvom rade zaoberá negatívnymi záležitosťami, znie
negatívne a finalisticky, budiac dojem, že ak už raz vykonáte voľbu ktorýmkoľvek
smerom ― pozitívnym či negatívnym ― budete navždy, naveky uväznení v tej
voľbe. Nikdy nebudete mať príležitosť zmeniť ten stav alebo sa z neho dostať.“
„Opäť, toto ponímanie negatívneho doslovného významu Starého Zjavenia v Svätej
Biblii je obľúbenou témou mnohých kázní, ozývajúcich sa z kostolných kazateľníc.“
„Ako vidíte, negatívny stav rád stavia ľudí do finalistickej situácie, z ktorej sa nikdy
nemožno dostať. Kazatelia si myslia, že len pod hrozbou večného, nezmeniteľného
stavu možno ľuďom zabrániť, aby si zvolili negatívny stav. Týmto postojom
kazatelia porušujú základný duchovný zákon, ktorý hovorí, že nikomu nemožno nič
prisvojiť s použitím hrozby, nátlaku a vnútenia. Ak sa aj v dôsledku tej hrozby
zmenia, tá zmena má len vonkajšiu povahu. Vnútorne sa nezmení nič.“
„Táto situácia vysvetľuje, prečo bolo Staré Zjavenie tak často sprevádzané
všemožnými znameniami a zázrakmi. Duchovnosť života bola v tom čase
zredukovaná na dodržiavanie vonkajších rituálov. Všetko bolo tejto vonkajšej
povahy. Neexistovalo žiadne vnútorné potvrdzovanie. Duchovný zákon si však
vyžaduje, aby existovala nejaká forma potvrdzovania.“
„Za duchovných podmienok externalizácie a ritualizácie bolo platnosť akýchkoľvek
duchovných princípov možné potvrdzovať len prostredníctvom navonok
vykonávaných veľkých znamení a zázrakov. Nové Zjavenie zavrhuje tento prístup.
Je založené na vnútornom alebo internom potvrdzovaní vnímania, zistenia a prijatia
pravdy kvôli jej skutočnému obsahu, a nie kvôli nejakým zázrakom.“
„Okrem toho, Nové Zjavenie zdôrazňuje večnú slobodu voľby a schopnosť voliť si.
Jediná vec, ktorú nemožno naveky zmeniť, je sloboda voľby zmeniť sa
z akéhokoľvek stavu a situácie. Jedinec môže byť navždy uväznený v jednom
položení či stave len zo svojej vlastnej slobodnej voľby, inak nie. Toto je jeden
z najzákladnejších princípov Nového Zjavenia, ktorý ho činí tak odlišným od
všetkých ostatných zjavení, vrátane Starého Zjavenia.“
„Ten/tá, kto má uši, nech počuje, čo Pán Ježiš Kristus zjavuje v tejto kapitole.“
Zdroj: NOVÉ ZJAVENIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA
