Kapitola dvanásta

POŇATIE ŽIVOTA VŠEOBECNE
A ZVLÁŠŤ ĽUDSKÉHO ŽIVOTA

28. februára 1988 zavčas rána prišlo ku mne slovo Pána Ježiša Krista, hovoriac:

„Kvôli správnemu pochopeniu pojmu život je nutné uvedomiť si, že existuje v podstate päť prejavov života. Vlastne, aby sme boli presnejší, existuje Absolútny Stav Života a jeho Absolútny Proces a päť derivácií a prejavov toho Jedného Života.“

„Ten Jeden Absolútny Stav Života a jeho Absolútny Proces možno vo všeobecnom zmysle definovať ako Absolútny Život Sám Osebe a Sám od Seba, bez akéhokoľvek pôvodu, počiatku či konca.“

„Obsah slov ,pôvod‘ a ,počiatok‘ znamená nejaký iný zdroj života, ktorý má život sám osebe a sám od seba. Aby teda bolo možné správne postulovať život, logicky sa musí predpokladať, že existuje trvalý stav života, ktorý stále je, a trvalý proces života, ktorý stále pokračuje. Slovo ,život‘ znamená byť a existovať. Bytie je stav života a existencia je proces života. Byť a existovať znamená žiť. Žiť znamená byť a existovať.“

„Absolútny Stav a Proces Života predpokladá Absolútne Uvedomenie si Svojho Vlastného Absolútneho Bytia a Existencie. Tomuto Absolútnemu Stavu a Procesu Života je vlastné a imanentné Absolútne Uvedomenie si Života. V tomto ohľade možno Absolútny Život tiež dať do rovnosti so stavom a procesom jeho vlastného uvedomenia. Bez svojho vlastného uvedomenia život nemá žiadny význam, účel alebo zmysel. Toto platí najmä ohľadne Absolútneho Života.“

„Tu môžete povedať, že skutočný význam života je zakorenený v uvedomovaní si seba samého. Uvedomovanie si života predstavuje jeho sentienciu v absolútnom zmysle. Toto znamená, že Absolútny Život je Absolútna Sentiencia.“

„Pretože existuje taký život vo svojej absolútnej sentiencii, všetko, čo je a existuje, je a existuje vo sfére Absolútneho Uvedomenia alebo Absolútnej Sentiencie. Bez tejto konotácie nie je možné žiadne bytie a existencia. Bytie a existencia sú plne závislé od tohto Absolútneho Stavu a Procesu Sentiencie, ktorá plodí a vytvára bytie a existenciu. Takže všetok život, vo všetkých jeho formách, podmienkach a prejavoch, pochádza z tejto Jedinej Absolútnej Sentiencie, ktorá je Životom Sama Osebe a Sama od Seba.“

„Vo všeobecnosti, ako bolo uvedené vyššie, možno rozlíšiť päť derivácií a manifestácií tohto Života:

„Body číslo 3 a 4 a niektoré formy manifestácie života nie sú priamymi odvodeninami Absolútneho Života. Sú odvodeninami sentientného a nesentientného života, ktoré sú priamymi odvodeninami Absolútneho Života. Body číslo 3 a 4 a čiastočne 5 sú nepriamymi odvodeninami, v tom zmysle, že dar života a jeho princípy boli niektorými sentientnými bytosťami použité na vytvorenie niečoho, čo pôvodne nebolo vytvorené v Absolútnom Stave a Procese Života.“

„Pravý sentientný život je najbezprostrednejšou schránkou Absolútneho Sentientného Života v jeho nekonečnej rozmanitosti prvkov. Každý taký prvok je pripojený k tej schránke alebo nádobe, oživujúc ju, činiac ju živou a sebauvedomelou. Schránka sa takto stáva nositeľom a manifestátorom špecifického životného prvku, ktorý vznikol v Absolútnom Stave Života a bol od neho oddelený jeho Absolútnym Procesom.“

„Pravý nesentientný život je najmenej bezprostrednou schránkou Absolútneho Života. Je odrazom konečného produktu vyžarujúcich životných energií, ktorým chýba plná miera sebauvedomenia. Jeho účelom je prenášať tieto energie k ich konečnej manifestácii a využitiu a udržiavať tok týchto energií v trvalom dynamickom stave.“

„Zmes sentientného a nesentientného života je dôsledkom aktivít sentientného života, s cieľom vytvoriť úplne iný životný štýl, za účelom zrodu negatívneho stavu.“

„Mŕtvy život je negatívny stav, ktorý pozostáva zo svojho vlastného sentientného a nesentientného života. Mŕtvy život sa to volá preto, lebo v sebe neobsahuje nič priamo z Absolútneho Života. Ak niečomu chýba priama prítomnosť toho Života, nemožno to považovať za skutočne živé. Ale, pretože má v sebe sebauvedomenie, vďaka využitiu ukradnutých princípov sentientnosti, musí sa to volať mŕtvy život. Koniec koncov žije, usiluje sa a produkuje.“

„Formy manifestácie akéhokoľvek života sú to, cez čo a v čom sa ich príslušný život manifestuje, realizuje a uskutočňuje. Pochádzajú z vyžarujúcich energií Absolútnej Formy Absolútneho Života. Tieto energie vytvárajú prvky, atómy, molekuly, častice atď., duchovnej, duševnej a fyzickej povahy, z ktorých sú vytvárané rozličné prostredia a formy života. Kvôli ich najexternejšej, vonkajšej povahe samé osebe a ako také neobsahujú sebauvedomenie. Sú formami sebauvedomenia. Môžu sa sformovať do akejkoľvek mysliteľnej štruktúry, podľa ideí sentientného života ohľadne jeho špecifickej manifestácie. Keďže sentientný život plodí nekonečnú rozmanitosť ideí vo veci svojej manifestácie, existuje nekonečná rozmanitosť životných foriem.“

„Absolútny Sentientný Život, svojím a cez svoje Absolútne Sebauvedomenie, predstavuje Absolútnu Sentientnú Myseľ. Všetky ostatné z Neho odvodené sentientné životy predstavujú ich vlastné sentientné mysle. Predtým bolo dokázané, že táto Absolútna Sentientná Myseľ sa teraz volá Pán Ježiš Kristus. A z Jeho/Jej Života pochádzajú sentientné entity v rôznych formách ich prejavov.“

„Pán Ježiš Kristus, vo Svojej teraz existujúcej prirodzenosti, obsahuje v Sebe všetky prvky života, vrátane prvkov vzatých z mŕtveho života a ľudského života. Zvláštnym procesom zbožštenia zachováva v tých mŕtvych prvkoch a ľudských prvkoch pravý život. V Ňom/Nej sú živé.“

„Touto a prostredníctvom tejto Novej Prirodzenosti môže byť Pán Ježiš Kristus prítomný aj vo všetkých aspektoch negatívneho stavu bez toho, aby bol negatívny stav prítomný v Ňom/Nej. Toto je nutná požiadavka, aby bolo možné ovládať, riadiť a udržiavať pod kontrolou mŕtvy život a ľudský život negatívneho stavu.“

„Negatívny stav sa musí udržiavať pod neustálou kontrolou, pretože je rakovinou pravého života, ktorá by sa bez tej kontroly ohromne rozšírila a pohltila všetok pravý život, zmeniac všetkých a všetko na mŕtvy život. Jeho šírenie sa je dovolené len do určitej miery. Hranice jeho šírenia sa sú určené tým, čo potrebuje pre svoje najplnšie a najdokonalejšie prejavenie sa v záujme porovnania s pravým životom.“

„Plné docenenie pravého života nie je možné bez jeho porovnania s falošným alebo mŕtvym životom.“

„Ako bolo spomenuté vyššie, zatiaľ čo Pán Ježiš Kristus je vo všetkých aspektoch negatívneho stavu, v Pánovi Ježišovi Kristovi nie je nič z negatívneho stavu.“

„Ako si pamätáte, jedným z mnohých zámerov, prečo Pán Ježiš Kristus získal Novú Prirodzenosť, bolo umožniť Mu/Jej byť prítomný vo všetkých aspektoch negatívneho stavu bez zničenia kohokoľvek v mŕtvom živote. Pravý život pôsobí na mŕtvy život ako najsmrteľnejší jed. Ak by Pán Ježiš Kristus nemal/a prvky negatívneho stavu na zaštítenie a zmiernenie, mŕtvy život by sa okamžite zmenil v ničotu. Ako viete, toto by anulovalo akýkoľvek pokus o spasenie kohokoľvek z mŕtveho života.“

„Tie prvky však zároveň pôsobia aj ako ochranný štít proti negatívnemu stavu mŕtveho života, aby nič z neho nemohlo preniknúť do Pána Ježiša Krista. Keby malo dôjsť k takému prieniku, nastala by najnezvyčajnejšia a najsilnejšia explózia, ktorá by zničila celé bytie a existenciu, vrátane Absolútneho Stavu a Procesu Života.“

toho Absolútneho Života. Ak zničíte cestu a spôsob tej manifestácie, zničíte princíp zachovania. Tento princíp je aplikovateľný na každý stav a položenie pravého života, vrátane Absolútneho Pravého Života.“

„Princíp zachovania hovorí, že sebauvedomelý pravý život v akejkoľvek forme, stave či položení musí byť zachovaný naveky. Rozhodujúcim slovom je tu ,sebauvedomenie‘: Zánik sebauvedomenia znamená zánik života. Ak niet sebauvedomenia, neexistuje žiadne uvedomovanie si života. Ak neexistuje uvedomovanie si života, neexistuje spätná väzba života. Ak neexistuje spätná väzba života, neexistuje život.“

„Akákoľvek forma sebauvedomenia, od jeho Absolútneho Stavu a Procesu, ktorý vždy je, až po jeho relatívnych nositeľov — sentientné entity — musí byť teda zachovaná pre bytie a existenciu navždy, do večnosti.“

„Preniknutie čohokoľvek negatívneho do Pána Ježiša Krista by spôsobilo zničenie tohto najdôležitejšieho faktora — sebauvedomenia. Výsledkom by bolo nebytie a neexistencia. Našťastie, Pán Ježiš Kristus je vybavený prostriedkami na zabránenie toho, aby sa udialo niečo také. Teda, ako už bolo uvedené vyššie a ako sa tu opakuje kvôli zdôrazneniu, Pán Ježiš Kristus je prítomný vo všetkých aspektoch negatívneho stavu, ale v Pánovi Ježišovi Kristovi nie je prítomné nič z negatívneho stavu. Tento fakt treba mať vždy na pamäti.“

„Prečo však vôbec existuje život v akejkoľvek forme, stave, podobe a manifestácii? Prečo existuje potreba bytia a existencie tohto života?“

„Odpoveď na túto otázku obsahuje najväčšie tajomstvo zo všetkých.“

„Predovšetkým, Absolútny Život v Pánovi Ježišovi Kristovi na základe samotnej jeho Absolútnej Povahy jednoducho vždy je. Nemá žiadny počiatok ani koniec. Toto môže veľmi ťažko pochopiť niekto, kto je obmedzený lineárnym spôsobom myslenia.“

„Jednoducho povedané, položenie alebo stav nebytia a neexistencie alebo neživota neexistuje. Nemôže byť postulovaný. Nikdy nebol a nikdy nebude. Jediný stav, ktorý kedy existoval, existuje a bude existovať, je bytie a existencia, čiže život. Život teda bol, je a bude, bez ohľadu na to, v akom položení, podobe, forme alebo stave. Podmienky, podoby, formy, stavy a rôzne prejavy tohto života sú meniteľné, modifikovateľné, odstrániteľné a navrátiteľné do svojho pôvodného základného neuvedomelého stavu. Môžu prestať byť a existovať. Avšak, život sám osebe a ako taký nemôže nikdy skončiť. Na tejto jednotlivej základnej vlastnosti nemožno nič zmeniť. Nezáleží na tom, nakoľko zničíte formu alebo spôsob manifestácie toho života, život zničiť nemôžete.“

„Mnohí ľudia na vašej planéte sa hlúpo domnievajú, že zničením ich fyzického tela sa zničí aj život. Patria sem a veria tomu ľudia, ktorí sa agresívne stavajú proti potratu. Tvrdia, že zničením plodu — vonkajšej formy života — sa zničí život. Neuvedomujú si, že potratom nemožno nijako zničiť samotný život, ak vôbec, nachádzajúci sa v tom plode.“

„Ak zničíte budúcu schránku jeho manifestácie na vašej planéte, ten život pôjde jednoducho inde, nájduc si inú formu alebo schránku, alebo položenie, alebo stav, alebo miesto. Aktom potratu ste urobili len to, že ste tomu konkrétnemu životu zabránili vstúpiť na vašu planétu. Samotnému životu v skutočnosti nebolo nijako ublížené. Nehovoriac o fakte, že nositeľ toho života bol ušetrený vstupu do biedy a utrpenia negatívneho stavu alebo mŕtveho rozpoloženia života, ktorý existuje na vašej planéte.“

„V istom zmysle by sa prípadnej ľudskej bytosti, ktorej bolo zabránené vstúpiť do mŕtveho života negatívneho stavu a do ľudského života na vašu planétu, malo k takému veľkému úspechu zablahoželať! Nehovoriac o tom, že duch toho života, ktorý je skutočným životom, aj tak nevstupuje do toho plodu pred koncom piateho mesiaca jeho vývoja (približne). Akékoľvek dovtedajšie pohyby toho plodu nie sú spôsobené žiadnou prítomnosťou ducha toho života, ale formovaním sa rôznych orgánov toho plodu. Je teda nutné akceptovať fakt, že život je nezničiteľný.“

„Najťažším aspektom správneho pochopenia pravej prirodzenosti života je fakt, že život je duch. Duch života je samotný život. Absolútny Duch Pána Ježiša Krista je Samotný Absolútny Život. Tieto dva termíny nemožno oddeliť. V skutočnosti duch je tvorcom, vyžarovateľom, udržiavateľom a zachovávateľom svojho života alebo akéhokoľvek iného života. Stav sebauvedomenia je tvorcom životnej energie.“

„Musíte pochopiť, že proces nepretržitého sebauvedomenia ducha je aktívny, neustály proces, ktorý produkuje ohromné množstvo veľmi špeciálnej duchovnej energie. Táto energia je ponímaná ako životná energia. Ona potvrdzuje fakt života poskytnutím spätnej väzby svojmu sebauvedomeniu. Uvedomenie si sebauvedomenia je to, čo potvrdzuje fakt života.“

„Nuž, na samom začiatku (teda, bez akéhokoľvek začiatku) máte nestvorený Absolútny Stav a Proces Života — Pána Ježiša Krista (vtedy Boha, Najvyššieho) — Ktorý/Ktorá Vždy Je. On/Ona je Absolútne Uvedomenie si Svojho Absolútneho Ducha. Absolútny Duch si je Absolútne Vedomý Svojho Absolútneho Sebauvedomenia. Tým procesom Absolútny Duch nastolil Absolútny Fakt Absolútneho Života. Absolútna Životná Energia, vyprodukovaná procesom tohto Absolútneho Sebauvedomenia, je tak veľká, že dáva zrod všetkým bytiam a existenciám v celom multivesmíre, ako aj samotnému multivesmíru, relatívnemu k Absolútnej Kondícii Absolútneho Ducha. Takto možno ponímať pôvod všetkého života.“

„Kvôli zopakovaniu: Je Absolútny Duch, ktorý je v stave a procese Absolútneho Sebauvedomenia. Tento Absolútny Duch si je Absolútne Vedomý Svojho Absolútneho Sebauvedomenia. Procesom tohto Absolútneho Uvedomenia je nastolený fakt Absolútneho Života. Samotný tento proces produkuje ohromné životné energie (vďaka faktu nastolenia tohto Života). Z týchto špecifických Životných Energií vznikajú všetky bytia a existencie.“

„Tieto životné energie, neustále vyžarujúce v absolútnom zmysle z Pána Ježiša Krista, tvoria základné bloky a zložky pravého života Stvorenia a jeho multivesmíru. Žiadny iný zdroj a pôvod pravého života nikdy neexistoval alebo nebude nikdy existovať.“

„Toto je najrozhodujúcejšie a najzákladnejšie pravidlo života — ako jeho samotný duchovný princíp. Keďže Pán Ježiš Kristus (BOH) je Absolútny Duch a jeho Absolútny Život, všetok život má čisto duchovný obsah. Život je vždy duchovný jav, bez ohľadu na formu jeho manifestácie. Dokonca aj mŕtvy život negatívneho stavu je duchovný jav jeho mŕtvej duchovnosti. Koniec koncov, bol vytvorený podľa vzoru ukradnutých duchovných princípov života. Prekrútením, sfalšovaním a skreslením týchto princípov vznikol a zrodil sa mŕtvy život mŕtvej duchovnosti. No jediné, čo môžete prekrútiť, sfalšovať a skresliť, sú pravé duchovné princípy. Keby neexistovali, nebolo by čo prekrúcať, skresľovať a falšovať. Mŕtvy život negatívneho stavu je teda tiež čisto duchovný jav. Keby pseudo-tvorcovia neboli schopní použiť pravé duchovné princípy, nemohli by vyfabrikovať absolútne nič.“

„Ako vidíte, dokonca aj mŕtvy život negatívneho stavu je udržiavaný a umožnený preto, lebo existujú tieto fundamentálne duchovné princípy.“

„Ak je Absolútny Duch tvorcom Absolútneho Uvedomenia si Svojho Absolútneho Sebauvedomenia, ako by ste potom definovali slovo ,duch‘? Čo je duch?“

„V absolútnom zmysle je Duch čisté Absolútne Vedomie Absolútneho
,JA SOM‘. Toto Absolútne Vedomie si je Absolútne Vedomé
Absolútneho Sebauvedomenia Svojho Absolútneho ,JA SOM‘. Týmto
Absolútnym Procesom je nastolený Absolútny Fakt Absolútneho
Života, z ktorého vzniká všetko ostatné.“

„Z tohto základného duchovného princípu pramení nepopierateľný fakt, že zdrojom života každého je jeho/jej duch. Vlastne, jedinečný duch každej sentientnej entity je samotným životom jej celku. Duch je životom svojej duše, ako aj svojho tela alebo akejkoľvek inej vonkajšej formy svojej manifestácie.“

„Keďže duch je ten, kto je nositeľom jedinečného života z Absolútneho Ducha, jedinec žije a je nažive len vďaka svojmu duchu. Duša ducha je procesom duševnej činnosti toho ducha; zatiaľ čo fyzická forma manifestácie ducha je jeho konkrétnym zhmotnením vo vonkajšom prostredí.“

„Ako vidíte z tohto ponímania, duch je stav, duša je proces a telo je manifestácia. Stav a proces, pretože sú skutočnými nositeľmi jedinečných prvkov Absolútneho Stavu a Absolútneho Procesu Pána Ježiša Krista, musia žiť navždy, do večnosti. Ony sú skutočným životom, ktorý nemôže byť zničený, čo vyjadruje vyššie formulovaný princíp zachovania života.“

„Forma alebo telo ich manifestácie nemá toto privilégium, pretože je úzko spojené so svojím vlastným obmedzeným prostredím, z ktorého je to telo vytvorené. Keď poslúži svojmu účelu v službách svojho ducha a duše, musí sa navrátiť do svojho prostredia. Ako bolo uvedené inde, to prostredie nie je prenosné do žiadneho iného stavu, dimenzie alebo podmienok. Musí sa opustiť.“

„Ďalšou otázkou je, prečo potrebuje Absolútny Duch vo Svojom Absolútnom Živote vytvárať akýchkoľvek iných duchov v ich vlastnom jedinečnom živote, relatívnom k Jeho Absolútnemu Životu? Prečo nie je Absolútny Duch spokojný s tým, že je Osamote a Sám Osebe, bez siahania/expanzie dovonka? Odpoveď na túto otázku možno nájsť v samotnej Prirodzenosti toho Absolútneho Ducha.“

„Jedným z Absolútnych Aspektov tej Absolútnej Prirodzenosti je jej účelnosť. Absolútny Život Absolútneho Ducha má Absolútny Účel. Absolútny Účel dáva tomu Životu Absolútny Význam.“

„V predošlom opise Prirodzenosti tohto Absolútneho Ducha — Pána Ježiša Krista — bolo dokázané, že základnými princípmi tejto Prirodzenosti sú Absolútna Božská Láska a Absolútna Božská Múdrosť. Účelom Absolútnej Lásky je zdieľať všetko, čo v Sebe má, s niekým iným. Absolútna Múdrosť tej Lásky dáva tomu účelu význam. Ak účel nie je zameraný na nejaký konečný cieľ, nemá žiadny význam. Konečným cieľom takého účelu je nastoliť stav alebo situáciu, ktorá by umožnila uskutočnenie sa takého zdieľania.“

„Ako si pamätáte z predošlého, dôsledkom zjednotenia Absolútnej Lásky a Absolútnej Múdrosti je proces Absolútnej Tvorivosti. Absolútna Tvorivosť, majúc na mysli účel, cieľ dať význam a naplnenie Láske a jej Múdrosti prostredníctvom zdieľania, je motivovaná konať. Tvorivý princíp Absolútneho Ducha nemôže konať bez patričnej motivácie. Preto je motivovaný účelnosťou tohto cieľa mať zmysel, ktorý je koncipovaný podľa princípu zdieľania. Pokiaľ nezdieľate, čo máte; pokiaľ nemáte spätnú väzbu ohľadom toho zdieľania, váš stav, vaša láska, vaša múdrosť alebo čokoľvek, čo máte, nemá absolútne žiadny zmysel ani žiadny význam.“

„Pravá láska nemôže byť úplne zameraná na svoje vlastné vnútro, na vlastné ja jedinca, pretože v tom smere nie je schopná poskytnúť spätnú väzbu ohľadne výsledkov zdieľania. Milovať výlučne seba znamená slepú uličku alebo mŕtvy život, lebo pôvodca tej lásky je aj jej príjemcom. V takej láske nemožno vidieť žiadne následky, výsledky a dôsledky, len to, že je mŕtva. Taká láska nemá žiadnu múdrosť, žiadny účel, žiadny cieľ a žiadny význam.“

„Múdrosť pravej lásky však od svojej lásky vyžaduje, aby sa zdieľala aj vo vonkajšom smere, aby bola nazvaná alebo chápaná ako láska. Láska nemôže byť ponímaná ako láska, pokiaľ nevytvára následky, dôsledky a výsledky svojho stavu a procesu.“

„Aby to robila, podľa svojho princípu tvorivosti v múdrosti, musí tvoriť duchov porovnateľných so sebou, ktorí sa stanú objektmi a príjemcami tejto lásky. Títo duchovia musia byť splodení mimo Absolútneho Ducha, aby sa nadviazal vzájomný vzťah, prostredníctvom a pomocou ktorého sa môžu plne prejaviť, aktualizovať a realizovať všetky následky, dôsledky a výsledky lásky a jej múdrosti.“

„Všetci stvorení duchovia sa teda musia objaviť mimo, oddelene od Absolútneho Ducha a musia byť od Neho/Nej odlišní, a zároveň musia byť s Absolútnym Duchom porovnateľní, aby sa mohol naplniť akýkoľvek význam ich života a výsledky ich vlastnej lásky.“

„Keby boli vo vnútri, súčasťou a takí istí ako Absolútny Duch, nedošlo by k žiadnemu skutočnému zdieľaniu tej lásky, pretože tá by zostala sama v sebe. To by vylúčilo reciprocitu, ktorou sa potvrdzujú všetky výsledky, dôsledky a následky tej lásky. Zároveň však musia títo duchovia niesť v sebe všetky atribúty svojho Stvoriteľa, ak majú odpovedať akýmkoľvek zmysluplným a recipročným spôsobom na tú lásku a patrične manifestovať všetky jej výsledky, dôsledky a následky.“

„Všetci stvorení duchovia sú preto nadelení tým istým životom, ako je Život Absolútneho Ducha, s jediným rozdielom, že v Pánovi Ježišovi Kristovi je tento Život Absolútny a Nestvorený, zatiaľ čo v stvorených duchoch je život relatívny k tomu Absolútnemu Stavu. Ten istý život je však teraz vnímaný mimo, oddelene a ako nekonečne iný, čo do foriem jeho manifestácie, než je Absolútny Život Pána Ježiša Krista. V týchto podmienkach možno nadviazať úplný vzájomný a recipročný vzťah.“

„Hlavným cieľom je tu nadviazať vzťah s úmyslom zdieľať všetky princípy lásky a múdrosti. Účelom toho zdieľania je založiť zmysluplný život mimo stavu a procesu Samotného Absolútneho Života. Takou účelnosťou sa ustanovuje Absolútny Význam Absolútneho Života. Toto je dôvod, prečo tento Absolútny Duch, teraz nazývaný Pán Ježiš Kristus, potrebuje vytvárať iných duchov v ich jedinečnom živote a prečo nemôže byť nikdy spokojný s tým, že zostane Sám/Sama a Osamotený/Osamotená. Takýto stav by nemal žiadny význam ani účel. Bolo by to v rozpore s Jeho/Jej samotnou Prirodzenosťou.“

„Otázkou, prirodzene, je, prečo Život, a zvlášť jeho Absolútny Stav a Proces, vôbec existuje. Prečo Život vždy je a existuje? Prečo nie je mysliteľný žiadny iný stav a proces? Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Je to veľmi zložitá situácia, nesmierne ťažko vyjadriteľná vaším typom slov, ktoré by tlmočili nejakú zmysluplnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Je to veľké tajomstvo, týkajúce sa samotnej podstaty Života.“

„Čo musíte pochopiť, ak môžete, je to, že bytie a existencia života sú bytím a existenciou samotnými. Bytie a existencia samotné sú Absolútnym Duchom Pána Ježiša Krista. Absolútny Duch Pána Ježiša Krista je Absolútny Život Sám Osebe a Sám od Seba. Kvôli jeho Absolútnej Kondícii nie je mysliteľné žiadne iné bytie a existencia než to, ktoré je a existuje. On je a existuje, aby dal zmysel, účel a cieľ bytiu a existencii. Keďže taký zmysel, účel a cieľ možno nájsť len v živote, život je a existuje. Absolútny Duch Absolútneho Života vždy je a existuje, aby dával tento zmysel, účel a cieľ bytiu a existencii. Bez neho si nemožno predstaviť vôbec nič.“

„Takže, ako si pamätáte, kvôli nadviazaniu zmysluplného vzťahu medzi Absolútnym Duchom Života a stvorenými duchmi mnohých foriem toho Života bolo nutné vybaviť stvorených duchov podobnými atribútmi, aké sú obsiahnuté v Absolútnom Živote. Akékoľvek iné atribúty by nestačili, pretože bez nich by nebolo možné vytvoriť žiadne uvedomenie si sebauvedomenia stvorených duchov.“

„Jednoducho povedané, bez týchto atribútov by stvorení duchovia nemali v sebe žiadny život. Žiadny vzťah sa nemôže vyvinúť bez uvedomovania si sebauvedomenia ,ja som‘. Všetci stvorení duchovia musia mať teda najskôr úplné vedomie svojho vlastného ,ja som‘, presne ako má Absolútny Duch Absolútne Uvedomenie si Svojho Absolútneho ,JA SOM‘. Jediný možný zmysluplný vzťah, ktorý možno nadviazať, je od jedného ,ja som‘ k druhému ,ja som‘ a od toho druhého ,ja som‘ k tomu prvému ,ja som‘. Toto je reciprocita akéhokoľvek vzťahu.

„Ďalším dôležitým, rozhodujúcim a nutným aspektom, na ktorom musí byť taký vzťah postavený, aby bol zmysluplný, napĺňajúci a uspokojivý, je stav Absolútnej Slobody Absolútneho Ducha. Princíp Lásky ohľadne zdieľania hovorí, že žiadnu lásku nemožno nastoliť za žiadnych iných podmienok, než je vzájomná sloboda voľby. Ako viete, nútiť niekoho, aby prijal vašu lásku, ak si to vôbec neželá, by sa skončilo otroctvom, a nie vzájomnou láskou.“

„Z toho dôvodu sú všetci stvorení duchovia vybavení duchovnými princípmi a atribútmi slobody voľby. Táto sloboda voľby dáva ich životu zmysel, účel, cieľ a pocit životne dôležitej nezávislosti. Len z pozície nezávislosti možno zažiť slobodné a nezávislé zdieľanie a lásku a možno dať jedincovi pocit potvrdenia jeho/jej života.“

„Pamätajte si, prosím, že život akéhokoľvek ducha môže byť potvrdený len z pozície slobody a nezávislosti (Duchovný zákon č. 1). Ak niekoho postavíte do pozície totálnej závislosti od niekoho iného, bez akéhokoľvek uvedomenia si možnosti voľby byť či nebyť, existovať či neexistovať týmto spôsobom, nemôže dôjsť k žiadnemu potvrdeniu toho života. Porušujete Duchovný zákon potvrdenia a úmyslu, formulovaný v piatom bode desiatej kapitoly tejto knihy.“

„Ak neexistuje žiadne potvrdenie, nemôžu sa prejaviť žiadne výsledky, následky a dôsledky života. Ak nie sú prítomné, neexistuje žiadny pravý život a nemôže byť nadviazaný žiadny skutočný vzťah. Účel takého života je zmarený, bez toho, aby mal nejaký význam a cieľ. Taká situácia by bola v rozpore so samou Prirodzenosťou Absolútneho Ducha Absolútneho Života Pána Ježiša Krista.“

„Stvorenie všetkých duchov je preto možné len podľa princípu slobody voľby a nezávislosti, kvôli samotnému princípu, za účelom nadviazania zmysluplného, napĺňajúceho a uspokojivého vzťahu, ktorý môže prinášať trvalé plody a dať Absolútnej Láske a jej Absolútnej Múdrosti pozitívnu spätnú väzbu ohľadne všetkých následkov, výsledkov a dôsledkov Jej Absolútneho Tvorivého Úsilia.“

„Keď už raz takých slobodných duchov stvoríte, musíte im poskytnúť všetky možné príležitosti na ich skutočné sebavyjadrenie a sebarealizáciu, podľa ich najväčších schopností. Poskytnete im rozličné špecifické dary a prostredia, v ktorých sa tie dary môžu rozvíjať a prejavovať. Z tej pozície, v stave úplnej slobody a nezávislosti, sa môžu rozhodnúť, či si želajú alebo neželajú prijať a opätovať lásku svojho Stvoriteľa — Pána Ježiša Krista. Podľa Zákona potvrdenia, ak má byť ktorákoľvek voľba platná, musí priniesť svoje následky, výsledky a dôsledky, nastoľujúc životný štýl v súlade s tou voľbou.“

„Potvrdenie a voľba slobodne prijať a opätovať Život Pána Ježiša Krista ako jediný zdroj života, lásky a múdrosti nastoľuje fakt pravého sentientného života.“

„Popretie a voľba neprijať a neopätovať slobodne tento Život nastoľuje fakt mŕtveho života alebo života negatívneho stavu.“

„Obidve voľby musia byť k dispozícii a musí im byť daná príležitosť potvrdiť sa prostredníctvom a pomocou svojich následkov, dôsledkov a výsledkov. Mať len jednu voľbu by znamenalo nemať žiadnu slobodu voľby. To by znamenalo žiadny život.“

„Ako vidíte, skutočný význam a účel mŕtveho života alebo negatívneho stavu tkvie v jeho prispení k nastoleniu faktu života, ktorý nemá žiadny význam, účel a cieľ v porovnaní s účelom, cieľom a významom pravého života.“

„Len čo je tento fakt nastolený a dôjde k úplnému porovnaniu, negatívny stav mŕtveho života nebude mať už žiadne opodstatnenie pre svoje bytie a existenciu.“

„Natrvalo bude vybudovaná základňa pre správnu voľbu a každý bude vedieť, čo si nezvoliť. Ako si pamätáte z predošlého, skutočná voľba je možná, len ak človek vie, čo si nezvoliť. Účelom negatívneho stavu je ilustrovanie faktu, čo si nezvoliť. V tomto je jeho dočasná hodnota, ktorú má pre pravý život pozitívneho stavu.“

„Pravým životom pozitívneho stavu je predovšetkým sentientná myseľ. Požiadavkou potvrdenia života je existencia uvedomenia si sebauvedomenia, ktoré tvorí bytie a existenciu sentientnej mysle. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, život nemôže byť a existovať bez toho, aby mal uvedomenie. Takže prvým krokom v procese stvorenia tohto života z Absolútneho Života Absolútneho Ducha bolo stvorenie sentientnej mysle, porovnateľnej s Absolútnou Sentientnou Mysľou.“

„Absolútny Duch obsahuje v Sebe Absolútnu Sentientnú Myseľ v jej troch základných aspektoch — Absolútnu Najvnútornejšiu Duchovnú Myseľ alebo pravého Absolútneho Ducha; Absolútnu Vnútornú Myseľ alebo jeho Absolútnu Dušu, alebo Duševnosť; a Absolútnu Vonkajšiu Myseľ alebo Absolútnu Duchovnú Formu, alebo Duchovné Telo.“

„Pravá sentientná myseľ je štruktúrovaná rovnakým spôsobom. Najvnútornejšia Duchovná Myseľ z Absolútnej Najvnútornejšej Duchovnej Mysle je príjemcom, tvorcom a tým, čo formuluje všetky rýdze idey života. Toto je pravý duch života každého. Vnútorná myseľ je príjemcom, transformátorom a tým, čo stanovuje spôsob a štýl života každého v súlade s ideami ducha takého života. Je to samotná duša alebo duševnosť života. Vonkajšia myseľ je tým, čo manifestuje, uskutočňuje, konkretizuje a realizuje život každého.“

„Vo svojich troch základných funkciách je celá sentientná myseľ jednotou, jedinosťou a harmóniou jej pravého života. Skrz takú funkciu pravý život je a existuje. Toto je vlastne pravý život. Ako sú tieto funkcie vytvárané, prijímané, transformované, prejavované a realizované, týmto procesom generujú a vyžarujú ohromnú sféru životnej energie. Táto životná energia odzrkadľuje všetky myšlienky, pojmy, idey, stavy, procesy, pocity, emócie, záľuby, postoje, správania a všetko ostatné sentientnej mysle. Ony všetky majú svoj vlastný život, závislý od života sentientnej mysle, tak ako je život sentientnej mysle absolútne závislý od Absolútneho Života Absolútnej Sentientnej Mysle Absolútneho Ducha — Pána Ježiša Krista.“

„Z týchto reflexných činností životnej energie funkcií sentientnej mysle sú vytvárané ďalšie, nesentientné životné formy, ako napríklad zvieratá, vtáky, ryby, hmyz a rôzne rastliny, ako aj neživotné formy bytia a existencie, ako napríklad hmota, vzduch, voda, oheň a všetky ostatné prvky a častice.“

„Tieto konkrétne životné a neživotné formy nemôžu mať priamu sentientnosť alebo stav sebauvedomenia a uvedomenia si ho, lebo sú len súvzťažnými faktormi stavov a procesov sentientnej mysle. Zatiaľ čo stavy a procesy tejto mysle sú sentientné, ich súvzťažné reflexie nie sú.“

„Čím vyššia úroveň duševnej činnosti a vytvorených myšlienok, ideí, pojmov, pocitov, záľub atď., tým podobnejšie sú im súvzťažné faktory. Na najvyššej úrovni tejto tvorby budete mať teda výskyt takých nesentientných životných foriem, akými sú napríklad vyššie živočíchy, ktoré budú nápadne pripomínať sentientnú myseľ, bez toho, aby niekedy dosiahli sentientnosť.“

„Čím sú idey, pojmy, myšlienky, pocity, emócie, záľuby alebo podobné veci menej duchovné a rýdze, tým bude podobnosť menšia. A všetky idey, myšlienky, pojmy, záľuby atď., súvisiace s inými než duchovnými alebo duševnými vecami, budú vytvárať rastlinné životné formy, a na svojej najnižšej úrovni neživotné formy bytia a existencie.“

„Takže kvalita a obsah sentientnej mysle určí kvalitu a obsah nesentientných životných foriem a neživotných foriem bytia a existencie. Pravý pozitívny život sentientnej mysle bude vytvárať len pozitívne, prospešné a užitočné nesentientné životné a neživotné formy.“

„Naproti tomu, mŕtvy život pseudo-sentientnej mysle, čiže negatívny stav, bude vytvárať opak — negatívne, zhubné, jedovaté, nebezpečné a protivné nesentientné životné a neživotné formy.“

„Toto je proces, akým je vytváraný a udržiavaný život celého vesmíru a Zóny Vymiestnenia.“

„Existuje však ešte jedna podivná životná forma, ktorá nikdy predtým neexistovala a ktorá sa pôvodne objavila ako izolovaný jav, obmedzený na jedno miesto a stav. Táto podivná životná forma je výsledkom kombinácie a fúzie dvoch úplne opačných stavov — pravého života pozitívneho stavu a mŕtveho života negatívneho stavu. Výsledkom tejto kombinácie a fúzie bola fabrikácia zvláštnej a nezvyčajnej životnej formy, nazvanej ľudia, plnej rozporov a protikladov.“

„Ľudský život sa v skutočnosti celkom nehodí ani do jednej z predtým preberaných kategórií života. V bytí a existencii je to nenormálny jav, ktorému je dovolené bujnieť, prekvitať a fungovať len za jediným účelom — ilustrovať sentientnú životnú formu, ktorá nepochádza priamo z Absolútneho Života Absolútneho Ducha Pána Ježiša Krista.“

„Táto životná forma nie je ani živá, ani mŕtva. Ako viete, v pozitívnom stave Stvorenia je každý úplne živý. V negatívnom stave Zóny Vymiestnenia je každý úplne mŕtvy — so zachovaním si sebauvedomenia, ktoré dovoľuje týmto mŕtvym entitám vnímať a považovať ich smrť za život.“

„Naproti tomu, v ľudskom živote nie je plne nastolený ani jeden z týchto stavov.“

„Ako už bolo uvedené vyššie, toto podivné položenie existuje len na vašej planéte. Ako si pamätáte, vaša planéta sa volá planéta Nula. Toto nie je náhoda. Jej meno odráža podivnú a čudnú situáciu, v ktorej sa ľudia nachádzajú. Toto je neutrálny stav, ktorý môže ísť oboma smermi — pozitívnym, alebo negatívnym. Toto je dôvod, prečo len na planéte Nula môže vedľa seba koexistovať taká zmes pozitívneho a negatívneho. To dáva ľuďom možnosť urobiť slobodné rozhodnutie ohľadne toho, ku ktorej manifestácii života sa pridať.“

„S ľuďmi je ten problém, na rozdiel od pozitívnych entít a všetkých ostatných entít v negatívnom stave, že dospeli k svojmu sebauvedomeniu procesom postupného učenia sa zvonka. Vo svojom pôvodnom stave sú nevedomí, s veľmi malým sebauvedomením a so značným množstvom nevedomých procesov. To im už od samého začiatku nedáva žiadnu dostatočnú schopnosť učiniť takú voľbu. Aby bol slobodný volebný proces platný, musí sa konať v stave plného uvedomovania si sebauvedomenia, s úplným poznaním všetkých volieb.“

„Ľudia boli vyfabrikovaní bez tejto schopnosti alebo, aby sme boli presní, táto schopnosť bola od okamihu ich fyzického narodenia daná do nevedomého režimu, uväznená do podivného stavu, ktorý jej nedovoľuje plne sa prejaviť.“

„Naproti tomu, všetky ostatné sentientné životné formy sú stvorené s plným poznaním a schopnosťou slobodne si voliť, pretože sa rodia plne vedomé si seba. To isté platí o tých, ktorí vyfabrikovali ľudí a iné tvory Pekiel. Vznikli a zrodili sa tiež s plným poznaním a uvedomením si sebauvedomenia.“

„Aby teda ľudia dostali príležitosť získať túto schopnosť a aby sa im poskytla slobodná voľba, boli daní do tohto neutrálneho položenia na planéte Nula a počas ich života sú vystavení obom alternatívam. Tieto alternatívy aktivujú ich pôvodné nadelenie (či už pozitívne, alebo negatívne), umožňujúc im uskutočňovať ich životnú úlohu, založenú na ich vlastnej slobodnej voľbe. V súčasnosti a za teraz existujúcich podmienok na planéte Nula niet inej cesty, ako dostať ľudí do pozície, ktorá by aktivovala ich vrodené nadelenie.“

„Ako viete, k inkarnácii Ježiša Krista došlo na planéte Nula. Pre Neho/Ňu bolo nevyhnutné urobiť tento krok. Jedným z dôvodov bola plná aktivácia pozitívnej alternatívy. Táto alternatíva bola skôr nevedomá a v stave potenciálnosti než v aktívnom režime. Ale najdôležitejším dôvodom, prečo sa táto inkarnácia udiala na planéte Nula, bolo to, že nezvyčajný stav vašej planéty slúžil ako dočasný stav prípravy Ježiša Krista na vstup do plnosti negatívneho stavu — Pekiel. Vaša planéta Mu/Jej dala prostriedky, pomocou ktorých mohol/la bezpečne vstúpiť do Pekiel a splniť tam Jeho/Jej skutočné poslanie.“

„Ľudia sa nesprávne domnievajú, že primárnym poslaním Ježiša Krista bolo narodiť sa na vašej planéte a z tej pozície spasiť ľudí na planéte Nula. Ale hoci aj toto mal/a Ježiš Kristus na pamäti, nebolo to Jeho/Jej hlavným cieľom. Hlavným cieľom bolo získať tieto špeciálne prostriedky, pomocou ktorých by mohol/la vstúpiť do negatívneho stavu v jeho čisto zlom a falošnom položení a splniť Si tam Svoje dobre naplánované poslanie. Toto poslanie, keď bude správny čas, vyvrcholí úplnou elimináciou mŕtveho života negatívneho stavu, ktorý je pre celé bytie a existenciu zhubnou rakovinou.“

„Aby boli ľudia schopní potvrdiť svoje životy a osudy, bolo ich treba dať do položenia, v ktorom by boli prítomné konkrétne príklady oboch životných štýlov. Tieto životné štýly sú schopné v ľuďoch aktivovať sklony, tendencie, črty a vzory správania zhodné s ich pôvodnou voľbou, ktorú si vedome vôbec neuvedomujú alebo nepoznajú. Inak by nemohli nikdy opäť nadobudnúť zmysel, účel a cieľ svojho narodenia sa na planéte Nula. Nemohli by potvrdiť svoje životy, pretože by o týchto faktoch vôbec nevedeli.“

„Koľko ľudí skutočne vie, kto sú a prečo sú na planéte Nula? Také poznanie im úplne chýba. Tento fakt je namiesto toho nahradený konkrétnymi vonkajšími príkladmi toho, ako ľudia žijú svoje životy buď pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom. Tieto príklady v nich evokujú túžbu nasledovať ten či onen životný štýl, dávajúc prednosť tomu, ktorý je v najväčšej zhode s ich pravou prirodzenosťou.“

„Ako si pamätáte, pravá ľudská prirodzenosť je určená niekoľkými faktormi: 1. Narodením sa z pozitívneho stavu ako agenti pozitívneho stavu, aby zobrazili príklady pozitívneho života lásky a múdrosti. V súčasnosti sa rodí menej a menej ľudí tohto pôvodu. 2. Narodením sa z negatívneho stavu ako agenti negatívneho stavu, aby zobrazili a zvečnili príklady negatívneho života ziel a lží. Rodí sa viac a viac ľudí tohto pôvodu. 3. Narodením sa z rôznych ideí oboch strán s jediným cieľom, byť inkarnovaní na planétu Nula. Viac a viac ľudí sa rodí z negatívnych ideí a menej a menej sa rodí z pozitívnych ideí. Toto je nutné opatrenie, ak má negatívny stav úplne zvíťaziť aj na planéte Nula.“

„Prítomnosť týchto faktorov je schopná v ľuďoch aktivovať prirodzenosť súvzťažiacu s každým jednotlivým stavom, ktorú naplno manifestujú, vo väčšine prípadov ani vedome nevediac, prečo sú takí, akí sú. Takto kompenzujú nedostatok správneho poznania a úplnú neznalosť ohľadne tejto situácie.“

„Kvôli lepšiemu pochopeniu ľudských životných foriem je nutné stručne si tu zhrnúť proces, ako sa ľudia stali tým, čím sú.“

„Jasne možno určiť niekoľko fáz dejín sentientného života na vašej planéte:“

„Úplne prvá fáza bola androgýnna fáza. V tejto fáze vašu planétu na pomerne krátke časové obdobie — asi na dvadsať storočí — osídlili sentientné entity v androgýnnej forme. Boli priamym nadelením Najvyššieho, stvorené za účelom prípravy vašej planéty na to, čo malo prísť.“

„Ako si pamätáte, v tom čase sa vaša planéta nachádzala v inej časti vašej galaxie. Keď už androgýnni ľudia plne zrealizovali svoje poslanie, opustili vašu planétu a usadili sa inde v pozitívnom stave Stvorenia.“

„Medzi tamtými ľuďmi a teraz existujúcimi ľuďmi na vašej planéte je len veľmi malá fyzická, duševná a/alebo duchovná podobnosť. V ľuďoch boli ponechané len niektoré extrémne obmedzené prvky ich sentiencie. Tieto prvky sa však v ľuďoch prejavujú len tým, že majú určitý obmedzený stupeň schopnosti byť si vedomí svojho sebauvedomenia.“

„Potreba ponechať určitý stupeň tejto rozhodujúcej schopnosti pramení z faktu, že potvrdenie akejkoľvek životnej formy a jej životného štýlu závisí od tejto schopnosti. Ak taká schopnosť chýba, nemožno nič znázorniť ani sa naučiť.“

„Účel sentientnej androgýnnej životnej formy na vašej planéte bol zjavený v knihe Základy ľudskej duchovnosti.“

„Druhá fáza týchto dejín sa začala oddelením mužskej a ženskej formy sentientných bytostí. Z genetického materiálu pôvodných androgýnnych ľudí stvoril Najvyšší dve oddelené formy a nadelil ich duchom života. Všetko poznanie a schopnosti, ktoré mali a nazhromaždili prví ľudia, boli plne obsiahnuté v tom špeciálnom materiáli a plne prenesené na druhých ľudí. Tí sa rodili s plným vedomím toho poznania, ako aj všetkého ostatného, vrátane uvedomenia si svojho sebauvedomenia. Keďže tento proces vykonal Najvyšší, týchto ľudí možno ešte stále považovať za priame nadelenie Najvyššieho. Vlastne, jediným rozdielom medzi prvým a druhým typom ľudí bola ich fyzická forma a chýbanie priamej skúsenosti úplnej jednoty feminínnych a maskulínnych princípov.“

„Ako si pamätáte z predošlého, oddelenie feminínnych a maskulínnych princípov je prvým malým predpokladom pre aktiváciu negatívneho stavu.“

„Je tu však ďalšia stránka, ktorá bola doposiaľ skrytá a ktorá sa teraz zjavuje po prvýkrát. Všimnite si, prosím, že v procese stvorenia druhého typu ľudí na vašej planéte bol použitý úplne iný prístup než v procese stvorenia prvých androgýnnych ľudí.“

„V procese stvorenia prvých ľudí boli použité častice z vyžarujúcej energie najexternejšieho stupňa Absolútnej Vonkajšej Mysle Najvyššieho (nie ako v prípade narodenia Ježiša Krista, počas ktorého bol priamo použitý prvok z Absolútnej Vonkajšej Mysle — z jej samotného centra!). Tieto častice boli zlúčené s prvkami ich príslušného fyzického prostredia. Toto zlúčenie dalo zrod prvým ľuďom.“

„Tento proces dovoľuje manifestovanie sa prítomnosti Najvyššieho na najexternejšom mieste najexternejšieho stupňa Stvorenia v jej najväčšom možnom rozsahu. Táto oblasť Stvorenia nedokáže zniesť viac, než čo je obsiahnuté v časticiach energie vyžarujúcej z najexternejšieho stupňa Absolútnej Vonkajšej Mysle Najvyššieho. Ale pretože tie častice pochádzali priamo z energie vyžarujúcej z Absolútneho Života Absolútneho Ducha, ktorý sa teraz volá Pán Ježiš Kristus (vtedy sa volal Najvyšší — preto je tu použitý termín ,Najvyšší‘), prví ľudia na vašej planéte boli za daných podmienok, súvisiacich s vtedajšou povahou a postavením tej planéty, najväčším možným priamym nadelením Najvyššieho.“

„Kvôli tomuto faktu mali nepredstaviteľný stupeň poznania, múdrosti, lásky, schopností, talentov, darov, vedy a všetkého ostatného vybavenia, ktorý si vôbec nedokážete predstaviť alebo pochopiť. Boli v najplnšej možnej miere pánmi svojho vnútorného a vonkajšieho vesmíru.“

„Tieto maximálne schopnosti a vedomosti, ako aj všetko, čo získali počas ich života na planéte Zem (vtedy sa ešte stále volala Zem), odovzdali ďalším ľuďom, ktorí prišli po nich.“

„Táto ďalšia generácia, v oddelenej mužskej a ženskej forme, bola stvorená zlúčením troch prvkov. Z genetického materiálu, zanechaného prvými ľuďmi, Najvyšší použil jeden maskulínny gén a jeden feminínny gén, plus jeden prvok z fyzického prostredia na vytvorenie ich fyzického tela. Počas spájania týchto prvkov a ich zlučovania bola dosiahnutá separácia, metódou potlačenia vonkajších genetických charakteristík buď feminínnych, alebo maskulínnych génov.“

„Ako ste si všimli, základným rozdielom medzi prvými a druhými ľuďmi bolo to, že zatiaľ čo v procese stvorenia prvých ľudí boli použité častice životných energií vyžarujúcich z najexternejšieho stupňa Absolútnej Vonkajšej Mysle Najvyššieho, v procese stvorenia druhých ľudí to tak nebolo. Namiesto toho boli druhí ľudia odvodení z génov prvých ľudí.“

„Jeden z mnohých významov príbehu o Adamovi opisuje tento proces, aktom, kedy Pán Boh vzal z Adama jedno z jeho rebier a urobil z neho ženu. V tejto konotácii slovo ,žena‘ neznamená len osobu ženského pohlavia. Označuje aj každú sentientnú entitu pochádzajúcu skôr z nejakej ďalšej primárnej sentientnej entity než priamo z Pána Boha.“

„V prípade Adama — prvých ľudí — bol použitý priamy prístup. V prípade druhých ľudí, zvaných Adam a Eva, bol použitý nepriamy prístup. Tento rozdiel má veľký duchovný význam.“

„Jediná podmienka, čo nemohla byť u prvých ľudí zmenená, bola tá, že boli stvorení ako jednota feminínnych a maskulínnych princípov. Všetko, čo pochádza z Pána Boha, Najvyššieho priamo, nemôže byť v žiadnom inom stave.“.

„Ako si však pamätáte, z dôvodu aktivácie negatívneho stavu bolo nutné použiť iný prístup. Negatívny stav nemôže byť aktivovaný z pozície zjednotenia týchto princípov. Tvorba procesu pravého života sa uskutočňuje procesom tohto neustáleho zjednotenia. Toto je pravá prirodzenosť Pána Ježiša Krista, ktorý sa vtedy volal Pán Boh, Najvyšší. Takže čokoľvek, čo pochádza priamo z akéhokoľvek aspektu Najvyššieho, v tomto prípade z vyžarujúcich životných energií, ako je to opísané vyššie, sa nemôže objaviť v žiadnom inom stave.“

„Pri predvídaní aktivácie negatívneho stavu, aby dostal príležitosť uskutočniť sa, bolo nutné vytvoriť životnú formu, ktorá by nebola odvodená priamo zo žiadneho aspektu Pána Boha — dokonca ani zo životných energií vyžarujúcich z najexternejšieho aspektu Jeho/Jej Absolútnej Vonkajšej Mysle. Tie energie vyžarujú a sálajú priamo z Najvyššieho. Nemôžu byť použité na toto rozdelenie.“

„Ďalším dôvodom rozdielov medzi prvými a druhými ľuďmi bolo, ako si pamätáte, že Najvyšší nemohol byť prítomný pri procese aktivácie negatívneho stavu. Jeho/Jej priama prítomnosť by túto aktiváciu úplne znemožnila. Keď stvoríte niekoho presne z častíc, ktoré z vás vyžarujú, ste v tých časticiach plne prítomní.“

„Keď však použijete tie isté častice, teraz skombinované a zlúčené s prvkami vonkajšieho fyzického prostredia, a z ich vlastnej fúzie stvoríte niečo alebo niekoho iného, vznikne a zrodí sa nový kríženec, ktorý nebude mať vašu úplnú priamu prítomnosť. Tak, ako vidíte, sa začal proces vzďaľovania sa Najvyššieho od budúceho aktu aktivovania mŕtveho života negatívneho stavu.“

„Len čo sa druhí ľudia plne usídlili na planéte Zem, začala sa tretia fáza dejín vašej planéty. Život druhých ľudí prekvital po mnoho miliónov rokov. Počas tejto doby sa dosiahlo mnoho veľkých duchovných, duševných, fyzických a vedeckých úspechov.“

„Títo ľudia nielenže mali priamy prístup a využívali všetko poznanie a schopnosti, ktoré zanechali prví ľudia, ale toto poznanie ďalej tvorivo rozvíjali a vynašli a objavili mnohé iné koncepcie a tajomstvá života, ktoré plne využívali na všeobecné zlepšenie svojho životného štýlu.“

„Zatiaľ čo experimentovali s genetickým materiálom zanechaným prvými ľuďmi, ako aj so svojím vlastným genetickým nadelením, prišli na myšlienku stvoriť životnú formu, ktorá by bola presne ako oni, len by nebola priamym aktom Pána Boha Najvyššieho, ktorý stvoril nich, procesom opísaným vyššie. Týmto ľuďom bolo dovolené prísť na tieto myšlienky v ich mysliach za účelom priblíženia negatívneho stavu k jeho aktivácii.“

„Dôvod, prečo mohli druhí ľudia tak ľahko prísť na túto myšlienku, bol ten, že mali poznanie a skúsenosť so svojím vlastným počatím, súc odvodení z genetického materiálu niekoho iného, namiesto Pána Boha. Usúdili teda: Ak ich Pán Boh vytvoril pomocou sprostredkujúcich prostriedkov, a nie priamo, použijúc už existujúci vonkajší materiál v podobe prvých ľudí, prečo nepoužiť svoj vlastný materiál a nestvoriť životnú formu na svoju vlastnú podobu a obraz. Z tohto procesu logicky vyplýva taký záver.“

„Po dlhom experimentovaní tí druhí ľudia uspeli v tomto úsilí. Ako si pamätáte, použili jeden gén zo svojho ženského druhu a jeden gén zo svojho mužského druhu a zlúčili ich takým spôsobom, aby pri tvorbe životných foriem dosiahli nekonečnú pestrosť a rozmanitosť.“

„Od toho okamihu bol zavedený nový spôsob privádzania ľudí na tento svet. Ľudia neboli tvorení Najvyšším, ale inými ľuďmi, používajúc metodológiu Najvyššieho, ktorou boli stvorení druhí ľudia.“

„V tejto novej rase ľudí priama prítomnosť Najvyššieho vo forme ktorejkoľvek z Jeho/Jej priamych prvkov či častíc takmer neexistuje.“

„Pôvodný zámer a úmysel pri tvorení tohto tretieho typu ľudí nebol negatívny. V skutočnosti bol pozitívny, prameniaci z tvorivého úsilia životných foriem, prítomného v nich z Najvyššieho. Toto jednoducho znamená, že keď máte určité schopnosti, tie sa stávajú motivačným faktorom zahájenia aktivít v súlade s povahou a obsahom tých schopností.“

„Ak máte poznanie a schopnosť tvorby životných foriem, budete motivovaní použiť to poznanie a tie schopnosti presne na to, čo vám poskytujú. Toto je životne dôležitý duchovný princíp. Koniec koncov, prečo by ste mali taký dar? Len na ozdobu? Ste nadelení všemožným poznaním, darmi a schopnosťami, aby ste ich používali, rozvíjali, ovládali a neustále zdokonaľovali. Nemôžete to robiť, ak ich neuplatňujete.“

„Títo druhí ľudia nemali na konanie čohokoľvek žiadny iný dôvod, úmysel či motiváciu, než plne aktualizovať, realizovať a prejaviť svoje schopnosti, poznanie a dary. Ich výsledky však boli použité na to, aby bolo negatívnemu stavu umožnené uskutočniť sa, z dôvodov podrobne opísaných inde.“

„Tretia fáza dejín vašej planéty sa vlastne začína v čase, keď všetci ľudia z druhej fázy odišli z vášho sveta a usadili sa inde. Tretí ľudia boli čisto výsledkom vyššie opísaného genetického inžinierstva.“

„V procese toho genetického inžinierstva boli všetky schopnosti, talenty, dary a vedomosti, teraz nazhromaždené v obrovskom, pre vás nepredstaviteľnom rozsahu, geneticky prenesené na tretích ľudí. Títo ľudia sa teda rodili, pomocou procesu niečoho, čo vzdialene pripomína biklonovanie, do plného poznania a chápania všetkého, čo bolo na nich prenesené a ako to používať.“

„Dejiny ľudí tretieho typu trvali najdlhšie — mnoho miliónov rokov. S každou novou generáciou, stvorenou týmto špeciálnym procesom, došlo k určitému duchovnému úpadku. Nemajúc žiadnu bezprostrednú skúsenosť s tým, že by boli stvorení priamo Najvyšším, a súc vytvorení takzvanými vedeckými vonkajšími prostriedkami, počas mnohých miliónov rokov títo ľudia postupne dospeli k záveru, že by mohli byť úplne nezávislí a sebestační vo všetkých svojich snahách, bez akejkoľvek potreby zaangažovania nejakej Vyššej Moci či Zdroja.“

„Nuž, toto uvažovanie je úplne prvým krokom v aktivácii mŕtveho života negatívneho stavu. Avšak, tretí ľudia, alebo presnejšie, štyristotisíca generácia tretích ľudí, ktorí prišli s touto myšlienkou, to ešte stále robila skôr kvôli využitiu a aplikácii samotných ich schopností a poznania, než so zlým úmyslom. Kvôli overeniu tejto teórie (že môžu vytvoriť životnú formu, ktorá by nemala žiadnu potrebu považovať za pravý Zdroj Života nejakú vyššiu duchovnú moc, ale by bola úplne nezávislá od akéhokoľvek zdroja, s výnimkou ich vlastnej sebestačnosti), vytvorila táto konkrétna generácia štvrtý typ ľudí, ktorí sa nakoniec stali prapôvodnými pseudo-tvorcami.“

„Aj keď bol tento nový typ ľudí vytvorený v podstate rovnakými metodologickými postupmi, v genetickom materiáli bol použitý iný súbor a kombinácia znakov. Úspešne sa uskutočnilo potlačenie genetických znakov, ktoré sú nositeľmi spomienok a faktov závislosti od duchovných princípov, a dôraz bol daný na genetické znaky, ktoré sú nositeľmi duševných a fyzických dispozícií sebestačnosti, nezávislosti a snahy o sebarealizáciu svojím vlastným úsilím a mocou, a všetkých ostatných dispozícií súvisiacich s týmto smerom.“

„A tak, len čo vznikol štvrtý typ ľudí, začala sa štvrtá fáza v dejinách vašej planéty. A opäť bolo v procese tohto genetického inžinierstva, ktoré viedlo k vytvoreniu štvrtých ľudí, tým ľuďom odovzdané všetko poznanie, schopnosti a výsledky v celom ich obrovskom nahromadení. Nechýbalo nič, okrem potlačenej potreby závisieť a odvodzovať všetko z pravých duchovných princípov Absolútneho Života Absolútnej Sentientnej Mysle Najvyššieho, Boha.“

„Štvrtý typ ľudí sa teda tiež rodil do plného poznania všetkého a do uvedomovania si sebauvedomenia, s pridanou zložkou novej voľby: nebyť závislý od ničoho duchovného.“

„Aj títo ľudia mali dlhé dejiny, tiahnuce sa mnohými miliónmi rokov.“

„Počas ich dejín, ďalej rozvíjajúc ich dar úplnej nezávislosti a sebestačnosti, prišli na myšlienku úplného oddelenia sa od ostatného Stvorenia, aby si otestovali teóriu, čo by sa stalo, keby boli úplne iní. Inými slovami, konečne bola položená otázka, predvídaná Stvoriteľom, Absolútnym Zdrojom Života, aký by bol život, keby bol úplne oddelený a nezávislý od ostatného Stvorenia a Stvoriteľa.“

„Ako vidíte, formulácia tejto otázky sa trochu líši od formulácie jej konečnej verzie. Nehovorí, že ako by vyzeral život bez Stvoriteľa alebo keby mal pochádzať z nejakého iného zdroja než z Najvyššieho a z Jeho/Jej duchovných princípov alebo z falošných duchovných princípov. Namiesto toho sú v tejto formulácii použité slová ,oddelený‘ a ,nezávislý‘ alebo ,úplne iný‘.“

„Toto nie je náhoda. Konečná verzia tejto otázky nemôže byť položená, kým nie je najprv založený samostatný životný štýl, odlišný a nezávislý od ostatného Stvorenia. Takú konečnú verziu tejto otázky možno vôbec vymyslieť len v stave odlúčenia. Vznikom myšlienky úplného odlúčenia sa od ostatného Stvorenia bol uskutočnený a dokonaný druhý rozhodujúci krok s cieľom plnej aktivácie mŕtveho života negatívneho stavu.“

„Táto idea bola teda podrobená testovaniu. Hoci, teraz sa títo ľudia rozhodli aplikovať úspešné výsledky svojho experimentovania na sebe. Najprv použili obrovský genetický fond, ktorý mali k dispozícii z rôznych životných foriem, aby vytvorili nový život, ešte stále na ich podobu a obraz, ale s odlišným názorom na život, multivesmír a Najvyššieho. Išlo tu o to, že ak sa chcete odlíšiť od všetkých ostatných v Stvorení, musíte prísť s niečím totálne rozdielnym od nich. Táto rozdielnosť nemá vo svojom počiatočnom štádiu ani tak vonkajší charakter a netýka sa stupňa poznania, inteligencie a toho, ako ich aplikovať a využívať, ako skôr vnútorný a intermediálny charakter.“

„Ako vytvoríte niečo úplne odlišné v tomto ohľade? Založením principiálne odlišného životného štýlu. Vtedy však neexistoval alebo nikdy nebol zažitý žiadny iný životný štýl než pozitívny. Ako teda budete postupovať pri definovaní životného štýlu, ktorý je úplne odlišný od toho známeho, pozitívneho? Dôkladne klasifikujete, analyzujete a definujete všetky aspekty pozitívneho stavu a navrhnete presný opak všetkého, čo je obsiahnuté v prirodzenosti pozitívneho stavu. Opačné princípy môžu nastoliť úplne odlišný životný štýl.“

„Tak boli v procese tejto fázy genetického inžinierstva potlačené všetky pozitívne črty a podľa veľmi špeciálneho genetického projektu boli do všetkých následných génov, použitých na fabrikáciu piateho typu ľudí, vštepené úplne nové idey. Teraz bol tento typ ľudí vytvorený s črtami úplne odporujúcimi pozitívnemu stavu, ale s úplným zachovaním všetkej inteligencie, poznania, schopností, talentov, darov atď., ktoré mali ich fabrikátori.“

„Po úspešnom dokončení tohto experimentu experimentátori zmenili svoju vlastnú genetickú štruktúru a zlúčili sa s piatym typom ľudí, stanúc sa vedúcou zložkou ich moci.“

„Vtedy bol po prvýkrát v Stvorení založený nový životný štýl, aký nikdy predtým neexistoval a ani už nikdy nebude existovať, keď splní účel svojho mŕtveho bytia a existencie.“

„Piata fáza dejín vašej planéty sa týka piateho typu ľudí. Aj táto fáza trvala niekoľko miliónov rokov. Počas tejto fázy ľudia piateho typu postupne ,zdokonalili‘ stav úplného odlúčenia, izolácie a nezávislosti od ostatného Stvorenia, dostanúc ich opačné črty do najextrémnejšieho stavu.“

„V tomto procese bola vypestovaná extrémna nenávisť ku všetkému z pozitívneho stavu, a zvlášť k Pánu Bohu, a bola realizovaná vo všetkých aspektoch ich života. Týmto krokom dospel negatívny stav mŕtveho života k jeho plnej aktivácii. Toto bola tá fáza, kedy bola formulovaná konečná verzia vyššie uvedenej otázky.“

„Majúc úplne zachované a plne k dispozícii všetko poznanie a všetky schopnosti, súc najpokročilejšími vedcami všetkých čias, táto piata rasa ľudí, teraz právom nazývaná pseudo-tvorcovia, prišla na myšlienku fabrikácie ľudí a ďalších početných tvorov tak sentientných, ako aj nesentientných a neživotných foriem, ako aj na myšlienku zaľudnenia Zóny Vymiestnenia.“

„Na tento účel vytvorili v duchovnej dimenzii Zóny Vymiestnenia niekoľko svetov, vám známych pod názvom ,Peklá‘. Tak boli založené Peklá. Z tej pozície pokračovali tým, čo je opísané v šiestej kapitole tejto knihy.“

„Ako vidíte z tohto stručného opisu, negatívny stav bol jasne iniciovaný na úrovni najkrajnejšieho vonkajšieho stupňa fyzickej dimenzie Stvorenia, a nikde inde. Nikdy nebol v žiadnom rovnocennom postavení s pozitívnym stavom, pretože čerpal zo života pozitívneho stavu, splodením myšlienky vzoprieť sa prirodzenosti pozitívneho stavu. Nemá vôbec žiadne korene v Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý sa vtedy volal Najvyšší alebo Pán Boh.“

„Vzoprením sa prirodzenosti pozitívneho stavu — nositeľovi pravého života — sa negatívny stav stal nositeľom mŕtveho života.“

„Vyfabrikovanie ľudí a ich životného štýlu, aký sa manifestuje na vašej planéte od jaskynného človeka až po súčasnosť, malo jediný cieľ, dokázať, že možno vytvoriť životnú formu úplne odlišnú od všetkého ostatného a všetkých ostatných, ktorá nemá žiadne poznanie, žiadnu predstavu, žiadne poňatie a žiadne uvedomenie si čohokoľvek duchovného alebo čohokoľvek vôbec, ale sa rodí v úplnej nevedomosti, a predsa je zároveň schopná získať všetky tieto faktory svojím vlastným úsilím a snahou.“

„Takže, ľudia sú tu za účelom dokázať, že na stvorenie života nie je potrebný žiadny Boh alebo duchovné princípy, pretože život sa môže objaviť bez akéhokoľvek inteligentného tvorivého úsilia. Účelom tu bolo vyfabrikovať dôkaz zdôrazňujúci, že ľudia vznikli zo zvierat evolučným — nie tvorivým — spôsobom. Všetko bolo zorganizované s týmto zámerom.“

„Fakty, ktoré sú tu zjavené, potvrdzujú vyhlásenie, že ľudia nie sú priamym nadelením Najvyššieho, aj keď materiál, ktorý bol použitý na ich fabrikáciu, v jeho úplne pôvodnom stave, pochádzal z Najvyššieho. No v čase, keď bol ten materiál použitý na fabrikáciu ľudí, bol už jeho pôvodný stav a obsah toľkokrát upravený a zmenený, že ho prakticky nebolo možné považovať za materiál pochádzajúci z Najvyššieho.“

„„Ľudia sú najpríšernejšou zámernou mutáciou genetického materiálu, mnoho- krát úmyselne zmutovaného, skombinovaného a zlúčeného s najpríšernejšími, zámerne zmutovanými zvieracími génmi, pochádzajúcimi zo zvierat vytvorených z ešte príšernejšie zmutovaných zvierat, vyfabrikovaných pseudo-tvorcami.“

„Kvôli tomuto nezvyčajnému stavu môže len v ľuďoch dôjsť k maximálnej manifestácii mŕtveho života negatívneho stavu a jeho snáh, pre porovnanie s pravým životom pozitívneho stavu. Samotní pôvodcovia a aktivátori negatívneho stavu nemohli plniť túto funkciu, pretože jasne vedeli, čo robia. Oni boli v stave plného uvedomenia si sebauvedomenia, ktorý v nich pôvodne vytváral pravý život. Len keď sa rozhodli geneticky zmeniť, podľa vyššie uvedeného postupu, zmenili svoj život na mŕtvy život.“

„Z pozície mŕtveho života, vytvoriac životnú formu, ktorá nie je ani mŕtva, ani živá, sa môže a dá začať so správnou ilustráciou a manifestáciou pravej prirodzenosti negatívneho stavu.“

„Princíp, ktorý si tu treba uvedomiť, je, že len z pozície nevedomosti a nevedomých procesov, vlastných stavu ľudského života, ktorý nie je ani mŕtvy, ani živý, kedy jedinec nemá ani poňatia o tom, ako vznikol negatívny stav a aký je jeho účel, možno plne spoznať pravú prirodzenosť negatívneho stavu.“

„Pseudo-tvorcovia nikdy neprišli o plné poznanie jeho pôvodu a účelu, pretože oni boli tí, ktorí ho vytvorili a stanovili mu účel. Preto nemôžu byť jeho spríkladnením.“

„Ako si pamätáte z predošlého, spríkladňovať sa musí vždy prostredníctvom následkov, výsledkov a dôsledkov tejto aktivácie, a nie samotným aktom aktivácie. Ľudia a ich skazený, chamtivý, lakomý, pokrytecký životný štýl dvojakého metra sú vrcholom tohto spríkladňovania. Tvory v Peklách nemôžu slúžiť tomuto účelu, pretože sú plne v stave samotného mŕtveho života.“

„Z tohto chápania pôvodu ľudskej rasy možno odvodiť definíciu konkrétne ľudského života:“

„„Ľudský život konkrétne je procesom stavu, ktorý existuje medzi pravým životom a neživotom za účelom úplného spríkladnenia všetkých následkov, výsledkov a dôsledkov aktivácie negatívneho stavu, aby poskytol dôležité duchovné poučenie pre celé Stvorenie a jeho multivesmír o pravej prirodzenosti niečoho, čo je úplne odlišné od pozitívneho stavu, aby každý presne vedel, čo si nevoliť.“

„V pravom význame a obsahu tejto definície ľudský život nemožno považovať za pravý život. Nemožno ho však považovať ani za úplne mŕtvy život. Je to podivný stav, ktorý nikdy predtým nikde neexistoval, a keď už splní svoj účel, vyjadrený vo vyššie poskytnutej definícii, už nikdy nebude nikde existovať. Žiadny iný účel a zmysel ľudského života vlastne nikdy neexistoval alebo nebude nikdy existovať.“

„Pokúšať sa nájsť nejaký iný účel a zmysel tohto nezvyčajného stavu, nazývaného ľudský život, je márny čin, ktorý môže v mnohých prípadoch viesť k samovražde.“

„Len čo si uvedomíte skutočný zmysel a účel takzvaného ľudského života, všetko sa dostane do úplne inej perspektívy.“

„Ako si pamätáte z predošlej kapitoly, bolo tam uvedené, že na vašej planéte nie je nič normálne. Nenormálnosť vášho stavu pramení z tejto podivnej pozície. Len pravý život je normálny. Mŕtvy život Pekiel je normálny život pre nich, alebo žiadny život z pozície pozitívneho stavu. Váš stav však nie je ani jedným z nich. Preto nezapadá do žiadnej známej kategórie života alebo neživota.“

„Toto je šialený, patologický stav, ktorý umožňuje maximálnu možnú manifestáciu všetkých následkov, výsledkov a dôsledkov aktivácie negatívneho stavu.“

„Súc v položení, v ktorom ste, z vašej pozície je pre vás nesmierne ťažké správne ponímať chápanie života vo všeobecnosti, a zvlášť ľudského života. Keď ste v stave nenormálnosti, chýbajú vám patričné orientačné body, aby ste boli schopní rozlíšiť, čo je to vlastne pravý život. Normálny život vyzerá z pohľadu nenormálneho stavu fakticky ako nenormálny. Ak neviete, čo je normálnosť a nemáte žiadny skúsenostný príklad normálneho života, máte sklon odmietať všetko, čo nepasuje alebo sa líši od čohokoľvek, čo máte a zažívate vo vašom každodennom živote. V skutočnosti vám to naháňa strach. Keďže vám to naháňa strach, považuje sa to ako neznámy faktor za nenormálne.“

„Ľuďom je teda samotnou ich štruktúrou zámerne bránené v tom, aby získali správne poznanie a skúsenosť pravého života. Fakticky nie sú ani v žiadnom aspekte svojej štruktúry stavaní tak, aby to boli schopní urobiť.“

„Z tohto dôvodu, ak by ľudia na vašej planéte čítali túto knihu, väčšina z nich by ju považovala za výtvor šialenstva a duševnej poruchy.“

„Aby sa vnieslo viac svetla do chápania života vo všeobecnosti, a zvlášť do chápania ľudského života, je potrebné zamyslieť sa nad nasledujúcimi bodmi:“

„1. Ako si pamätáte, život je procesom stavu duchovho uvedomovania si svojho sebauvedomenia alebo ,ja som‘. Musí sa teda vždy rozlišovať medzi procesom niečoho a stavom niečoho. V tomto ohľade možno život považovať za cielený produkt neustáleho procesu uvedomovania si sebauvedomenia ,ja som‘ ducha. Slovo ,proces‘ znamená niečo dynamické, neustále pokračujúce. Je tu určitá diskrétna postupnosť, vyskytujúca sa súčasne a súbežne, napriek tomu však v postupnosti. Táto postupnosť je tu postulovaná za účelom lepšieho chápania toho, o čo tu vlastne ide.“

„Po prvé, je tu duch. V tomto prípade Absolútny Duch. Po druhé, je tu stav ducha. Duch je — to je stav. Po tretie, je tu proces ducha — uvedomenie. Duch si uvedomuje, že existuje. Po štvrté, je tu uvedomenie si sebauvedomenia. Duch si uvedomuje, že si uvedomuje svoj stav. Po piate, je tu ,ja som‘, ktoré je procesom sebauvedomenia z tohto uvedomenia. Toto je proces ducha. Duch si uvedomuje nielen to, že je, ale aj to, že on je ,Ten‘, čo si to uvedomuje — teda ,ja som‘. Po šieste, je tu energia procesu stavu ducha — jeho ,ja som‘. Po siedme, je tu uvedomovanie si energie vyprodukovanej z tohto neustáleho procesu.“

„Spojenie tejto energie a uvedomenia si jej tvorí pravý život ducha. V tomto zmysle je život nutným produktom týchto siedmych krokov. Všetky sa dejú synchrónne, súčasne a súbežne. Z ich zjednoteného celku pochádza život. Alebo, kvôli presnosti, život je a existuje z procesu zjednoteného súhrnu všetkých stavov ducha. Život je teda imanentný stavu ducha a jeho procesu.“

„Nemôže byť alebo existovať žiadna iná kondícia ducha. Život je teda úplne základná vlastnosť ducha. Alebo, ešte presnejšie, duch je pravý život samotného života.“

„V diskrétnej modalite duch predchádza život a život je manifestáciou bytia a existencie ducha. Život je spôsob, pomocou a prostredníctvom ktorého duch funguje. Žiadny iný spôsob fungovania nie je k dispozícii. Takto to je. Toto je čosi konštantné, nemenné.“

„Keď ľudia ponímajú prirodzenosť Boha, domnievajú sa, že je totálne nemenná a naveky rovnaká. Faktom však je, že nie prirodzenosť Božia je konštantná a naveky nemenná, ale namiesto toho je to spôsob fungovania — život — čo je konštantné a čo vždy bolo, je a bude od večnosti do večnosti. Na tomto spôsobe fungovania sa nemôže nič zmeniť. Je stále rovnaký.“

„Pán Ježiš Kristus, súc Absolútny Duch Absolútneho Života, má konštantný, nemenný spôsob fungovania. Môže fungovať len vďaka Svojmu životu, prostredníctvom neho, s ním a z neho. Toto je jediný možný spôsob Jeho/Jej fungovania.“

„V tomto ohľade, a len v tomto ohľade, je skutočne nemenný a vždy Ten istý/Tá istá. Toto sa však netýka Jeho/Jej Prirodzenosti, ktorá je trvalým procesom svojej dynamickej manifestácie v nekonečnej rozmanitosti ciest a spôsobov.“

„Viete si predstaviť nejaký iný spôsob fungovania než život? Žiadny. Pokiaľ ide o Absolútny Život Absolútneho Ducha Pána Ježiša Krista, toto platí v absolútnom zmysle.“

„Pravý sentientný život sa riadi rovnakou schémou zo svojho stavu, relatívneho voči Absolútnemu Stavu.“

„Rovnakou schémou sa riadi aj mŕtvy život, lenže v opačnom zmysle.“

„Konkrétne s ľudským životom je situácia iná. Ľudský život je totálnym skreslením všetkých schém. Je to paradoxne stav ani jedného stavu a proces ani jedného procesu. Je to nemožnosť, ktorá bola dočasne umožnená. Nedáva žiadny zmysel a nemá žiadny význam.“

„A opäť, paradoxne v tom, že ľudský život nedáva žiadny zmysel a nemá žiadny význam, je jeho skutočný zmyslel a skutočný význam. Kvôli zopakovaniu: V ilustrovaní tohto žiadneho zmyslu a žiadneho významu je dočasná hodnota ľudského života.“

„2. Predstavu života vo všeobecnosti možno lepšie chápať podľa toho, ako funguje a ako sa manifestuje. Jeho štruktúru možno ponímať v troch aspektoch.“

„Prvý aspekt pramení zo stavu života, čo je duch života. Keďže sa tu zaoberáme duchom, tento aspekt sa volá duchovný aspekt. Je počiatočným bodom samotného života a všetkých jeho funkcií a manifestácií. Keďže je pôvodcom všetkého ostatného, všetko ostatné sa vzhľadom k tomuto faktu javí akoby v určitej vzdialenosti alebo v určitej blízkosti voči duchu alebo tomuto duchovnému aspektu života. Také zdanie budí dojem, že duchovný aspekt je v stave najvnútornejšieho.“.

„Teda, duchovný aspekt života je najvnútornejším stavom života. Najvnútornejšie tohto najvnútornejšieho je, samozrejme, samotný duch a jeho ,ja som‘. Keďže ,ja som‘ je aktívny stav, je v neustálom procese produkovania duchovných energií. Tieto duchovné energie vyžarujú z duchovného aspektu života a utvárajú jeho druhý aspekt.“

„Takže, druhý aspekt života je proces sebauvedomelého ,ja som‘. To si vytvára svoj vlastný proces myslenia, cítenia, chcenia atď., ktorý sa súhrnne volá duševná činnosť. Toto je proces duševnej činnosti ,ja som‘, ktoré premýšľa nad sebou, pociťuje sa, túži po sebe, riadi seba a hýbe sebou. Inými slovami, toto je to, čo sa zvyklo volať duša života.“

„Seba-duševná činnosť je základ, na ktorom sú založené všetky ostatné formy duševných činností života. Napríklad, nie je možné myslieť na iných, pokiaľ si neuvedomujete fakt, že vy ste ten, kto myslí. Musíte to robiť zo svojho vlastného sebauvedomenia. Ak si neuvedomujete svoj vlastný stav a proces, nemôžete si uvedomovať ani stav a proces niekoho iného.“

„Ako bolo spomenuté dávno v knihe Posolstvá z vnútra, vzťah môžete mať len zo seba samého/samej. Žiadna iná pozícia na vzťah nie je k dispozícii.“

„Pamätajte si, že existuje len jedna dostupná pozícia, z akej môže duch fungovať — život. Život je procesom duchovho sebauvedomelého ,ja som‘, ktoré vytvára duševné procesy. Pretože je to, koniec koncov, život ,ja som‘, len z pozície ,ja som‘ môže mať ktokoľvek vzťah ku komukoľvek či čomukoľvek inému. Kvôli zopakovaniu, žiadna iná pozícia nie je k dispozícii. Toto sú fakty života.“

„Keďže druhý aspekt života je procesom prvého aspektu, zdá sa byť trochu vzdialený od stavu toho najvnútornejšieho. Pre jeho blízkosť, lebo je medzi prvým — duchovným aspektom, a tretím — ďalším aspektom, ho možno volať vnútorný aspekt alebo sprostredkujúca duša, alebo duševný aspekt života.“

„Proces neustálej duševnej činnosti ,ja som‘ alebo vnútorný aspekt života vytvára svoje vlastné životné energie. Tieto energie stále vyžarujú smerom von a utvárajú tretí dôležitý aspekt života — externú alebo vonkajšiu manifestáciu života.“

„Proces duševnej činnosti si vyžaduje svoje potvrdenie prostredníctvom následkov, výsledkov a dôsledkov svojich aktivít a ideí duchovných aspektov. Tieto stavy dávajú vznik činom, správaniu, postojom a pozíciám života, zameriavaným na jeho ,ja som‘ a na všetkých a všetko ostatné. Je to aj forma manifestácie života v jeho vonkajšom prostredí.“

„Kvôli väčšej vzdialenosti od duchovných a duševných aspektov života sa tento aspekt volá externý alebo vonkajší aspekt života. Jeho forma sa volá telo života.“

„Tieto tri základné aspekty života sú vždy navzájom diskrétne. Sú ponímané synchrónnym, súčasným a súbežným spôsobom ich bytia a existencie. V rámci seba samých fungujú spojitým a postupným spôsobom. Medzi nimi však neexistuje žiadna spojitosť, kvôli ich diskrétnej povahe. Vzájomne súvzťažia: Najvnútornejší s vnútorným, vnútorný s vonkajším, vonkajší s vnútorným a vnútorný s najvnútornejším. Súhrnne sú jednotou, jedinosťou a harmóniou života.“

„V súhrne ich funkcie a manifestácie tvoria to, čo sa volá sentientná myseľ.“

„Sentientnú myseľ možno teda ponímať v tých troch zjednotených aspektoch života, zvaných najvnútornejšia alebo Duchovná Myseľ, vnútorná alebo duševná myseľ a externá alebo vonkajšia myseľ. V tomto ohľade možno sentientnú myseľ považovať za nositeľa pravého života. Cez ňu sa pravý život uskutočňuje, realizuje a manifestuje.“

„Nesentientný život, súc stvárneným súvzťažným vonkajším faktorom ideí, duševných činností a náklonností sentientných myslí, nemôže mať túto štruktúru. Je utvorený z najexternejších životných energií, vyžarujúcich z najexternejšieho aspektu života. Keďže jeho formovanie je založené na tomto vonkajšom aspekte, nesentientný život odráža len štruktúru vonkajšej mysle. Vonkajší aspekt života sám osebe a ako taký nemá sebauvedomenie. To pochádza z najvnútornejšieho aspektu života — ,ja som‘. ,Ja som‘ si uvedomuje svoj vonkajší aspekt. Vonkajší aspekt si uvedomuje sám seba z uvedomenia ,ja som‘. Kvôli tomuto usporiadaniu je nesentientný život obmedzený na vonkajšie aspekty života, v ktorých má svoj vlastný relatívny vnútorný, relatívny prostredný a relatívny vonkajší stupeň. Nemajúc žiadne skutočné vnútro alebo skutočnú dušu, nesentientný život si nikdy nemôže vytvoriť pojem ,ja som‘.“

„Funkcia nesentientného života je v skutočnosti úplne iná. Účelom tu je zavedenie životných foriem, ktoré by charakterizovali správanie najexternejšieho aspektu života vo forme vonkajších, konkretizovaných ilustrácií, využijúc prvky prostredia, z ktorého sú vytvorené nesentientné životné formy v kombinácii s ideami sentientnej mysle.“

„Nesentientný život nemá teda svoj vlastný nezávislý život. Namiesto toho je odvodeninou životných energií, vyžarujúcich z aktivít najexternejších aspektov pravého sentientného života.“

„Štruktúra mŕtveho života je podobná štruktúre pravého života, len v opačnom postavení. Najvnútornejšie mŕtveho života je najexternejším a najexternejšie je jeho najvnútornejším. Vnútorný aspekt mŕtveho života postupuje z najexternejšieho, ktorý je považovaný za najvnútornejší. Toto usporiadanie produkuje zlá a lži mŕtveho života, ktoré sú životom negatívneho stavu.“

„Ľudský život konkrétne je totálne skreslenou štruktúrou pravého života. Obsahuje značné množstvo charakteristík nesentientného života, aby držal ľudí vo vonkajších aspektoch života. Zároveň v sebe obsahuje najvnútornejší, duchovný aspekt, vnútorný aspekt alebo dušu a vonkajší aspekt. Tieto aspekty sú však v ľudskej štruktúre izolované, oddelené, uzatvorené a uvedené do režimu nevedomia.“

„Ďalšou odchýlkou v ľudskej štruktúre života je infúzia mŕtveho života vo forme jeho falošného najvnútornejšieho aspektu, falošného vnútorného a falošného vonkajšieho aspektu.“

„Ľudský život teda možno považovať za monštruóznu kombináciu izolovaných, oddelených a skreslených prvkov pravého života, mŕtveho života a nesentientného života. Toto je veľmi neobyčajná a jedinečná kombinácia, ktorá, ako už bolo uvedené vyššie, umožňuje nemožné.“

„Táto štruktúra ľudského života zapríčiňuje životný štýl, opísaný v predošlej kapitole a ilustrovaný dejinami ľudstva na vašej planéte. V tejto kapitole nebudú poskytnuté žiadne komentáre ohľadne tejto záležitosti. Táto kapitola má iný účel.“

„3. Tri aspekty života a sentientnej mysle, opísané vyššie, majú veľmi špecifickú funkciu a spôsob svojej manifestácie, alebo ak chcete použiť slovo ,žitie‘, spôsob žitia. Sú riadené svojimi vlastnými princípmi, formulovanými v každom aspekte zo základných duchovných ideí, vytvorených v najvnútornejšom stave ,ja som‘.“

„Špecifická funkcia a spôsob žitia života z pozície jeho troch aspektov dáva životu jeho kvalitu. Toto je kvalita žitia.“

„Stav života — najvnútornejší aspekt, proces života — vnútorný aspekt, a prejav života — vonkajší aspekt majú svoju kvalitu. Kvalita tohto života je určená prirodzenosťou ducha a jeho duše.“

„Aká je prirodzenosť tohto ducha? Pochádza, samozrejme, z Absolútnej Prirodzenosti Absolútneho Ducha Absolútneho Života Pána Ježiša Krista. Jej ústrednou témou a princípom je dávať, zdieľať, prijímať a opätovať, čím je a čo má, kvôli samotnému princípu. Pretože, čo je najdôležitejšie, má život ako imanentný faktor svojej prirodzenosti, dáva, zdieľa, prijíma a opätuje život. Takže kvalita života je určená tým, v akej miere a rozsahu dochádza k tomuto dávaniu, zdieľaniu, prijímaniu a opätovaniu. Čím je toho viac, tým vyššia je kvalita; čím je toho menej, tým nižšia je kvalita. Ak nie je nič z toho, nie je vôbec žiadna kvalita. V poslednom uvedenom prípade životu chýba akákoľvek pozitívna kvalita.“

„V prípade nesentientného života je jeho kvalita určená funkciou, akú zohráva pri udržiavaní vonkajšieho prostredia v ekologickej rovnováhe, aby mohol mať sentientný život zdravé prostredie pre svoju manifestáciu. A tiež tým, do akej miery je schopný odzrkadľovať súvzťažné faktory aktivít vonkajšieho aspektu života a sentientnej mysle.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu je kvalita života určená opačnými princípmi. Je to nezdieľanie, nedávanie, neprijímanie a neopätovanie, kým to nie je pod nátlakom. Kvalita mŕtveho života je ilustráciou chýbania akejkoľvek kvality.“

„Kvalita konkrétne ľudského života má pôvod v jeho divnej štruktúre. Pretože je to nanútená, neprirodzená zmes a skreslenie všetkého vyššie uvedeného, prináša niečo úplne negatívne nové — postrannú motiváciu akéhokoľvek konania.“

„Môžete teda vidieť ľudí, ktorí dávajú, zdieľajú, prijímajú a opätujú, ale úmysel, s akým to vo väčšine prípadov robia, nie je nikdy bez postranných dôvodov. Veľmi zriedka sa to robí kvôli samotnému princípu. A aj keď sa niektorí agenti pozitívneho stavu, žijúci na vašej planéte, snažia robiť to kvôli samotnému princípu, štruktúra ich života v nich, spôsob jeho usporiadania, sú také, že im nedovoľujú úplne sa zbaviť takých postranných faktorov. Uvedomujúc si tento fakt, agenti pozitívneho stavu sa nestotožňujú s týmto postojom, a preto im nie je prisvojený.“

„Kvalita ľudského života spočíva teda v ilustrácii a manifestácii úplne odlišného spôsobu života, ktorý nie je ani pravým životom čistoty samotných princípov, ani mŕtvym životom vôbec žiadnych princípov, ale úplným skreslením, prekrútením a skomolením všetkých princípov akéhokoľvek života a neživota.“

„4. Prirodzenosť ducha života určuje podmienky, za akých môže dôjsť ku skutočnému dávaniu, zdieľaniu, prijímaniu a opätovaniu tohto života. Ešte raz, tieto podmienky majú pôvod v prirodzenosti samotného ducha. Ako si pamätáte z vyššie uvedeného, jedným imanentným faktorom života ducha je jeho sloboda a nezávislosť. Toto je najvnútornejší faktor života ducha. Na prostrednej úrovni sa manifestuje stavom slobodnej a nezávislej duševnej činnosti. Na vonkajšej úrovni sa manifestuje stavom slobodnej a nezávislej voľby správať sa, konať a nadväzovať vzťahy v súlade s tou voľbou.“

„Kvôli tejto dôležitej prirodzenosti môže k akémukoľvek skutočnému dávaniu, zdieľaniu, prijímaniu a opätovaniu dôjsť len na základe slobody a nezávislosti. Musí sa to robiť slobodne, na základe nezávislej voľby. Môžete si slobodne zvoliť, že to budete robiť nezávisle, kvôli samotnému princípu. Len v týchto podmienkach možno skutočne pochopiť a manifestovať ozajstnú kvalitu života. Sloboda ducha je jeho prostriedkom, pomocou ktorého sa duch vyjadruje a pôsobí. Nezávislosť ducha je procesom, pomocou ktorého funguje jeho život. Tieto dva spôsoby života ducha sú základom všetkých jeho činností. Bez nich by žiadna činnosť nebola možná.“

„V nesentientnom živote sa princíp slobody a nezávislosti nemôže realizovať, pretože mu chýba sebauvedomenie. Život slobody a nezávislosti závisí od uvedomenia si sebauvedomenia ,ja som‘, ktoré poníma svoju slobodu a nezávislosť. Nesentientný život nemá k dispozícii žiadne také ponímanie, pretože je riadený slepými inštinktmi, zakorenenými v ňom. Tieto inštinkty sú odrazmi životných energií, vyžarujúcich z najexternejšej úrovne vonkajšieho aspektu života pre orientáciu vo vonkajšom prostredí. Niet žiadnej potreby nadobudnúť pojem ,ja som‘. Preto by v tomto prípade bola sloboda a nezávislosť zbytočná.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu sú všetky pomery dôsledkom nevyhnutnosti a nátlaku. Preto je sloboda a nezávislosť pre všetkých v negatívnom stave jedovatou atmosférou. Ich sloboda a nezávislosť je vyjadrená ich voľbou nemať žiadnu slobodu a nezávislosť. Táto voľba je zdrojom ich mŕtveho života. Bez nej by nemohli byť a existovať.“

„V ľudskom živote konkrétne je významom príšerné spojenie všetkého vyššie uvedeného. Zlúčenie pocitu slobody a nezávislosti so stavom bez akejkoľvek slobody a nezávislosti a so slepými inštinktmi nesentientných životných foriem vytvára v ľudskom živote divný stav. Týmto stavom ľudia nadobudli zmes potrieb: byť súčasne závislí i nezávislí; slobodní i neslobodní; chcieť, aby sa všetko robilo za nich, a zároveň chcieť úplne všetko robiť samostatne; riadiť a byť riadení; kontrolovať a byť kontrolovaní; podriadiť sa a búriť sa, atď. Ľudský život konkrétne je ilustráciou všetkých možných protikladov, vložených do jednej schránky.“

„Na takých protikladoch možno najlepšie ilustrovať pravú prirodzenosť aktivovaného a dominantného negatívneho stavu. V ľudskom živote neexistuje žiadna konzistentnosť. Ľudia nemajú k dispozícii žiadny zjednocujúci princíp. Ak je ľudský život životom protikladov a nekonzistentnosti, nikdy nemôže pocítiť stav zjednotenia. V ľudskom živote sa teda nemôže manifestovať žiadny pravý život, pretože pravý život je založený na princípe zjednotenia, ako slobodná voľba v duchu nezávislosti.“

„Jedinou slobodnou a nezávislou voľbou ľudského života za jeho terajšej štruktúry je byť javiskom, na ktorom sa môžu odohrať všetky tieto protiklady a nekonzistentnosti, pre poučenie všetkých v pravom živote.“

„5. Prirodzenosti pravého života a jeho duchu je vlastný pocit zodpovednosti za ten život. Keďže duch je tvorca života (v tom zmysle, že Absolútny Duch je Absolútny Tvorca Absolútneho Života), duch alebo duchovné aspekty života preberajú plnú zodpovednosť za svoj život.“

„Pojem život a pojem zodpovednosť za život nemožno oddeliť. Keď už je život vytvorený a je a existuje, nemôže byť ponechaný, takpovediac, bez starostlivosti. Život je, medziiným, procesom a predĺžením svojho ducha. Všetko, čo sa deje životu, je zodpovednosťou jeho ducha. Duša ducha, čiže prostredný aspekt života, je zodpovedný za správne formy duševnej činnosti toho života. Tu spočíva zodpovednosť v poskytovaní životu vhodných nástrojov na jeho prejav a vplyv. Ak duch nemá žiadne prostriedky na svoj prejav a vplyv, nemá žiadny život. Duša každého ducha je zodpovedná za neustále poskytovanie spôsobov týchto prejavov a vplyvov.“

„Telo ducha a duše alebo vonkajší aspekt života je zodpovedný za uskutočnenie sa a realizáciu života v jeho najplnšej forme a podobe. Je zodpovedný za to, že dáva životu pocit konkrétnosti a hmatateľnosti.“

„Sentientná myseľ, súc nositeľom a manifestátorom tohto života, je vo všeobecnom zmysle zodpovedná za to, ako je jej život vedený a ako sa manifestuje. Len sentientná myseľ, vo svojom ,ja som‘, si môže uvedomovať svoj život. Každý, kto si je vedomý svojho života, nesie zaň plnú zodpovednosť.“

„Toto je jeden z najdôležitejších duchovných princípov samotného života. Život by nebol nikdy z jeho ducha vytvorený, keby sa duch plne nezaviazal, že bude za svoj život zodpovedný. Inak by život nedával žiadny zmysel. Len z pozície tejto zodpovednosti za život sa môže život uskutočniť.“

„Pocit zodpovednosti za život pochádza zo stavu uvedomenia a sebauvedomenia. Okrem toho pochádza aj z pocitu slobodnej a nezávislej voľby vytvárať život a byť zaň zodpovedný.“

„V tomto zmysle zodpovednosť za nesentientný život spočíva na tých, ktorí taký život vytvárajú. Keďže nesentientný život pochádza úplne z aktivít sentientnej mysle, sentientná myseľ je plne zodpovedná aj za nesentientný život. Nesentientný život nemá žiadne sebauvedomenie, a preto ani žiadny pocit zodpovednosti. Sentientná myseľ je zodpovedná za to, že ho vybaví súborom špeciálnych princípov a inštinktov, ktoré zaistia pokračovanie a správnu funkciu nesentientného života.“

„V podmienkach mŕtveho života negatívneho stavu platí úplné, dobrovoľné zrieknutie sa akejkoľvek zodpovednosti za život. Tam je tendencia preniesť všetku zodpovednosť na niekoho alebo niečo iné. Pretože toto je dobrovoľný stav, všetci účastníci mŕtveho života sú za svoj mŕtvy život plne zodpovední.“

„V prípade ľudského života zodpovednosť zaň pramení z faktu, že účastníci ľudského života súhlasili s účasťou v ňom svojím slobodným rozhodnutím, s voľbou nepamätať si, že bolo také rozhodnutie učinené.“

„Ľudský život je divný v tom, že mu chýba akákoľvek vedomá spomienka na čokoľvek, čo bolo zvolené pred prevzatím tohto zvláštneho a nezvyčajného života. Takže, ľudia nemajú vo väčšine prípadov žiadne vedomé uvedomenie si alebo priamu skúsenosť ani pravého, ani mŕtveho života. Jediné, čo ľudia poznajú, je to, čo priamo zažívajú. Nesú plnú zodpovednosť za toto hrubé obmedzenie, v dôsledku faktu, že si to takto zvolili. Takže, nech má ktokoľvek akýkoľvek typ života, ako nositeľ toho slobodne si zvoleného života musí zaň prebrať plnú zodpovednosť.“

„6. Ako bolo zdôraznené vyššie (v bodoch 3 a 5), jedným z najzákladnejších aspektov Prirodzenosti Ducha je dávať a zdieľať, čím je a čo má a prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život.“

„Táto prirodzenosť a princíp určuje povinnosti, aké má duch vo svojom živote. V prípade Absolútneho Života Absolútneho Ducha je Absolútnou Povinnosťou neustále tvorenie nových jedinečných životných foriem, aby sa realizoval princíp dávania a zdieľania, ako aj prijímania a opätovania. Nemôžete zdieľať a opätovať s ,ničím‘.“

„V tomto ohľade povinnosť dávať život, za účelom tohto zdieľania a opätovania, je vrodenou črtou prirodzenosti Ducha. Na úrovni najvnútornejšieho aspektu života je povinnosťou neustále vytvárať idey nových sentientných životných foriem, ktorým možno dať jedinečný a špecifický život, za účelom poskytnutia priaznivých podmienok a okolností, za ktorých sa môže uskutočniť toto zdieľanie a opätovanie v slobodnom a nezávislom duchu.“

„Na úrovni vnútorného/prostredného aspektu života je povinnosťou zabezpečiť proces veľmi špecifickej a jedinečnej duševnej činnosti, prostredníctvom a pomocou ktorej sa toto zdieľanie a opätovanie môže uskutočniť a realizovať.“

„Na úrovni vonkajšieho aspektu života je povinnosťou zaistiť najpriaznivejšie prostredie a spôsoby správania, postojov, snažení, túžob, želaní, chcení a sklonov, ktoré robia také zdieľanie a opätovanie konkrétnym a hmatateľným zážitkom veľmi žiaduceho charakteru.“

„Existujú v podstate dva aspekty tejto povinnosti. Jeden je orientovaný na jedincov vlastný život. Druhý je orientovaný na zdieľanie a opätovanie toho života. V prvom prípade je povinnosťou ducha udržiavať svoj život v najoptimálnejšom stave a funkcii, kvôli samotnému princípu. Takto to má byť. V druhom prípade je povinnosťou nadviazať toľko vzťahov s ďalšími duchmi života, koľko je len možné, za účelom zdieľať a opätovať svoj vlastný jedinečný život.“

„V najvyššom duchovnom zmysle je povinnosťou ducha zdieľať a opätovať svoj jedinečný život s Absolútnym Zdrojom a Darcom Života — Pánom Ježišom Kristom. Len ak to jedinec urobí, skutočne získa od Pána Ježiša Krista recipročné zdieľanie Jeho/Jej Absolútneho Života v relatívnych krokoch. Musí to byť v relatívnych krokoch, pretože, súc na príjmovom konci, nikoho duch nemôže pojať Absolútny Obsah Absolútneho Života Pána Ježiša Krista. Duch je relatívny k tomuto Absolútnemu Stavu, a preto získava toto zdieľanie po krokoch zodpovedajúcich jeho špecifickej relatívnej prirodzenosti.“

„U nesentientných životných foriem sa táto povinnosť odráža v ich základnom inštinktívnom správaní. To v nich nevzbudzuje žiadny zmysel pre povinnosť. Namiesto toho ich to núti starať sa o seba a o svoje prostredie v zmysle prežitia. Prijímajú život zo sentientnej mysle, ktorej povinnosťou je postarať sa o to, aby sa také inštinkty udržiavali funkčné a aby život neustále plynul vo všetkých jeho formách a manifestáciách.“

„V prípade mŕtveho života negatívneho stavu sa za povinnosť považuje rozhodné zachovanie jeho vlastného statusu, snažiac sa vyrovnať pozitívnemu stavu. Toto je negatívna povinnosť. V negatívnom stave je každý nútený konať činy, ktoré sú pre pravý život zhubné, a napokon priaznivé pre mŕtvy život.“

„V prípade ľudského života konkrétne vidíte spojenie všetkých troch spôsobov života, ale v prekrútenom, skreslenom a sfalšovanom stave. Protiklady ľudského života sú zdôraznené faktom, že ľudia cítia, že majú povinnosť voči niečomu, čo nemôže byť živé, alebo čo je živé len na krátky čas. Ľudské telo je najvýznamnejším predmetom tej povinnosti, aby sa v ňom udržalo zdanie života.“

„Keďže ľudské telo vydrží len pár desaťročí, bez ohľadu na to, nakoľko si voči nemu konáte svoje povinnosti, nevyvoláva to vo vás žiadny skutočný zmysel pre tú povinnosť. Koniec koncov, zomrie, nech robíte čokoľvek.“

„Nemajúc žiadne priame skúsenostné a hmatateľné uvedomenie si svojho ducha a duše — mnohí ľudia dokonca popierajú ich existenciu — život ľudí sa stáva výsmechom povinnosti voči nemu samotnému.“

„Nikde inde nevidíte také protikladné správanie sa k nemu samotnému. Na jednej strane sa ľudia úzkostlivo a svedomito starajú o vonkajší aspekt svojho života; niekedy o duševný alebo vnútorný/prostredný aspekt svojho života; veľmi zriedka o duchovný alebo najvnútornejší aspekt svojho života. Na druhej strane, úplne súčasne robia všetko, čo je pre všetky aspekty ich života škodlivé. Jasne vidíte, že ľudia jednou rukou budujú, a druhou rukou úplne súčasne ničia, čo vybudovali. Toto nedáva žiadny zmysel. Takže, zmysel pre akúkoľvek povinnosť voči ľudskému životu nemá tiež žiadny zmysel.“

„Na takom nezmysle možno najlepšie ilustrovať a spoznať skutočnú povahu všetkých následkov, výsledkov a dôsledkov aktivovaného negatívneho stavu. V tomto zmysle tkvie jediný zmysel ľudského nezmyslu. Ľudská povinnosť spočíva v tomto ohľade v ilustrovaní tejto nezvyčajnej situácie.“

„7. Život všeobecne má určitú štruktúru, obsah a dynamiku a zložky, ktoré tvoria jeho prirodzenosť. Toto sú vnútorné faktory života.“

„Štruktúra života celkovo pozostáva zo stavebných blokov, odvodených z prirodzenosti jeho ducha. Na úrovni najvnútornejšieho aspektu života sú tieto vytvárané duchovou ideou života. Životu predchádzajú idey života. Duch chce život prostredníctvom svojich neustále vytváraných ideí života. Zánik týchto ideí života znamená zánik všetkého života.“

„Toto tvrdenie sa musí chápať konceptuálne a činnostne. Idey života a život sám sú v skutočnosti synchrónnymi, súčasnými a súbežnými javmi. Keďže sa však objavujú v diskrétnej modalite duchovho ponímania, idey života v tom zmysle predchádzajú samotný život.“

„Analýza štruktúry života si vyžaduje analýzu procesu utvárania života. Ako si ale z úvodu tejto kapitoly pamätáte, pravdou je, že ,duch je život a život je duch‘. Duch a život jednoducho vždy sú.“

„Avšak, pretože život postupuje, a duch vždy je, je logické ponímať ducha ako pôvodcu života, pretože život žije vďaka svojej vlastnej idei života. Takže, v tomto zmysle, diskrétne, po prvé, je tu duch, po druhé, je tu idea života, a po tretie, je tu neustála realizácia tej idey — samotný život.“

„Ako vidíte, na najvnútornejšej úrovni je hlavným stavebným blokom života idea života, ktorá neustále existuje a je udržiavaná v sentientnej mysli.“

„Druhým stavebným blokom života na najvnútornejšej úrovni je stav ducha, kde sú tieto idey utvárané. Sentientná myseľ ducha, súc si neustále vedomá svojho sebauvedomenia, vytvára idey života za účelom sebaudržiavania a konečného dávania a zdieľania toho života.“

„V konečnom zmysle je teda sentientná myseľ ducha životne najdôležitejším a najrozhodujúcejším stavebným blokom života. Bez nej by nebolo možné chápať žiadny život.“

„Ešte ďalším stavebným blokom života na najvnútornejšej úrovni je ,ja som‘ ducha. Tvrdenie života, teda, že život je, pramení zo sebauvedomenia ,ja som‘. Bez uvedomenia si ,ja som‘ nemôžu byť vytvárané žiadne idey života a nemôže byť koncipovaná žiadna sentientná myseľ. Správna postupnosť týchto troch stavebných blokov života na najvnútornejšej úrovni života je od sebauvedomenia si ,ja som‘ ducha, cez sentientnú myseľ ducha k ideám života ducha.“

„Náležitou posloupností těchto tří stavebních bloků života v nejniternější úrovni života je od sebeuvědomělého ‚já jsem‘ ducha, přes jeho sentientní mysl, k životním ideám ducha.“

„Na úrovni vnútorného aspektu života, ktorý tvorí jeho dušu, možno zaznamenať nasledujúce životne dôležité stavebné bloky života:“

„Uskutočnená idea jedinečného, neopakovateľného života tvorí jeho veľmi špecifickú duševnosť. Všeobecné idey života jej ducha, súc základom života, sú na tejto úrovni ponímané ako jedinečná a konkrétna manifestácia v procese duševnej činnosti života. Život musí byť konkrétne vnímaný, aby sa ujal. Takže, konkrétne vnímanie života je jedným stavebným blokom duševnosti života, cez ktorú je život sebavnímavý.“

„Druhým stavebným blokom na tejto úrovni je myslenie a cítenie, ktoré umožňujú životu, aby bolo naň myslené a bol pociťovaný jeho vlastnou živosťou. Život musí byť predmetom myslenia, cítenia a dojmu, aby bol vnímaný a žitý.“

„Tretím stavebným blokom na vnútornej úrovni je vôľa a jej úmysel. Život musí byť chcený jeho nositeľom, aby bol a existoval s úmyslom byť zdieľaný, opätovaný a plne realizovaný.“

„Na úrovni vonkajšieho aspektu života sú stavebnými blokmi: Špecifická forma manifestácie života, ktorá dáva životu pocit hmatateľnosti a konkrétnosti. Forma života je prostriedkom manifestácie života za účelom spätnej väzby jeho živosti.“

„Druhým stavebným blokom na tejto úrovni je pocit prijatia. Život musí byť prijatý, aby potvrdil svoje bytie a existenciu. Spätná väzba jeho zdroju o prijatí dáva životu zmysel a účel.“

„Tretím stavebným blokom na vonkajšej úrovni je túžba, želanie a chcenie byť nažive, dávajúc spätnú väzbu svojmu zdroju, že život je skutočne žiaduci, želaný a chcený.“

„Týmito všetkými stavebnými blokmi, vzatými spoločne, a všetkými ich početnými odvodeninami je život ustanovený/potvrdený vo svojom bytí a existencii. Keď už je ustanovený/potvrdený vo svojom zdroji, postupuje k vývoju svojich nekonečne mnohých spôsobov manifestácie, tvorením rôznych schránok života a nadelením ich tým životom (sebou), aby žili a boli nažive.“

„V prípade nesentientného života, súc odvodeninou odvodeniny, je jeho manifestácia obmedzená na environmentálne procesy.“

„V prípade mŕtveho života negatívneho stavu je ten proces rovnaký, ale s úplne opačným účelom a významom. Účelom je konečné zničenie všetkého pravého života. Tento deštruktívny účel dáva mŕtvemu životu význam.“

„V prípade ľudského života konkrétne je proces nastolenia života prekrútený, skreslený, sfalšovaný a skomolený. Ľudia nemajú vedome ani potuchy, čo je vlastne život. Netušia, aký je účel ich života, takého, aký je, a nedáva im žiadny iný hmatateľný zmysel, než že sú akosi dočasne nažive.“

„Rozporuplnosť ľudského života z tohto hľadiska pramení z nádeje, nepodloženej skúsenostným vnímaním, že akosi budú žiť navždy (hoci nie všetci ľudia veria, že je to tak). A zároveň ľudia zúfalo lipnú na živote svojho tela, ktorý im neodvratne ubieha, veriac, že so zánikom života ich tela im už nebude dostupné žiadne sebauvedomelé vnímanie života v ich jedinečných osobnostiach.“

„Ako bolo uvedené v jedenástej kapitole tejto knihy, ľudský život je, medziiným, ovládaný princípom neistoty. V ľudskom živote a ohľadne ľudského života nie je nič isté. Nikto nevie s istotou, čo sa stane po smrti jeho fyzického tela. Nebude už viac žiadny život? Je život obmedzený na tých niekoľko rokov, ktoré jedinec má na svojej planéte? A hoci je o živote veľa informácií podporujúcich obe alternatívy — žiadny život po smrti, a nový život po smrti — všetky tieto informácie sú len dohadmi a názormi, hypotézami, domnienkami a predpokladmi, ktoré môžu, ale aj nemusia byť pravdivé.“

„Nikto nemá bezprostredný, úplný, dlhodobejší zážitok toho, čo sa deje po smrti človeka. Niektorí ľudia majú v tomto ohľade určité krátkodobé zážitky, ktoré však neboli dostatočne dlhé na to, aby v druhých vzbudili akúkoľvek istotu, či bol ten zážitok skutočný, alebo sa jednalo len o uvoľnenie predstáv uložených v mozgových bunkách, majúcich pôvod v systéme viery dotyčného o tom, aký by mal byť život po smrti, ako to proklamujú niektorí ,vedci‘.“

„ Takže, ľudské ponímanie života neobsahuje nič skutočné, pokiaľ ide o to, aký je naozaj život. Ľudský život možno v skutočnosti považovať za karikatúru pravého života, násilne spojenú s mŕtvym životom a nesentientným životom.“

„8. Jedným z najdôležitejších najvnútornejších faktorov života je jeho obsah. Môžete povedať, že obsah života vo všeobecnosti je to, čo dáva životu život. Na najvnútornejšej úrovni života je obsah života definovaný a stanovený obsahom jeho ducha. Ako si pamätáte, účelom života je, medziiným, dávať, zdieľať, prijímať a opätovať, kvôli samotnému princípu. Tento princíp popisuje obsah života. Aby sa to robilo kvôli princípu, duch života obsahuje v sebe stav zvaný LÁSKA.“

„Lásku možno definovať ako najintenzívnejšie sebauvedomenie a uvedomenie si života ducha, ktoré duchu dáva nesmierne príjemný pocit z jeho stavu. Láska miluje život absolútne. Všetky ostatné formy lásky pochádzajú z tejto všeobecnej lásky k životu.“

„Pravou Prirodzenosťou a Obsahom Absolútneho Ducha je čistá Absolútna Láska. Je to jeho večný, nemenný stav. To táto Absolútna Láska je v skutočnosti zdrojom života vo všetkých jeho manifestáciách. Keďže prirodzenosťou lásky je milovať život bezpodmienečne, tvorí a produkuje množstvo životných foriem, aby im dala a venovala svoju lásku. Samotnou prirodzenosťou lásky je zdieľať a dávať bezpodmienečne túto lásku niekomu inému. Aby sa to mohlo diať, Láska Pána Ježiša Krista stvorila, tvorí a naveky bude tvoriť nekonečné rozmanitosti sentientného života, s ktorými môže byť táto láska zdieľaná a opätovaná na základe vyššie uvedených princípov slobodnej voľby a nezávislosti.“

„Zodpovednosťou lásky života je poskytovať životu príležitosti milovať a byť milovaný. V tejto zodpovednosti je obsiahnutá jej Absolútna Múdrosť. Je múdre milovať život a usmerňovať ho tak, aby mal neustále príležitosti prejaviť, vnímať, cítiť a zažívať tú lásku. Múdrosť je regulátorom lásky. Láska je životom svojej múdrosti. Spolu tvoria energetickú hnaciu silu života.“

„Lásku a múdrosť možno chápať ako krv a kyslík, ktoré vyživujú všetky telesné orgány a bunky, aby ich udržiavali živé a funkčné. Takže, láska a múdrosť sú skutočným životom samotného života a skutočným obsahom života vo všeobecnosti. Múdrosť nesie svoju lásku ku všetkým životným manifestáciám, prispôsobujúc ju úrovni jedinečnej kvality vnímavosti a reciprocity každého subjektu a objektu tej lásky. Z tohto tvrdenia je zrejmé, že skutočný význam života možno nájsť v láske a jej múdrosti. Toto je skutočný základ a obsah života.“

„Na vnútornej úrovni života sa obsah života manifestuje svojou dobrotou a pravdou. Život všeobecne je vždy dobrý. Že je dobrý, je skutočne pravda. Je dobré žiť, byť a existovať. Je pravda, že každý žije vďaka svojej dobrote, láske a múdrosti. Pravda je, že čokoľvek, čo nie je z pravého života lásky a múdrosti, nemôže byť dobré. Preto to nemôže byť skutočne živé. Stav lásky a proces múdrosti, ako aj stav dobra a proces pravdy si vyžadujú plné uvedomenie si sebauvedomenia ,ja som‘ ducha života. Len z pozície ,ja som‘ môže dôjsť k rozoznaniu lásky a múdrosti. ,Ja som‘ žije vďaka uvedomovaniu si a zažívaniu svojej lásky cez jej múdrosť. Svoju duševnú činnosť uskutočňuje svojou dobrotou cez jej pravdu.“

„Na vonkajšej úrovni života sa obsah života manifestuje svojimi konkrétnymi láskyplnými skutkami a správaním a čistou vierou vo svoju moc a účel. Koná len to, čo je dobré z jeho lásky, do takej miery, do akej je to múdre a nutné, aby manifestoval svoju pravú prirodzenosť. Do úvahy berie len to, čo je pravdivé, vhodné a múdre, aby dal všetkým skutkom a správaniu láskyplnú, starostlivú, chápajúcu a oceňujúcu kvalitu.“

„Všetky tri aspekty obsahu života sú funkciami, pomocou ktorých možno náležite realizovať dávanie, prijímanie, zdieľanie a opätovanie. Realizácia tohto faktora dáva životu pravú realitu. Tým je život skutočný.“

„Na úrovni nesentientného života sa tento obsah manifestuje v inštinktívnom a štrukturálnom/konštrukčnom pude zachovať svoj druh, aby sa udržiaval neustály životný tok vo všetkých jeho aspektoch.“

„Na úrovni mŕtveho života negatívneho stavu je obsah toho života v opakoch: Láska je zmenená na spaľujúcu nenávisť; múdrosť na bláznovstvo; dobrota na zlo; pravda na lži; konkrétne láskyplné skutky a správanie na konkrétne nenávistné skutky a zlomyseľné a kruté správanie; a čistá viera na úplné popretie čohokoľvek pozitívneho, dobrého a pravdivého.“

„Na úrovni ľudského života konkrétne je obsah života násilnou zmesou všetkého vyššie uvedeného. Zmysel a význam lásky, múdrosti, dobra a pravdy a láskyplných skutkov a viery sú skreslené, prekrútené a nepochopené. Láska k druhým je zmenená na samoľúbosť, aby boli druhí milovaní kvôli dotyčnému/dotyčnej, a nie kvôli nim, a láska k Bohu je zmenená na lásku k tomuto svetu a ku všetkému vonkajšiemu. V takej prekrútenej láske nachádzajú ľudia svoju pseudo-múdrosť a pseudo-pravdu.“

„Láska k tomuto svetu znamená lásku ku všetkému vonkajšiemu, bez akéhokoľvek ohľadu na vnútorné, duchovné faktory. To má značné dôsledky. Neznamená to len lásku k objektom vonkajšej povahy, ako sú napríklad peniaze, nehnuteľnosti, tovar a všemožný materiálny majetok, ale aj rozličné rituály, zvyky, kultúry, konvencie, tradície, návyky, sklony a vonkajšie náboženstvá a rôzne ďalšie vonkajšie zväzky. Všetky sú milované kvôli sebe, a nie kvôli nim samotným, ako prostriedky na dosiahnutie vyššieho duchovného uvedomenia. Takže, napríklad každý, kto chodí rád do kostola a vykonáva tam určité požadované rituály kvôli svojim vlastným pocitom, miluje tento svet alebo vonkajšok, ktorý tvorí tento svet. Táto láska nahrádza pravú lásku života — Boha alebo Pána Ježiša Krista. Dokonca aj keď sa toto všetko robí v mene Pána Ježiša Krista, robí sa to vo väčšine prípadov z nejakých postranných dôvodov, a nie kvôli Pánovi Ježišovi Kristovi ako princípu, lebo takto to má byť.“

„Toto je divný, nenormálny stav konkrétne ľudského života.“

„9. Ďalším vnútorným faktorom života je jeho dynamika. Ako viete, život nie je stagnujúci stav. Duch života, súc vo svojom vlastnom stave, manifestuje svoj stav v jeho procese. Život je teda neustály, dynamický, aktívny proces. Nikdy neprestáva ani neodpočíva. Dokonca aj jeho odpočinok je aktívny, dynamický proces, pretože si vyžaduje uvedomenie si odpočinku. Bez uvedomenia si odpočinku si nemožno predstaviť a následne zažiť žiadny odpočinok.“

„Najzreteľnejším a najdôležitejším aspektom dynamiky života je jeho tvorivý elán. Svojou láskou a múdrosťou je život poháňaný neustále tvoriť. Cez svoje tvorivé úsilie môže život plne manifestovať svoju lásku a múdrosť. Tvorivosť je neustály proces lásky a múdrosti ducha. Tvorivosť možno v skutočnosti ponímať ako samotný život lásky a múdrosti. Ako inak sa môže láska a múdrosť realizovať než prostredníctvom svojich tvorivých činov? Podľa týchto činov Stvorenie vie, že je milované a že je oň múdro postarané na nepretržitej a trvalej báze.“

„Účelom tvorivosti života je v konečnom zmysle dávanie, zdieľanie, prijímanie a opätovanie skutkov lásky a múdrosti. Pokiaľ nemáte niekoho, kto môže oceniť, odpovedať, pozorovať a participovať na aktoch tvorivosti, vaše tvorivé úsilie nebude dávať žiadny zmysel.“

„Stvorenie bolo stvorené činom čistej Lásky cez proces jej čistej Múdrosti, aby život dostal spätnú väzbu o svojich tvorivých snahách od svojho milovaného Stvorenia.“

„Na najvnútornejšej úrovni života je tvorivosť ponímaná ako idea samotného života. Obsah a význam slova ,život‘ odráža jeho tvorivý stav, ktorý je stále vo svojom procese. Takže, najprv máte ideu tvorivosti, ktorá dáva popud tvorivosti, aby začala tvoriť. Toto je jej najvnútornejší stav.“

„Na vnútornej úrovni života je tvorivosť ponímaná ako cieľavedomý a zmysluplný proces, ktorý je starostlivo naplánovaný, premyslený a zaznamenaný všetkými spôsobmi duševných procesov. V skutočnosti jedným z mnohých dôvodov, prečo boli duševné procesy vymyslené, bolo učiniť tvorivosť viditeľnou, vnímateľnou a badateľnou. Duševné procesy samé osebe sú aktom tvorivosti svojho ducha. Sú senzormi tvorivosti.“

„Na vonkajšej úrovni je tvorivosť ponímaná ako konkrétny, hmatateľný, konečný produkt, ktorý poskytuje spätnú väzbu svojmu duchu ohľadne dôsledkov, výsledkov a následkov jeho tvorivých snáh. Spätná väzba je nutným sprievodným javom celého tohto procesu. Prostredníctvom nej je duchu umožnené posudzovať výsledky jeho tvorivých aktivít a ďalej byť inšpirovaný v jeho dynamickej tvorivosti.“

„Preto ďalším aspektom dynamiky života je inšpirácia. Život je inšpirovaný svojím bytím a existenciou. Inšpirácia je výsledkom procesu duchovho uvedomenia si svojho vlastného života, ktoré mu dáva inšpiráciu byť neustále tvorivý v nekonečných rozmanitostiach, spôsoboch, formách a podobách. Inšpirácia je samotným životom tvorivosti.“

„Na nesentientnej úrovni života sa táto tvorivosť zobrazuje v schopnosti rozmnožovania svojho vlastného druhu nekonečne rozmanitými spôsobmi. Neexistujú žiadne dve steblá trávy alebo dva listy, ktoré by boli úplne rovnaké. Tiež neexistujú dva úplne rovnaké pohybujúce sa tvory. V Stvorení neexistuje žiadna uniformita, na žiadnej z jeho úrovní.“

„Na úrovni mŕtveho života negatívneho stavu je proces tvorivosti blokovaný a obmedzený na deštruktívne účely. Všetko inšpiračné úsilie je zamerané na udržiavanie mŕtveho života, ktorý sa neustále rozpadá. Účelom je tu vyfabrikovať stagnujúci stav, ktorý by udusil tvorivé úsilie pravého života. V mŕtvom živote je teda tvorivosť a inšpirácia zmenená na proces falšovania a úskočnosti.“

„Na úrovni ľudského života je to skresľovanie a prekrúcanie tvorivých snáh a inšpiračného úsilia, rozporuplným spôsobom spájajúc všetko uvedené vyššie.“

„Ľudská tvorivosť a inšpirácia sú ponímané ako produkty nejakej životnej sily v nich, ktorá ich poháňa k tomu, aby stavali, a zároveň ničili; oceňovali, a zároveň pohŕdali; obdivovali, a zároveň opovrhovali; milovali, a zároveň nenávideli; plodili, a zároveň požierali; prijímali, a zároveň odmietali; potvrdzovali, a zároveň popierali; verili, a zároveň neverili; dúfali, a zároveň zúfali; vlastnili, a zároveň boli vlastnení, atď., — a toto všetko v tom istom jedincovi.“

„Kontradikcie týchto stavov udržujú ľudský život v neustálom napätí a neistote. Tento stav je považovaný za normálny stav ľudského života a za údajný zdroj inšpirácie a tvorivosti. V dôsledku toho všetko, čo ľudia tvoria a ku konaniu čoho sú inšpirovaní, má veľmi málo spoločné so skutočnou inšpiráciou a tvorivosťou.“

„Ľudské výtvory, považované za vrcholy tvorivých snáh, ako napríklad umenie, hudba a veda, sú veľmi chabými napodobeninami skutočnej tvorivosti a inšpirácie. Na úrovni ľudského života je teda tvorivosť zmenená na napodobeninu jej snáh a inšpirácia na veľmi vágne, sotva čitateľné faksimile svojho originálu.“

„S ľuďmi a ich ľudským životom je z hľadiska tvorivosti a inšpirácie ten problém, že sú tak izolovaní a odlúčení od všetkých ostatných a všetkého ostatného v Stvorení, s výnimkou im podobných na ich vlastnej planéte, že nemajú na porovnanie s tým, čo robia, žiadny iný stav alebo formu tvorivosti a inšpirácie v ostanom Stvorení. Ľudia nemajú žiadnu náležitú spätnú väzbu od ostatného Stvorenia ohľadne toho, čo robia a aké to je v porovnaní so všetkými ostatnými v Stvorení. Spätná väzba existuje len v rámci ich vlastného systému, pri porovnaní snáh dvoch rôznych jedincov. Spätnú väzbu tohto charakteru nemožno považovať za skutočnú spätnú väzbu, pretože neposkytuje človeku predstavu o tom, ako je na tom v porovnaní s niekým alebo niečím úplne iným, než čo môžu ponúknuť ľudia na planéte Nula.“

„10. Neodlučiteľnými faktormi života sú jeho rôzne zložky. Tieto možno chápať ako súhrn všetkých štrukturálnych stavebných blokov, obsahu a dynamiky života. Teda, hlavnými zložkami života na najvnútornejšej úrovni sú všetky idey lásky a múdrosti, všetky idey tvorivosti a inšpirácie a všetky idey samotného života, zaradené pod sebauvedomenie ,ja som‘ ako najzákladnejšiu zložku života. Tieto zložky sú utvárané v sentientnej mysli ducha ako podmienka jeho stavu a procesu. Bez tvorby týchto ideí nemôže existovať žiadny stav ani proces. Toto je imanentná podmienka bytia a existencie ducha. Z nej sa odvíjajú všetky životné procesy.“

„Na vnútornej úrovni tieto zložky zahŕňajú všetky formy duševných procesov, zaradených pod názov myšlienkové procesy, uvažovanie, logika, racionalita, emocionálnosť, vôľa, úmysel a dobro a pravda. Tieto zložky tvoria duševný život alebo dušu života. Cez ne a pomocou nich život vníma a zažíva sám seba.“

„Na vonkajšej úrovni života zložky života zahŕňajú konkrétne skutky, správanie, reakcie, odozvy a spätné väzby. V nich sa život plne aktualizuje a realizuje.“

„Z hľadiska nesentientného života sú jeho zložky zredukované na inštinkty a genetické kódy, ktoré im umožňujú byť a existovať bez uvedomenia si vlastnej existencie a vlastného bytia.“

„Z hľadiska mŕtveho života negatívneho stavu jeho zložky zahŕňajú všetko, čo je opakom zložiek pravého života.“

„Z hľadiska ľudského života máte opäť protichodnú zmes všetkého vyššie uvedeného, v skreslenom, prekrútenom, sfalšovanom a skomolenom stave. Ako bolo vyššie uvedené, ľudskému životu chýba akékoľvek ponímanie počiatočného bodu akéhokoľvek života. Pretože nemá žiadne priame uvedomenie si toho, ako a prečo začal život všeobecne, a zvlášť ľudský život, je výrazne obmedzený vo svojej schopnosti definovať a rozlišovať svoje vlastné zložky.“

„Nemajúc žiadne skúsenostné základy pre rozoznávanie akýchkoľvek iných sentientných životných foriem, ľudia sú odkázaní na svoje vlastné dohady, názory, hypotézy, vedecké teórie a domnienky, ktoré sú všetky od základu mylné. Tvrdia, že ľudský život pochádza buď z nejakého Boha, ktorý je ponímaný úplne nevhodným spôsobom, alebo z nejakého kozmického guláša, ktorý nejakou nepredvídateľnou náhodou skombinoval svoje zložky a prvky takým spôsobom, aby bol daný popud k začiatku života, ktorý v procese svojej evolúcie vyvrcholil objavením sa ľudského života.“

„Nuž, tu je odpoveď na otázku, ako vyzerá život, ak je konceptuálne odvodený z tohto hypotetického mŕtveho guláša, alebo z nejakého imaginárneho pseudo-boha, ktorý nemá žiadnu oporu v realite, čiže z falošného Boha a z falošných alebo skreslených duchovných princípov. O tomto je vlastne ľudský život. Tým, že je ilustračným príkladom tejto odpovede, ľudský život poskytuje neoceniteľné poučenie pre celé Stvorenie, ktoré sídli v pravom živote Absolútneho Života Absolútneho Ducha Pána Ježiša Krista.“

„11. Okrem vnútorných aspektov života, vysvetlených vyššie, existujú aj vonkajšie faktory života. Život berie rád na seba formu. Prostredníctvom svojej formy môže byť život konkrétne rozoznávaný, vnímaný a pociťovaný aj z vonkajška alebo zvonka.“

„Je zrejmé, že v tejto konotácii možno život ponímať aj ako subjektívny stav, aj ako jav pozorovateľný z vonkajška. Existuje nositeľ života, a existuje zažívateľ života. Zažívateľ života je jeho subjektom. Nositeľ života je jeho objektom.“

„Toto je súvzťažnosť so všeobecnou formálnou štruktúrou života, ktorá sa manifestuje, ako si pamätáte, vo svojich troch aspektoch: v najvnútornejšom, vnútornom/prostrednom a vo vonkajšom. Tieto tri aspekty života možno ponímať tak z pozície zažívateľa života, ako aj z pozície nositeľa života. Zažívateľ života to zažíva tromi spôsobmi: ako interný alebo najvnútornejší stav, ako vnútorný/prostredný proces a ako vonkajšiu manifestáciu. Vo všetkých troch prípadoch tohto zažívania je to vnútorná alebo subjektívna skúsenosť.“

„Na druhej strane, nositeľ života, súc svojím vlastným objektom, pozoruje život, akoby bol mimo neho. Rozlišuje teda seba ako zažívateľa života v sebe, a seba ako pozorovateľa toho života mimo seba.“

„Aby také pozorovanie bolo uskutočniteľné, v duchu života sa rodí idea formy pre manifestáciu života. Účelom tejto formy je nielen stať sa objektom pozorovania, ale aj, čo je najdôležitejšie, stať sa médiom konkrétneho hmatateľného zdieľania stavov a procesov života. Jednoducho povedané, vo vonkajšej forme sa život stáva hmatateľným. Aby sa dal ohmatať, pocítiť a pozorovať navonok, forma života musí byť vybavená určitými zmyslovými orgánmi vnímania, pociťovania, prijímania a komunikovania. Tieto orgány sa vo všetkých ich spôsoboch fungovania stávajú vonkajšími faktormi života. Môžu mať duchovnú povahu, duševnú povahu, alebo fyzickú či telesnú povahu. Toto usporiadanie súvzťaží s požiadavkami duchovného sveta, intermediálneho sveta a prírodného sveta.“

„Ako si pamätáte, každý svet obsahuje svoj vlastný najvnútornejší, vnútorný a vonkajší stav. Každý má svoje vlastné veľmi špecifické orgány vnímania, pociťovania, prijímania a komunikovania, zhodné s prirodzenosťou svojho sveta. Tieto orgány umožňujú každému zažívať a zdieľal život na všetkých úrovniach jeho manifestácie. Sú vytvorené z ideí vzniku života za účelom jeho zažívania a zdieľania.“

„Duch, v tomto prípade Absolútny Duch Života, vytvára ideu účelu života. Za tento účel určuje múdre zdieľanie a opätovanie svojej lásky a všetkého, čo má. Z tejto idey je vytvorená ďalšia idea, ktorá definuje rozličné spôsoby zdieľania a opätovania. Idea týchto spôsobov vytvára nutné orgány, nástroje a prostriedky, ktorými sa toto všetko vykonáva na všetkých úrovniach a vo všetkých aspektoch života.“

„Na nesentientnej úrovni života sú tieto orgány obmedzené na vonkajší stupeň. Nevnímajú nič najvnútornejšej povahy a prejavuje sa v nich len veľmi obmedzená miera vnútornej úrovne.“

„Na úrovni mŕtveho života negatívneho stavu boli všetky tieto orgány reštrukturalizované takým spôsobom, aby vnímali, pociťovali, prijímali a komunikovali len s mŕtvym životom, bez akejkoľvek schopnosti vidieť alebo zažiť čokoľvek iné.“

„Na úrovni ľudského života konkrétne máte násilné spojenie niektorých aspektov orgánov pravého života, orgánov nesentientného života a orgánov mŕtveho života. Toto nezvyčajné spojenie dáva ľudskému životu divnú radu zmyslových orgánov, ktoré kompletne a úplne skresľujú, prekrucujú a komolia všetko správne vnímanie, pociťovanie, prijímanie a komunikáciu na všetkých úrovniach života. Situácia s ľudskými zmyslovými orgánmi bola fakticky starostlivo naplánovaná, aby ľudia dostali len skreslený pohľad na život vo všetkých jeho aspektoch.“

„Ako viete, ľudia sú vo väčšine prípadov schopní vnímať len svoj vlastný vonkajší fyzický svet a funkcie svojich tiel. V obmedzenej miere sú schopní zažívať svoj vlastný stav mysle a emócie. Avšak, kvôli geneticky zmeneným zmyslovým orgánom dokonca ani vnímanie ich vlastného fyzického prostredia, ako ani funkcie ich vlastných tiel a mysle nezodpovedá skutočnej realite. V skutočnosti to, čo si ľudia myslia alebo cítia, že vnímajú, pociťujú a prijímajú, nie je tým, čo si o tom myslia. Ich vnímanie sveta sa nezhoduje s tým, aký svet skutočne je. Je značne skreslené.“

„Táto situácia dáva ľudskému životu úplne inú perspektívu. Nemajúc žiadny iný spôsob či zdroj informácií, len také skresľujúce zmyslové orgány, ľudia robia o živote vo všeobecnosti, a zvlášť o ľudskom živote závery, ktoré veľmi málo odrážajú realitu života. Doposiaľ si neuvedomujú, že všetky vonkajšie aspekty ich života, ako aj vnútro, boli zámerne zmenené, poprepájané krížom alebo nevhodne nanovo zapojené, aby bol umožnený taký čudný fenomén, akým je ľudský život.“

„12. Existuje ešte jeden vonkajší faktor života, ktorý možno považovať za vonkajšok vonkajška. Tento faktor možno ponímať ako prostredie života. Koncepcia prostredia pochádza z idey ducha ohľadne rozličných prostredí, do ktorých možno umiestniť vonkajšiu formu života s jej najvnútornejším a vnútorným/prostredným obsahom, štruktúrou, dynamikou a všetkými zložkami.“

„Ako si pamätáte, je Absolútny Duch — Pán Ježiš Kristus — Ktorý je Život Sám/Sama Osebe a Sám/Sama od Seba. Z Absolútneho Ducha života vyžaruje a vytvára sa všetok život.“

„Aby si tento Život plnil svoju funkciu a účel, sú stvorení príjemcovia tohto života, ktorí sa stávajú nositeľmi rozličných prvkov tohto Života. Keďže život postupuje od najvnútornejšieho, cez prostredný stav do vonkajška, vo vonkajšku sa javí byť oddelený od svojho zdroja. Len podľa tohto dojmu môže byť stanovená blízkosť k jeho Zdroju a môže sa začať komunikácia. Slovo ,blízkosť‘ predpokladá imaginárnu vzdialenosť medzi dvoma bodmi, ktoré sú v stave nepretržitej komunikácie. Absolútny Bod Života vysiela a relatívny bod v diaľke prijíma a opätuje, čo prijíma, poskytovaním spätnej väzby Východiskovému Bodu.“

„Aby bol príjmový bod v tejto potrebnej blízkosti, je preň stvorené veľmi špecifické prostredie, v ktorom sa relatívny bod sám vníma ako slobodný a nezávislý činiteľ prijímania a opätovania života so svojím vlastným prostredím. Toto prostredie možno chápať ako základňu alebo matricu, ktorej dal Vysielateľ život.“

„Len čo je také prostredie stvorené, vyberú sa z neho prvky a zlúčia sa s ideami vonkajšej formy pre prejavenie sa a vplyv života. Takto dostanete veľmi špecifické telo života ducha a duše, ktoré je prispôsobené vonkajšej štruktúre toho prostredia. Prostredie je vybavené určitými fyzickými, kozmickými, magnetickými, elektrickými, chemickými, gravitačnými a podobnými silnými a slabými silami a stavmi, napomáhajúcimi údržbe vonkajšej formy života — tela — aby bolo to telo účinným senzorom, vnímateľom, vodičom a opätujúcim prijímaného života.“

„Každá špecifická štruktúra jedinečného ducha a jeho života potrebuje pre seba špecifické prostredie a bázu alebo matricu, aby sa plne stala skutočnosťou a realizovala sa.“

„Existuje toľko prostredí a matríc života, koľko je jedinečných skupín duchov s ich jedinečnými dušami a formami manifestácie. Keďže v ich prípade sú prostredia prispôsobované ich potrebám, duchovia plne ovládajú tieto prostredia, prispôsobujúc si ich ako je potrebné, kedy je potrebné a ak je potrebné. Toto je normálny spôsob interakcie medzi prostredím a životom duchov, premietnutým doň. Toto je usporiadanie pravého života.“

„Nesentientné životné formy možno považovať za integrálnu súčasť takých prostredí. Ich hlavným účelom je poskytovať špecifické zložky toho prostredia, ktoré sú potrebné pre správnu manifestáciu a funkciu sentientného života. Uskutočňuje sa to formou udržiavania rovnováhy a správnej ekológie každého špecifického prostredia. Špecifickosť toho prostredia určuje špecifickosť nesentientných životných foriem, ktoré sa objavia v tom prostredí ako súvzťažnosť špecifickosti jedinečných duchov, ktorí budú to prostredie obývať.“

„Mŕtvy život negatívneho stavu si vytvára svoje vlastné negatívne prostredie, so svojimi vlastnými negatívnymi nesentientnými životnými formami, napomáhajúcimi ich vlastnému cieľu zničiť pravý život. Prostredie mŕtveho života je jedovaté pre čokoľvek z pravého života, rovnako ako je prostredie pravého života smrteľné pre mŕtvy život. Ony sa nemiešajú a vysielajú a prijímajú na úplne odlišných vlnách. Vlny mŕtveho života sa šíria v opačnom smere než vlny pravého života a nikdy sa nestretnú, s výnimkou neutrálnej zóny planéty Nula.“

„Matrica alebo báza mŕtveho života negatívneho stavu pozostáva zo všetkých častíc, chemikálií alebo čohokoľvek, čo má, čo pochádza z odmietnutých ideí pravého života popretia jeho Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista. Mŕtvy život negatívneho stavu teda pozostáva z odpadu a zostatkov, odvrhnutých v pozitívnom stave pravého života. Prostredie, báza a matrica ľudského života je odpornou a nemožnou zmesou pravého života, mŕtveho života a nesentientného života.“

„Aby sa taký zničujúci život ujal, bolo nutné vytvoriť preň veľmi špeciálne prostredie, najnepohodlnejšie a najnezvyčajnejšie telo s najvetchejšou matricou, nesúcou odtlačok ľudského života. Ako viete, ľudský život je v jeho tele založený na tom, čo vedci nazývajú uhlíkato-kyslíkato-bielkovinová matrica. Táto kombinácia je potrebná, aby sa ľudský život mohol vôbec prejaviť. Žiadne iné fyzické prostredie nie je schopné udržať ľudské telo nažive. Napriek viere ľudských vedcov, táto fyzická matrica života je najmenej vhodným prostredím pre akýkoľvek život. Žiadna iná forma života sa v ňom nedokáže ujať.“

„Keďže však ľudia nemajú žiadnu priamu skúsenosť so žiadnym iným životom, okrem svojho vlastného a svojich nesentientných foriem, ako aj výlučne s ich vlastným prostredím, ktoré nesie život, aký poznajú, zažívajú a vnímajú, prišli k záveru, že žiadna iná báza alebo matrica života neexistuje.“

„Nech je teraz dané na vedomie, že prostredie ľudského života a forma jeho manifestácie — ľudské telo — ako aj nesentientné životné formy, ktoré sprevádzajú ľudský život, sú smrteľné a neznesiteľné pre akýkoľvek iný život. Ich životné prostredie nie je vhodné na nič, než na udržanie, na veľmi krátkodobej báze, ohavnej protirečivej zmiešaniny umelo vyfabrikovaného života, zvaného ľudský život.“

„Ako vidíte, ľudský život je artefakt, ktorý nemá žiadny základ v realite pravého života v jeho čistom stave. Tento artefakt funguje ako skreslenie a značne škaredá karikatúra pravého života.“

„Toto je jeden z primárnych dôvodov, prečo Pán Ježiš Kristus počas Svojho života na vašej planéte vyhlásil: ,... ten, kto nenávidí svoj život v tomto svete, zachová si ho pre večný život‘ (Ján 12:25). ,Nenávidieť svoj život v tomto svete‘ znamená odmietnuť ho ako pravý život. Na živote v tomto svete nie je nič hodné milovania. Takým konaním jedinec pripravuje priaznivé podmienky pre udržanie nekonečne malého množstva pravého života, ktoré majú ľudia z vyššie uvedenej zmiešaniny. Z toho nepatrného množstva jedinec získa plnosť pravého života po svojom odchode z tohto ľudského života. Toto je tu označené slovami ,zachová si ho pre večný život‘.“

„To, že prostredie a telo ľudského života a jeho nesentientné sprievodné prvky sú najnevhodnejšími podmienkami pre život, sa odráža vo fakte, že ľudia v ňom nie sú schopní prežiť viac než niekoľko desaťročí. Ako si pamätáte, v rôznych prostrediach pravého života môžu sentientné entity žiť eóny, alebo naveky, ak sa rozhodnú zostať v tom istom prostredí. Rovnako aj mŕtve sentientné entity môžu žiť eóny v ich mŕtvom prostredí, bez akýchkoľvek ťažkostí, kým je negatívnemu stavu dovolené byť a existovať.“

„Ako vidíte, s ľudským životom je situácia úplne iná, v negatívnom zmysle. Nikde inde a u nikoho iného taká situácia neexistuje. Toto je dobrá, živá ilustrácia odpovede na otázku formulovanú mnohokrát vyššie.“

„13. Ako bolo uvedené predtým, jedným z hlavných účelov bytia a existencie života je rôznymi prostriedkami a spôsobmi zdieľať a opätovať ten život z pozície lásky a múdrosti. Vyššie už boli opísané niektoré vnútorné a vonkajšie faktory života, pomocou a prostredníctvom ktorých sa deje toto zdieľanie a opätovanie.“

„Keďže toto je hlavným účelom života, samotný život a jeho Absolútne a relatívne zdroje sú štruktúrované, stavané a usporiadané takým spôsobom, aby boli schopné plne a kompletne realizovať tento cieľ zdieľania a opätovania. Toto je naplnením samotnej prirodzenosti života a jeho ducha.“

„Jednoduchým dôvodom, prečo je účelom života zdieľať a opätovať, je to, že taký je charakter obsahu, štruktúry, dynamiky a všetkých zložiek života. Život nemôže byť a existovať bez tohto účelu.“

„Aby sa teda tento účel naplno uskutočnil a realizoval, duch života a jeho život sú vybavené špeciálnou metódou nadväzovania vzťahov, vysielania, dávania, zdieľania, prijímania, opätovania a komunikácie na všetkých úrovniach svojho bytia a existencie –— všetko zahrnujúco. Táto metóda je známa pod názvom sexualita.“

„V tomto ohľade možno sexualitu ponímať ako všetko zahrnujúci prostriedok života na zdieľanie a opätovanie, ktoré sa deje súčasne na všetkých úrovniach života a vo všetkých jeho aspektoch — v najvnútornejšom-duchovnom, vo vnútornom- duševnom a vo vonkajšom-fyzickom.“

„Hlavným účelom sexuality je byť prostriedkom úplnej výmeny stavov a procesov jedného jedinečného nositeľa života s druhým jedinečným nositeľom života opačného pohlavia.“

„V absolútnom zmysle je sexualita Absolútnym Prostriedkom Absolútneho Ducha Absolútneho Života — Pána Ježiša Krista — na výmenu celého obsahu lásky, náklonnosti, múdrosti, pravdy a všetkých pocitov/vnemov pravého života, za účelom zdieľania a opätovania a zrodu nových tvorivých ideí, ktoré uvedú do pohybu ďalších nositeľov sentientného života, akí doposiaľ neboli a neexistovali. Týmto spôsobom sa poskytuje viac a viac príležitostí na zdieľanie a opätovanie, so stále novými prvkami života, dovtedy nezažitými. Robí sa to kvôli neustálemu obohacovaniu a skvalitňovaniu samotného života.“

„Tvorivé úsilie Absolútneho a relatívnych duchov vrcholí v tomto všetko zahrnujúcom spôsobe života.“

„Na najvnútornejšej duchovnej úrovni života sa sexualita prejavuje v najpríjemnejšom orgazmickom zážitku tvorby nových ideí života, ktoré umožnia duchu života zdieľať seba samého najsúkromnejším, najosobnejším a najintímnejším spôsobom.“

„Pre ducha niet väčšej slasti a rozkoše, než vynaliezať nové idey, ktoré budú použité pri stvorení niekoho nového a odlišného, s odlišným a novým prostredím a so všetkými jeho zložkami, ktoré je potrebné zaistiť tomu niekomu, s kým môže dôjsť k novému a odlišnému spôsobu zdieľania a opätovania. Tento proces pokračuje naveky.“

„Na duchovnej úrovni života sa sexuálny styk života uskutočňuje chvíľkovým spojením dvoch rozličných duchov opačného pohlavia, za účelom výmeny ich jedinečných ideí. Výsledkom tejto výmeny a zdieľania je zrod úplne novej idey života, ktorá je využitá na venovanie života novému, doposiaľ neznámemu nositeľovi života — sentientnej entite. Zrod takej idey je najpríjemnejším zážitkom dvoch dočasne spojených duchov a ich jedinečných ideí. Toto je duchovný základ pre orgazmický zážitok. Toto je duchovná konotácia sexuality.“

„Na intermediálnej úrovni života sa sexualita prejavuje ako najpríjemnejší orgazmický zážitok prijímania a spracovania, prostredníctvom jej duševného stavu a procesu, všetkých ideí, vytvorených dvoma na chvíľu spojenými duchmi za účelom výmeny a zdieľania ich ideí života.“

„Tento zážitok umožňuje zrod nových myšlienok, pocitov, náklonností a významov dobra a pravdy a odlišného stavu duševnosti, ktoré sa nekonečne líšia od čohokoľvek zažitého predtým. Táto novo objavujúca sa duševnosť je následne daná novonarodenej sentientnej entite — ako výsledok tejto výmeny. Zároveň zažitie tejto novosti a inakosti ďalej skvalitňuje a obohacuje duševnosť dvoch dočasne spojených duchov, pridajúc k nej niečo, čo nebolo ešte nikdy predtým vymyslené a ponímané.“

„Počas duchovného a duševného pohlavného styku vyžaruje z tých, ktorí sú súčasťou tohto procesu, zvláštny druh energie. Táto energia je využitá celkovou životnou energiou na stvorenie nových prostredí, stavov, podmienok, časov a miest pre prebývanie sentientných entít, novo stvorených týmto pohlavným stykom.“

„Cez všeobecnú životnú energiu, vyžarujúcu z Absolútneho Zdroja Života — Pána Ježiša Krista — a zo všetkých ostatných relatívnych zdrojov — sentientných entít — je táto zvláštna energia zdieľaná so všetkými v Stvorení. Takže, každý má úžitok z tohto špecifického, súkromného, intímneho a osobného zážitku dvoch duchov a duší opačného pohlavia, zapojených do pohlavného styku.“

„V tomto ohľade je čas zjaviť, že Životná energia, neustále vyžarujúca zo svojho Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista — je čisto sexuálnej povahy. Koniec koncov, život je pre zdieľanie, dávanie, prijímanie, opätovanie a výmenu. Nech sa toto zdieľanie a výmena deje v akejkoľvek forme, stave, položení alebo procese, v konečnom zmysle je vždy sexuálnej povahy.“

„Samozrejme, vy ste úplne ignorovali toto chápanie a ponímanie sexuality, ktoré nemá nič spoločné s tým, ako ju chápu a praktizujú ľudia. Pravá sexualita neobsahuje vôbec nič z ľudského ponímania a chápania sexuality.“

„Jednoducho povedané, v duchovnej a duševnej konotácii pravej sexuality je sexualita cestou, po ktorej neustále prúdi životná energia za účelom zdieľania, opätovania a výmeny. Je to tvorivá energia ducha života, z ktorej sú tvorené sentientné entity, aby im bol nadelený jedinečný život na obraz a podobu Absolútneho Zdroja Života, s ktorým sa celá táto výmena môže stať realitou. Taký akt je najpríjemnejším zážitkom pre Absolútne Tvorivého Ducha. Táto slasť je zdrojom zažívania orgazmu — obrovskej, neopísateľnej rozkoše z uskutočňovania tohto aktu.“

„Toto je dôvod, prečo je životná energia, neustále vyžarujúca z jej Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista — čisto sexuálnej povahy.“

„Na vonkajšej úrovni života sa sexualita manifestuje ako najpríjemnejšie a orgazmické konkrétne vnímanie všetkých duchovných a duševných aktivít, ktoré sú vymieňané vo forme telesných a fyzických reakcií, ktoré zjednocujú ten zážitok do jedného jedinečného celku. Duchovná a duševná výmena je prenášaná prostredníctvom zmyslového a telesného zažívania tejto výmeny, čo produkuje novú ideu formy manifestácie. Táto idea je následne použitá na vytvorenie tela — vonkajšej formy — pre novonarodenú sentientnú entitu, cez ktoré a ktorým bude tá sentientná entita manifestovať svoj život za účelom jej vlastného zdieľania a opätovania.“

„Takže, pravú sexualitu možno ponímať ako súhrn vyššie opísaných pojmov. Všetky ostatné formy a prostriedky pohlavného styku sa v základe odvodzujú z tohto ponímania.“

„Na úrovni nesentientného života je sexualita obmedzená na výlučný účel rozmnožovania druhov a udržiavania toku života na najexternejšej úrovni. Obmedzenie tohto procesu je regulované štrukturálnym a inštinktívnym pudom, ktorý umožňuje rastlinám a živočíchom mať len sezónne potreby sexuálnych aktov.“

„Na úrovni mŕtveho života negatívneho stavu má akt pohlavného styku jediný účel, tvorbu a realizáciu ideí ziel a lží, ktoré by umožnili udržovanie tohto mŕtveho života pokiaľ možno naveky. Keďže účel je tu zlý a lživý, všetko úchylné sexuálne správanie pramení z tejto realizácie. Koniec koncov, cieľom tu musí byť odporovať účelu sexuality v pozitívnom stave života.“

„Na úrovni ľudského života sú pojem a prax sexuality najpodivnejšie, najskreslenejšie, najzvrátenejšie a najnenormálnejšie. Ako všetko ostatné, aj ľudská sexualita je skreslenou, poprepájanou, sfalšovanou a úchylnou kombináciou sexuality pravého života, nesentientného života a mŕtveho života negatívneho stavu. Také ponímanie, chápanie a praktizovanie sexuality neexistuje nikde inde v Stvorení. U ľudí má sexualita svoju najúchylnejšiu a najpatologickejšiu formu.“

„Kvôli štrukturálnym genetickým zmenám má ľudská sexualita vo väčšine prípadov veľmi malú duchovnú a duševnú konotáciu. V tomto ohľade sa viac podobá spôsobu sexuality nesentientného života, až na to, že má taký istý trvalý charakter, ako má sexualita pravého a mŕtveho života, a nie sezónny. Pohlavné orgány ľudí sú na najneprirodzenejšom mieste a ich anatomická štruktúra je najmenej vhodná na prenos a výmenu jedinečných ideí života medzi mužom a ženou. Ľudský pohlavný styk prebieha v úplnom odlúčení a izolácii každého účastníka toho styku. Nie je možné žiadne iné než verbálne a vonkajšie zdieľanie toho, čo v sebe prežíva každý partner počas pohlavného aktu.“

„Tento spôsob výmeny neposkytuje žiadnu hlbšiu odozvu, ktorá by bola schopná preniknúť celým duchom, dušou a telom. Je obmedzený na povrchový fyzický pocit dotyku, ktorý vzruší telesné hormóny, umožňujúc vykonanie pohlavného styku.“

„Ľudia sú teda úplne ochudobnení o akékoľvek skutočné zažitie toho, aký je pohlavný styk a čo môže dosiahnuť. Táto situácia je nezdolateľne komplikovaná ohromne smiešnymi a hlúpymi obmedzeniami, tabu, zákazmi, predpismi a zákonmi, ktoré regulujú ľudskú sexualitu. Sexualita sa kvôli tomu stala najcitlivejšou a najproblematickejšou záležitosťou ľudského života. Namiesto toho, aby bola ľudská sexualita požehnaním, rozkošou a slasťou, ako mala byť, stala sa prekliatím, hanbou, trápnosťou, problémom, zdrojom manipulácie a hriešnym aktom, pokiaľ sa nepraktizuje podľa predpísaných pravidiel ľudskej spoločnosti, zákona a náboženstva.“

„Táto situácia ľudského života a jeho sexuality ilustruje, ako by sa sexualita nikdy nemala brať, chápať, ponímať a praktizovať.“

„Kvôli ďalším informáciám o tajomstve sexuality vo všeobecnosti, a zvlášť ľudskej sexuality si pozrite dvadsiatu kapitolu tejto knihy.“

„14. Celková manifestácia života, ako prúdi zo svojho ducha, má dva zreteľne odlišné trendy, ktoré dávajú životu rozličný význam, zmysel, vnímanie a kvalitu.“

„Všetko, zaradené pod pojmy láska, dobrota, náklonnosť, vôľa, intuícia, tvorivosť, pocit, teplo a podobné faktory života, je ponímané ako feminínne princípy a obsahy života.“

„Všetko, zaradené pod pojmy múdrosť, pravda, rozum, logika, racionálnosť, premýšľanie a podobné faktory života, je ponímané ako maskulínne princípy a obsahy života.“

„V Absolútnom Stave Absolútneho Života Absolútneho Ducha sú tieto dva princípy v procese neustálej Absolútne Jednoty, Jedinosti a Harmónie. Ako vyžarujú zo svojho absolútneho stavu, dodávajú všetkým aspektom a formám manifestácie života určitú špecifickú kvalitu, ktorá ovplyvňuje, ako sa má realizovať ich interakcia a vzťah.“

„Vo vyššom zmysle, feminínny princíp života je jeho esencia, zatiaľ čo maskulínny princíp jeho substancia.“

„V skutočnosti neustála interakcia a vzťah esencie a substancie vo vnútri Ducha Života tvorí samotný život, z čoho život pramení a vyžaruje.“

„V procese interakcie feminínnych a maskulínnych princípov za účelom vytvárať a udržiavať život vzniká špeciálna energia, ktorá sa stáva prostriedkom, pomocou ktorého sa všetky aspekty feminity a maskulinity spájajú dohromady v akomsi duchovnom manželstve. Tento prostriedok bol opísaný v predošlom bode pod pojmom sexualita.“

„Esencia života alebo feminita je neustály stav, ktorý samotnou svojou podstatou potrebuje zdieľať a byť zdieľaný. Substancia života alebo maskulinita je v neustálom procese, ktorý samotnou svojou prirodzenosťou poskytuje najvhodnejšie prostriedky pre také zmysluplné zdieľanie života. Maskulinita je zrakom feminity, cez ktorý je život hodnotený a oceňovaný. Feminita je tvorivou silou maskulinity, pomocou ktorej je život umožnený. V ich ucelenej jednote tvoria jedného ducha života.“

„V tomto ohľade môže byť duch definovaný ako ucelená jednota všetkých feminínnych a maskulínnych princípov za účelom vytvárania, vyžarovania, udržiavania a zachovávania života vo všetkých jeho formách a prejavoch.“

„Proces zjednocovania je ten samotný sexuálny proces. On vytvára stav nesmiernej rozkoše, radosti a slasti zo vzájomného zjednocovania.“

„Takže všetky sexuálne energie, vytvorené takým spojením a zjednotením, vždy smerujú od feminínnych k maskulínnym princípom a od maskulínnych k feminínnym princípom. V obojstrannom zažívaní tohto vzájomného spojenia sa rodí orgazmus. Orgazmus je intenzívny stav takého spojenia, ktorý vo svojom duchu vyvoláva ohromnú túžbu zdieľať tento blažený stav s niekým iným. Všetky životné energie sú z tejto túžby zameriavané na uskutočnenie a realizáciu tejto túžby. V dôsledku tohto zameriavania je stvorené Stvorenie a dodáva sa obraz a podoba jeho Stvoriteľa. Takže každá životná forma v Stvorení v sebe obsahuje v tej či onej miere feminínne a maskulínne princípy.“

„Bez súčasného obsahovania oboch princípov v každom jednotlivom nositeľovi života by sa nemohol zachovať žiadny život. Koniec koncov, život je neoddeliteľná jedinosť všetkých feminínnych a maskulínnych princípov. Kvôli tomuto dôležitému faktoru ktokoľvek a čokoľvek, čo žije, žije vďaka tejto zjednotenej, neoddeliteľnej prítomnosti. Tá prítomnosť tvorí jedincovu sexualitu. Jedinec sa cíti a zažíva ako sexuálna bytosť.“

„Kvôli ilustrácii dôležitosti tohto faktu niektoré sentientné entity vyzerajú vo svojich vonkajších formách ako muži, alebo ženy. V každom mužovi a žene sú obsiahnuté tak princípy feminity, ako aj princípy maskulinity, avšak jeden je zdôraznený viac než druhý, na základe voľby demonštrovať vonkajšiu túžbu po ich splynutí do zjednoteného celku. Takže, zo svojej vlastnej podstaty majú muž aj žena k sebe intenzívnu sexuálnu náklonnosť a túžbu po sebe, aby znovu potvrdili účel svojho života — maximálnu výmenu všetkých princípov života, zo všetkých perspektív, dávajúc zrod novým ideám, ktoré sú následne použité na stvorenie nových životných foriem.“

„Na úrovni nesentientného života sa princípy maskulinity a feminity prejavujú vo forme inštinktov na zachovanie druhu, aby život v tej forme nevyhynul.“

„Na úrovni mŕtveho života negatívneho stavu tieto princípy fungujú v opačnom zmysle. Ich účelom je zničiť potrebu zjednotenia a integrácie a udržiavať ich oddelené, aby sa vo sfére mŕtveho života nemohli ujať žiadne znaky pravého života. Aby sa dosiahla táto separácia, došlo ku genetickej reštrukturalizácii feminínnych a maskulínnych génov, ktorá bola odovzdaná všetkým aktivátorom a udržiavateľom negatívneho stavu, aby sa mohol uskutočniť mŕtvy život.“

„V ľudskom živote sú princípy maskulinity a feminity úplne oddelené nielen vo vonkajšej forme, tým, ako vyzerá muž a žena, ale aj v celej ľudskej mysli. Toto oddelenie sa odráža v spôsobe, akým sú muž a žena ponímaní v ich príslušných spoločnostiach. Jeden princíp je vyzdvihovaný nad druhý, akoby bol jeden hodnotnejší a potrebnejší než druhý. Okrem toho, ľudské ponímanie prirodzenosti a účelu feminity a maskulinity je tak účelovo skreslené a prekrútené, že v ňom nezostalo nič zo správneho chápania ich prirodzenosti. A nielen to, ale zmiešaním všetkých protikladných aspektov rôznych životných foriem v procese fabrikovania ľudí stratila pravá prirodzenosť feminity a maskulinity v ľuďoch akýkoľvek súvis s tým, čo pravá maskulinita a feminita je.“

„15. Prirodzenosti samotného života je vlastná jeho užitočnosť. Princípom, formulovaným mnohokrát predtým, je, že nič neexistuje bez nejakého účelu. Všetko súce a existujúce musí byť nielen potvrdené, ale aj odôvodnené. Odôvodnením každého bytia a existencie je úžitok, ktorému slúži alebo ktorý koná.“

„Teda, aj samotný život musí byť odôvodnený svojou užitočnosťou. Je život užitočný? Akému úžitku slúži? V Absolútnom Stave Absolútneho Ducha Absolútneho Života — Pána Ježiša Krista — sa táto užitočnosť prejavuje v Jeho tvorivom procese. Ak niekto tvorí za účelom zdieľať a opätovať, kvôli princípu, robí niečo užitočné pre každého, aby sa tomu potešil a mal z toho úžitok. Keďže tvorivý proces je imanentný samotnému životu, užitočnosť života je určená samotnou jeho prirodzenosťou. Život, pretože je to život, je užitočný.“

„Užitočnosť všetkých ostatných nositeľov života je určená rozsahom, v akom využívajú ten život pre ich vlastné tvorivé úsilie, za účelom zdieľať a opätovať kvôli samotnému princípu. Čím viac využívajú svoj život v sebe na tento účel, tým sú užitočnejší a tým väčšiu mieru odôvodnenia má ich žitie.“

„Užitočnosť nesentientného života pramení zo služieb, ktoré poskytuje pri udržiavaní správnej rovnováhy a ekológie prostredia a pri zabezpečovaní zdroja energie pre telá sentientných entít.“

„Užitočnosť mŕtveho života negatívneho stavu možno vidieť v tom fakte, že nemá žiadny úžitok. Ilustrácia neužitočného života je užitočná pre zistenie toho, čo je skutočný úžitok. Týmto aktom mŕtvy život dočasne odôvodňuje svoje bytie a existenciu.“

„Užitočnosť ľudského života je určená faktom, že celému Stvoreniu ilustruje, čo si nevoliť a ako nežiť. V tejto ilustrácii je jeho odôvodnenie.“

„16. V Evanjeliu podľa Jána, v kapitole 11, verš 25, je napísané: ,Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život…“ ‘ “

„Toto vyhlásenie dáva do pozornosti úplne iné chápanie toho, čo je to vlastne život. Doteraz bol život štrukturálne opísaný ako stav a proces Absolútneho Ducha Absolútneho Života — Pána Ježiša Krista — a ako funguje v nositeľoch toho života alebo vo všetkých tých, ktorí sú tým životom obdarení.“

„V konotácii vyššie uvedeného prehlásenia existuje ďalší prístup k chápaniu života. Tento prístup sa netýka štruktúry, dynamiky, obsahu a zložiek života, podľa ktorých je život vo všeobecnosti opisovaný a chápaný, ale duchovnej kvality života. Máte tu teda život ako taký, a žitie toho života.“

„Otázkou je, ako je život prežívaný. Inými slovami, otázkou je, aká je kvalita prežívaného života. Toto je duchovné kritérium z hľadiska jeho etickej a morálnej aplikácie. Nestačí mať život, ten život musí byť aj prežívaný nejakým spôsobom a štýlom.“

„Spôsob a štýl, akým je akýkoľvek život prežívaný, určuje, či je dotyčný skutočne nažive a žijúci. Ako vidíte, sú tu použité dve slová — ,nažive‘ a ,žijúci‘. Väčšina lingvistov používa tieto slová zameniteľne, ako synonymá. Avšak, v tu použitej konotácii slovo ,nažive‘ znamená byť nadelený životom; toto je stav života. Jedinec má život. Zatiaľ čo slovo ,žijúci‘ znamená proces života alebo to, ako je ten život prežívaný.“

„Ako si pamätáte, všetci v negatívnom stave veria, že sú plne nažive a žijúci. Ale z hľadiska pravého života je ich život mŕtvym životom. Ich život teda nie je pravý život.“

„Vnímanie jedinca, že žije a je nažive duchovne neznamená, že je to fakt. Môže sa domnievať, cítiť a myslieť si, že je nažive, no v skutočnosti môže byť mŕtvy.“

„Ako vidíte, slovo ,mŕtvy‘ nie je v tejto konotácii použité v tom istom zmysle a obsahovom význame, ako je to u ľudí na vašej planéte. Byť mŕtvy pre nich znamená to isté, ako úplný zánik všetkých funkcií ich tiel a všetkých telesných orgánov. Z hľadiska pravého života toto nie je skutočná smrť. V Svätej Biblii sa takáto smrť volá prvá smrť. Prvá smrť je šťastie v nešťastí, pretože zbavuje jedinca obmedzení a reštrikcií skresleného, prekrúteného, neprirodzeného, nenormálneho, chybného a šialeného života ľudského typu. Jedinec je vzkriesený z takéhoto života, respektíve smrti, a vstupuje buď do pravého života, alebo do skutočného mŕtveho života (nech je voľba akákoľvek). Voľba vstúpiť do pravého života chráni jedinca pred vplyvom druhej smrti, ktorá nemá žiadnu moc nad pravým životom, ako je zrejmé zo Zjavenia 20:6.“

„Z tohto výkladu je zrejmé, že bytie nažive a žitie nie je určené faktorom vlastnenia života, ale kvalitou prežívania života a postojom, aký kto má k pravému zdroju života.“

„Kvalita prežívania života je v skutočnosti vždy určovaná typom postoja, ktorý má jedinec k pravému zdroju života. Predovšetkým, uznáva dotyčný, že existuje Absolútny Zdroj života, z ktorého pochádza jeho život? A ak áno, aký je jeho postoj k tomu Zdroju? Aký má vzťah k tomu Zdroju?“

„Uznanie bytia a existencie toho Zdroja samotné a ako také nie je postačujúce na potvrdenie jedincovho bytia nažive a žitia. Toto je len prvý krok. Dôležitým duchovným princípom tu je, ako už bolo uvedené veľakrát predtým, že bytie nažive a žitie môže byť potvrdené len typom postoja, myšlienok, pocitov, správania atď., aké kto má voči Zdroju svojho života.“

„Keďže Pán Ježiš Kristus tvrdí, že On/Ona je život a že On/Ona má život Sám/Sama Osebe a Sám/Sama od Seba, postoj voči Pánovi Ježišovi Kristovi je konkrétne to, čo určuje, či je jedinec skutočne živý a žijúci. Žiadny iný faktor nie je schopný potvrdiť tento fakt.“

„Teraz si, prosím, všimnite špecifickosť tohto tvrdenia: Pán Ježiš Kristus je pravý život. Prijatie tohto faktu a usporiadanie žitia svojho života v súlade s týmto prijatím a v súlade s tým, čo učí Pán Ježiš Kristus, činí jedinca súcim nažive a skutočne žijúcim. Špecifickosť tohto tvrdenia je veľmi zrejmá v tom, že za jediný Zdroj tohto faktu je stanovený Pán Ježiš Kristus, a nie nejaký iný Boh, Otec, Syn, Duch Svätý, Budha, Krišna, Jehova, Alah atď.“

„Niet iného Boha okrem Pána Ježiša Krista, ktorý môže potvrdiť a učiniť jedinca živým a žijúcim.“

„Z tohto tvrdenia je zrejmé, že uctievateľ akéhokoľvek iného Boha než Pána Ježiša Krista, nech je použité akékoľvek meno, nemôže byť skutočne živý a žijúci. Toto bude veľmi zdrvujúce a nepríjemné tvrdenie pre všetkých tých, ktorí uctievajú niekoho iného, a nie Pána Ježiša Krista.“

„Keďže Pán Ježiš Kristus je nielen Život, ale aj Vzkriesenie, On/Ona je schopný/á priviesť k pravému bytiu nažive a žitiu všetkých tých, ktorí uctievajú iných Bohov, pod akýmikoľvek inými menami, ktorí po zistení tohto nepopierateľného faktu prejavia túžbu vzdať sa svojej sfalšovanej a skreslenej viery a prijať Pána Ježiša Krista ako Jediného Boha Nedielneho, Najvyššieho, Ktorý/Ktorá je jediným pravým Zdrojom všetkého pravého života.“

„Toto tvrdenie platí aj pre väčšinu kresťanov, pretože oni neprijímajú pravého Pána Ježiša Krista, ale len Syna Božieho pod menom Ježiš, alebo Kristus, alebo Ježiš ako Kristus, alebo Ježiš Kristus ako druhá osoba v jednom Božstve. Také ponímanie Prirodzenosti Pána Ježiša Krista je duchovná ohavnosť, ktorá činí všetkých v to veriacich duchovne totálne mŕtvymi. Popretie a odmietnutie tohto faktu dáva vznik pseudo-životu alebo mŕtvemu životu negatívneho stavu — celej Zóne Vymiestnenia a všetkým Peklám.“

„Stále a nepretržité popieranie a odmietanie tohto faktu dokonca aj po Druhom Príchode Pána Ježiša Krista, kedy sa Sám/Sama osobne ukáže všetkým v mŕtvom živote a na vašej planéte (ako je to opísané vo štvrtej kapitole tejto knihy), znamená druhú smrť, z ktorej nie je možné žiadne vzkriesenie. V tomto prípade budú akékoľvek životné energie, prítomné v takých jednotlivcoch, z tých jedincov vyňaté a oni sa zmenia v ničotu.“

„V bode ukončenia tohto časového cyklu sa bez Pána Ježiša Krista, Ktorý/Ktorá je jediný život a jediné vzkriesenie, skutočne stanú ničím v definitívnom význame tohto slova, a nielen duchovne.“

„Je teda duchovne nemorálne a neetické odmietať alebo popierať Pravú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista. Každý, kto to robí, žije nemorálny a neetický život. Takým postojom jedinec anuluje svoje bytie a existenciu alebo svoje bytie nažive a žitie. Ako vidíte, bytie nažive sa týka bytia, a žitie existencie.“

„Na úrovni nesentientného života, ktorý je úplne závislý od bytia a existencie sentientných myslí, kvalita a forma života závisí od stupňa skutočného bytia nažive a žitia tých myslí. Takže, uznanie a prijatie Pána Ježiša Krista za jediný Zdroj pravého života, so všetkými dôsledkami takého aktu, vytvára nesentientné životné formy tej najpríjemnejšej, najkrajšej, najmierumilovnejšej, najrozkošnejšej a najužitočnejšej povahy. Na druhej strane, popretie a odmietnutie Pána Ježiša Krista ako jediný Zdroj pravého života produkuje nesentientné životné formy najhoršej, najdesivejšej, najzhubnejšej, najohavnejšej, najagresívnejšej, najnásilnejšej, najodpudzujúcejšej a najjedovatejšej povahy.“

„Ako vidíte, bez Pána Ježiša Krista je len ničenie a úpadok života a žitia. Toto sa deje v mŕtvom živote negatívneho stavu.“

„Na úrovni ľudského života máte opäť nenormálne a patologické spojenie všetkého vyššie uvedeného, len prekrúteným, skresleným a sfalšovaným spôsobom. Máte tam nepočetnú menšinu, ktorá prijíma Pána Ježiša Krista spôsobom, ktorý je správny a náležitý. Títo ľudia, pretože žijú ľudský život tohto charakteru, sú mŕtvi prvým spôsobom. V skutočnosti sú veľmi živí a žijúci vnútorne. Ľudský život na vašej planéte je považovaný za prvú smrť. Na druhej strane, ako bolo uvedené na začiatku tejto kapitoly, ľudia nie sú ani mŕtvi, ani živí. Toto je dôvod, prečo sa ich stav nazýva prvá smrť. Pán Ježiš Kristus ich z prvej smrti vzkriesi (nikto iný to nemôže urobiť) buď do pravého života, alebo do druhej smrti. Ľudia, ktorí prijali Pravú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista a žili v súlade s týmto prijatím, budú vzkriesení do pravého života.“

„Potom máte na vašej planéte tých, ktorí buď veria v nejakých iných bohov, alebo uctievajú nepravého Ježiša, alebo Krista, alebo Pána, alebo Ježiša Krista, alebo Pána Ježiša Krista ako druhú osobu Božstva. Títo ľudia sú fakticky tí, ktorí nie sú ani mŕtvi, ani živí a žijúci. Toto je obrovská väčšina ľudí na vašej planéte.“

„Potom máte tretiu kategóriu ľudí, ktorí sú z mŕtveho života Pekiel. Sú skutočne mŕtvi a neobsahujú v sebe nič z pravého života a žitia. Opäť, ich počet je obrovský a neustále rastie.“

„Prítomnosť všetkých troch manifestácií života (ako bolo práve uvedené) určuje prirodzenosť vášho nesentientného života. Pomer počtu ľudí v každej kategórii určuje počet pozitívnych, respektíve negatívnych nesentientných životných foriem na vašej planéte.“

„Na vašej planéte máte teda zastúpenia pozitívnych nesentientných životných foriem a zastúpenia negatívnych životných foriem. Negatívne zastúpenia značne prevládajú. Musíte však pochopiť, že na vašej planéte, pretože je na nej všetko v skreslenom, prekrútenom a sfalšovanom stave, sú dokonca aj pozitívne nesentientné životné formy kontaminované tým stavom a nepodobajú sa ničomu, čo sa vyskytuje v pozitívnom stave pravého života.“

„Tak ako sú ľudia, ktorí sú agentmi pozitívneho stavu (tí, ktorí vyznávajú a prijímajú pravú prirodzenosť pozitívneho stavu pravého života) a ktorí prebývajú v telách vytvorených z prvkov mŕtveho života, ovplyvnení povahou tej štruktúry; rovnako sú ovplyvnené týmto negatívnym usporiadaním aj takzvané pozitívne nesentientné životné formy.“

„Definíciu čohokoľvek pozitívneho na vašej planéte možno chápať len vo vzťahu k zjavne negatívnemu zvyšku. Kvôli úplnej odlúčenosti a izolácii od ostatného Stvorenia a jeho multivesmíru nemajú ľudia ako zistiť a pochopiť, čo je čisto pozitívne alebo ako vyzerá. Preto sa ich pozitívnosť vo väčšine prípadov veľmi málo podobá skutočnej pozitívnosti.“

„Avšak, pretože sú ľudia ochudobnení o také pravé poznanie, Pán Ježiš Kristus prijíma ich pozitívnosť ako takú a po vzkriesení sú ľudia tejto povahy zbavení ich ,pozitívnosti‘, očistení od všetkého negatívneho, čo sa na nich nalepilo vďaka bytiu na planéte Nula, a sú nadelení pravým pozitívnym stavom. Vzhľadom k tomu je zrejmé, ako je kvôli bytiu nažive a žitiu podstatné, rozhodujúce a zásadne dôležité získať správne poznanie a chápanie Pána Ježiša Krista.“

„17. Absolútny Život Pána Ježiša Krista preniká celým bytím a existenciou, dávajúc, podporujúc, udržujúc a regulujúc život vo všetkých jeho formách, podmienkach, stavoch, procesoch a manifestáciách. Toto platí aj ohľadne mŕtveho života negatívneho stavu a ľudského života. Ako si pamätáte, jedným z najtajomnejších činov Najvyššieho bol Jeho/Jej vstup do negatívneho stavu všetkých Pekiel cez vašu planétu. Na vašej planéte získal Ježiš Kristus typ ľudského tela, ktoré Mu/Jej umožnilo interagovať s negatívnym stavom a dostať negatívny stav pod Jeho/Jej kontrolu.“

„Kvôli zopakovaniu: To telo bolo špeciálnym procesom zlúčené s Najvyšším a Najvyšší sa stal plnosťou Pána Ježiša Krista. Ako Pán Ježiš Kristus, preniká prostredníctvom pôvodných prvkov Zóny Vymiestnenia všetkými a všetkým aj na vašej planéte a vo všetkých Peklách, ako aj v celej Zóne Vymiestnenia.“

„Takže, ako bolo zjavené v druhej kapitole tejto knihy, samotná pravá Prirodzenosť Pána Boha, Najvyššieho, podstúpila hlboké zmeny. On/Ona vytvoril/a revolučne Novú Prirodzenosť, učiniac Ho/Ju nikým iným než Pánom Ježišom Kristom.“

„Táto situácia si vyžaduje zásadnú zmenu celého bytia a existencie, za účelom prispôsobenia každého tejto zmene. Odteraz bude bytie nažive a žitie každého určené tým, aký bude mať postoj a vzťah k tejto Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista.“

„Aby jedinec bol nažive a žijúci, musí uznať a prijať nasledovné fakty:“

„a. Najvyšší, Boh, učinil Svoje Božské Ľudským ako Ježiš Kristus na vašej planéte, spôsobom opísaným v druhej kapitole. Ježiš Kristus bol teda skutočný Boh.“

„b. Ježiš Kristus urobil Svoje Ľudské Božským a po odchode z vašej planéty vzal Svoje ľudské telo so Sebou. V dočasnom stave, medzi ukrižovaním a zmŕtvychvstaním, vstúpil do všetkých Pekiel a uskutočnil tam jedno z najdôležitejších poslaní, dostanúc celý negatívny stav pod Svoju kontrolu.“

„c. V procese času a nie-času a v priestore a nie-priestore bol Ježiš Kristus opäť zjednotený s Najvyšším, Pánom Bohom, a zlúčil Svoje ľudské telo s celkom Absolútnej Prirodzenosti Boha. Najvyšší, Pán Boh, sa teda stal naveky Pánom Ježišom Kristom.“

„d. Týmto rozhodujúcim aktom bol zavŕšený Prvý Príchod Ježiša Krista a začal sa Druhý Príchod Pána Ježiša Krista.“

„Od uznania a prijatia týchto štyroch základných princípov bude závisieť každého bytie nažive a žitie. Každý, kto ich plne prijme, bude živý a žijúci. Každý, kto ich odmietne alebo poprie, stane sa mŕtvym a nežijúcim. Kvôli zopakovaniu, je nemorálne a neetické odmietať alebo popierať tieto fakty.“

„V súlade s týmito faktormi dôjde k zmene života vo všetkých jeho aspektoch a na všetkých jeho úrovniach, vrátane nesentientného života, mŕtveho života negatívneho stavu a ľudského života. Čím väčšie prijatie, tým pozitívnejšia zmena; čím menšie prijatie, tým negatívnejšia zmena.“

„18. „Spôsob životného štýlu dovoľuje životu a žitiu, aby boli tým, čím skutočne sú. Etické a morálne aspekty života a žitia sa z duchovného hľadiska prejavujú v životnom štýle, ktorý kto praktizuje.“

„Keďže jedinec žije a je nažive podľa toho, aký má postoj k Pánovi Ježišovi Kristovi, nech je ten postoj akýkoľvek, ovplyvňuje jeho/jej záľuby, lásky, náklonnosť, tendencie, správanie, názory, mienky, idey, pojmy a všetko, čo má, na čom lipne a čo vyhľadáva.“

„Tu si treba uvedomiť zaujímavý bod, že Absolútne Bytie a Existencia Pána Ježiša Krista umožňuje bytie a existenciu každého života, vrátane mŕtveho života negatívneho stavu a ľudského života. Koniec koncov, bez Pána Ježiša Krista nie je žiadny život mysliteľný. Preto je život vo všeobecnosti možný len vďaka Absolútnemu Životu Pána Ježiša Krista. Dokonca popretie a odmietnutie Pána Ježiša Krista umožňuje mŕtvy život negatívneho stavu. Popieranie a odmietanie je aktívny stav. Popieranie a odmietanie je umožnené práve bytím a existenciou Pána Ježiša Krista. Bez Jeho/Jej Bytia a Existencie by nebolo a neexistovalo nič, čo by sa dalo popierať a odmietať. Neexistovalo by teda ani žiadne popieranie a odmietanie. Podľa tohto vidíte, ako je všetko závislé od bytia a existencie Pána Ježiša Krista.“

„Avšak, kvalita jedincovho životného štýlu závisí výlučne od osobného, súkromného a intímneho postoja, ktorý má k Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, ako je to vyjadrené v štyroch faktoroch, opísaných v bode 17.“

„V pozitívnom stave života všetci plne prijímajú Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista s nadšením a veľkou radosťou. Poskytuje im príležitosť získať a zdieľať niečo úplne iné, čo predtým nebolo a neexistovalo. Pretože plne prijímajú Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista, ich životný štýl tú prirodzenosť plne odzrkadľuje. Je založený na princípoch lásky a múdrosti, dobra a pravdy, dávania a prijímania, zdieľania a opätovania a správania, konania, myslenia, cítenia, chcenia, zamýšľania atď., kvôli všetkým duchovným princípom samotným.“

„Je to život radosti, rozkoše, pôžitku, spokojnosti, ukojenia, tvorivosti, produktivity, šťastia a veľkej užitočnosti v záujme všetkých, a hlavne v záujme Pána Ježiša Krista. Je to život bez problémov a bez akýchkoľvek nepriaznivých zážitkov. Do takého života nemôže preniknúť nič z negatívneho stavu, rovnako ako nič z negatívneho stavu nemôže byť v Pánovi Ježišovi Kristovi. Každý, kto odzrkadľuje Prirodzenosť Pána Ježiša Krista, odzrkadľuje aj všetko, čo je v tej Prirodzenosti obsiahnuté.“

„V negatívnom stave mŕtveho života, založenom na princípoch odmietania a popierania Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, ako aj Jeho/Jej predošlej Prirodzenosti, je životný štýl presným opakom životného štýlu pozitívneho stavu. Ak popierate alebo odmietate pravú Novú Prirodzenosť Pána Ježiša Krista, popierate a odmietate aj všetko, čo je obsiahnuté v tej Prirodzenosti. Váš životný štýl bude teda čosi, čo v tej Prirodzenosti obsiahnuté nie je.“

„Namiesto lásky budete mať nenávisť a samoľúbosť; namiesto múdrosti budete mať hlúposť; namiesto pravdy budete mať lži; namiesto radosti, rozkoše a pôžitku budete mať biedu, žiadostivosť a šialenstvo, vyhľadávajúc najnižšie zmyselné ,rozkoše‘; namiesto robenia vecí kvôli princípom budete robiť veci kvôli svojmu vlastnému profitu, bez akéhokoľvek ohľadu na kohokoľvek či čokoľvek iné, atď.“

„Toto je definícia mŕtveho života. Je to život skutočnej nemorálnosti, neetického správania a duchovnej ohavnosti. Preto je mŕtvy a nikto tam nie je živý a žijúci.“

„Životný štýl ľudského života odráža skreslenia, prekrútenia a falzifikácie aj pravého, aj mŕtveho života. V istom zmysle je ľudský život do určitej miery ešte horší než mŕtvy život, pretože vďaka násilnému spojeniu protikladných prvkov, umelo držaných pokope špeciálnym genetickým a duchovným kódom, ľudský život nemá žiadnu stabilitu, žiadnu trvalosť ani žiadnu istotu. Nikto nevie nič s istotou o ničom. Súc v takom neprirodzenom, rozporuplnom a nemožnom stave, ľudský život produkuje početné protirečivé, nezmieriteľné pohľady, názory, filozofie, náboženstvá, postoje, životné štýly atď., všetky tvrdiace, že sú jediné správne a zbožné.“

„Táto situácia vytvára všeobecný ľudský životný štýl, charakterizovaný napätím, tlakmi, biedou, vojnami, zločinmi, agresiou, terorizmom a čímkoľvek ďalším, čo máte v takej hojnosti na vašej planéte. Ako vidíte, ľudský život neobsahuje v sebe nič vskutku pozitívne a dobré, pochádzajúce z pravej Novej Prirodzenosti Pána Ježiša Krista.“

„A teraz, nedávno sa na vašej planéte, ako aj v celej Zóne Vymiestnenia objavil nový, duchovne ohromne nebezpečný smer, ktorý nastolí odlišný životný štýl. Čelíte ohromnému počtu učení, seminárov, kultov, skupín a smerov, hlásajúcich, že liekom na všetky choroby a problémy ľudského života je nevenovať žiadnu pozornosť ničomu negatívnemu, ale namiesto toho jednoducho milovať. Milujte všetko také, aké to je a všetky problémy sa pominú. Všimnite si, prosím, že v takej láske nie je žiadna múdrosť. Je to slepá láska, vedúca slepca, obaja končiac v priekope vykopanej negatívnym stavom, kde sa zabijú alebo vážne zrania.“

„Všetky tieto učenia, hnutia a smery sú pekelného pôvodu, odvádzajúc ľudí od uvedomenia si existencie mŕtveho života negatívneho stavu, bez toho, aby sa najprv zbavili negatívneho stavu. Toto je najprefíkanejší spôsob, ako zachovať negatívny stav v ľudskom živote v jeho najplnšej miere, čo bude viesť ku konečnému úplnému dočasnému víťazstvu negatívneho stavu na vašej planéte.“

„Týmto sa vám radí a poskytuje poznatok, že všetci vodcovia takých hnutí, učení, vyznaní, smerov, kultov, seminárov atď., sú vo väčšine prípadov démonickí duchovia inkarnovaní na vašu planétu za účelom vyvolať víťazstvo negatívneho stavu pod maskou lásky a v Božom mene. Pokiaľ tieto hnutia plne nepotvrdia štyri duchovné faktory definované v bode 17, a poprú a odmietnu akékoľvek iné ponímanie reality pravého života, môžete si byť istí, že prichádzajú z Pekiel a z ich mŕtveho života.“

„V týchto rozličných hnutiach ,nového veku‘ sa priamo i podprahovo hlása, že by ste sa mali milovať takí, akí ste. To znamená, nevenujte pozornosť svojim problémom, pretože ak sa milujete, problémy zmiznú. V skutočnosti sa tu ale naznačuje nasledovné — nezbavujte sa svojich problémov, ale milujte ich, a uzdravíte sa.“

„Dobre, ak máte napríklad rakovinu, prosím vás, milujte svoju rakovinu a ona pominie. Milovaním vašej rakoviny jej negatívny stav dodáva viac života, podporujúc jej šírenie, až kým vás nezabije aj so všetkou vašou láskou. Vaše milovanie sa spôsobom, akým vás to učia takzvaní ľudia nového veku, nemá žiadnu múdrosť. Skutočná múdrosť tej lásky vám hovorí, že najprv sa potrebujete zbaviť svojich problémov — negatívneho stavu — rakoviny — než sa môžete skutočne začať milovať. Zbavením sa svojich problémov nastoľujete a opätovne potvrdzujete lásku k sebe. Niekedy sú na to potrebné drastické opatrenia. Väčšina typov rakoviny musí byť chirurgicky odstránená.“

„Ako môžete úspešne a efektívne odstrániť niečo negatívne — vašu rakovinu — ak nepoznáte a nie ste si vedomí, ba ani nechcete vedieť či pripustiť si podstatu svojho problému — rakovinu? Predtým, ako chirurg odstráni rakovinu, musí najprv rakovinu diagnostikovať — uznať, že negatívny stav existuje. Potom je potrebné určiť povahu tej rakoviny. Následne sa určí, do akej miery sa tá rakovina — negatívny stav — vo vašom tele rozšírila a nakoľko je operovateľná. Len čo sú všetky tieto faktory určené, definujú a vykonajú sa kroky pre zotavenie sa a vyliečenie. Toto je prirodzený chod akéhokoľvek procesu. No teraz existujúce hnutia sa pokojne vyhýbajú diskusii o negatívnom stave alebo opisu negatívneho stavu, považujúc samotnú takú snahu za negatívnu. Namiesto toho hovoria o láske a o pozitívnych pocitoch. V skutočnosti vám hovoria — milujte negatívny stav a majte z neho dobrý pocit a budete prijatí v mŕtvom živote negatívneho stavu. Sľubujú vám nebo v Peklách, samozrejme, pokojne vynechajúc slovo ,peklá‘.“

„Je nutné uvedomiť si a prijať fakt, že v tomto okamihu na vašej planéte a v celej Zóne Vymiestnenia neexistuje okrem Nového Zjavenia Pána Ježiša Krista, opísaného v tejto knihe a v predošlých knihách Nového Zjavenia, žiadne učenie alebo hnutie, ktoré by pochádzalo z pravého života pozitívneho stavu a z Pravého Pána Ježiša Krista. Mnohí ľudia, ak nie väčšina, bude mať s prijatím tohto tvrdenia ohromné ťažkosti. Ale, samozrejme, v konečnom zmysle určíte, kto je kto alebo čo je čo, podľa plodov ich práce, ak nie počas vášho života na planéte Nula, tak rozhodne po odchode z vášho fyzického tela a príchode do duchovného sveta. Inými slovami, ich životný štýl a to, čo vytvorili, bude sudcom ohľadne pravdy v tejto veci.“

„Životný štýl nesentientného života závisí výlučne od jeho štrukturálneho genetického kódu a inštinktov, pochádzajúcich zo sentientného života, či už z pravého života, ľudského života, alebo mŕtveho života. Nie je to nič viac než odraz ich príslušných životných štýlov.“

„19. Ako si pamätáte z predchádzajúcej rozpravy, život vo všeobecnosti má dva spôsoby bytia a existencie. Jeden je diskrétny a druhý kontinuálny. V pravom zmysle tohto slova život nemôže byť a existovať bez svojich nositeľov, ktorí svojím vedomým uvedomením si sebauvedomenia ,ja som‘ potvrdzujú alebo činia život možným.“

„Nositelia života sa združujú v diskrétnej modalite svojho bytia a existencie. V rámci tejto modality žijú svoj život v kontinuálnej modalite, čiže od najmenšieho stupňa poznania a manifestácie života v diskrétnej modalite po jeho maximálny stupeň.“

„Pretože všetci nositelia života sú relatívni k ich Absolútnemu Zdroju, čiže k Pánovi Ježišovi Kristovi, majú sklon vyčerpať stimulačné faktory života v rámci modality, v ktorej žijú v každom danom čase alebo stave. Len Pán Ježiš Kristus, súc Absolútny Pôvodca, Nositeľ, Vyžarovateľ a Darca Života, nemôže nikdy také stimulácie vyčerpať, pretože ich nepretržite tvorí zo Svojho Absolútneho Zdroja všetkých nekonečných druhov ideí, ktoré neustále generuje na ten účel.“

„Život, aby bol stále produktívny, tvorivý, konštruktívny a užitočný, ako to vyžaduje Zákon Úžitku, musí byť stimulovaný novými možnosťami.“

„U relatívnych nositeľov života — sentientných entít — je táto potreba vyjadrená v ich nutkaní a túžbe ísť ďalej — len čo naplnia svoj účel v stave, položení, čase a mieste, kde sa nachádzajú v každom danom momente svojho života.“

„To postupovanie ďalej, niekde inde a k niečomu inému, vyjadruje Zákon Duchovného Pokroku, opísaný v desiatej kapitole tejto knihy.“

„Životný štýl a kvalita aktivít, v ktorých bol akýkoľvek nositeľ života zaangažovaný počas svojho pobytu v akejkoľvek diskrétnej modalite života a v jej kontinuálnej modalite, určuje, ktorým smerom dôjde k tomu postupovaniu.“

„Jeden z duchovných zákonov života, ktorý zatiaľ nebol uvedený, si vyžaduje dôkladné zhodnotenie kvality a obsahu jedincovho života v každej a počas každej modality života. Toto je Zákon odmeny. Tento zákon hovorí:“

„Každý sentientný nositeľ života, na základe súhlasu zo svojej vlastnej slobodnej vôle a voľby niesť a manifestovať ten život, si po zavŕšení každého turnusu svojej slobodne prevzatej povinnosti a záväzku voči životu zaslúži byť odmenený za svoje snahy a príspevky, učinené v rámci a počas každej modality svojho špecifického bytia a existencie.“

„Odmenou vo všeobecnosti je nová nadstavba/rozšírenie života z Pána Ježiša Krista, v nejakej inej diskrétnej modalite bytia a existencie a jej vnútornej kontinuálnej modalite, nezažitej nikdy predtým; dovtedy a na takú dobu, kým nositeľ svojho života v tej modalite nenaplní svoj účel a neposlúži svojmu úžitku.“

„Avšak, existujú špecifické aspekty tejto odmeny. Pán Ježiš Kristus nielenže poskytne jedincovi nadstavbu jeho života niekde inde, ale dá mu aj novú kvalitu a obsah toho života, nezažitú nikdy predtým.“

„Kvalita a obsah nového života, ktorý má získať alebo viesť nositeľ toho života, sú určené kvalitou príspevkov, ktoré dotyčný vykonal v prospech všetkých kvôli princípu, v rámci a počas pozície, ktorú zaujímal predtým v tých dvoch modalitách života.“

„V pozitívnom stave života sú kvalita a obsah nového života, ktorý sa má viesť, vždy lepšie a vyššie, než čokoľvek zažité predtým. Vždy dôjde k zlepšeniu všetkých podmienok nositeľa toho života. Tento princíp však neznamená, že podmienky v predchádzajúcich modalitách boli horšie alebo zlé. V pozitívnom stave pravého života zlé alebo horšie podmienky neexistujú. Všetky podmienky sú tam dobré a skvelé. Ale v progresívnej modalite pravého života sa tieto podmienky neustále zlepšujú a stávajú skvelejšími. V tomto stave nie je nikdy možný žiadny úpadok.“

„K jedinému možnému úpadku dochádza v tomto spôsobe života vtedy, keď je niekto požiadaný Pánom Ježišom Kristom, aby sa inkarnoval na vašu planétu, alebo išiel do niektorej oblasti Zóny Vymiestnenia či do ktorýchkoľvek Pekiel, s nejakým špecifickým poslaním od Pána Ježiša Krista. Toto je dobrovoľný úpadok, kvôli poslúženiu väčšou mierou úžitku a účelu, pomáhajúc Pánovi Ježišovi Kristovi v uskutočňovaní Jeho/Jej Veľkého Plánu vo veci negatívneho stavu.“

„Fakt inkarnácie na vašu planétu alebo vstup do Pekiel je šokujúcim úpadkom. Nedeje sa však ako negatívna odmena alebo odplata, ale ako dobrovoľná úloha. Počas trvania tejto úlohy je tu vždy riziko úpadku, na základe faktu buď zablúdenia v zložitosti a temnote negatívneho stavu, alebo stania sa jeho otrokom. Tieto riziká sú známe a brané do úvahy pred prijatím onej úlohy a pred prisľúbením, že nakoniec dôjde k vyslobodeniu z toho stavu a k návratu k progresívnej modalite pozitívneho stavu pravého života, a tam sa bude pokračovať na úrovni, ktorá bola týmto poslaním prerušená. V samotnom pozitívnom stave života však žiadne spiatočnícke smerovanie neexistuje, dokonca nie je ani mysliteľné.“

„Rovnaká je situácia v mŕtvom živote negatívneho stavu, až na to, že v úplne opačnom zmysle. Odmena sa stáva trestom, pretože mŕtvy život jedinca v rámci a počas akejkoľvek modality bytia a existencie mŕtveho života je vždy zlý a negatívny. Taký pseudo-život odmeňuje svojho nositeľa jediným, čo má — väčšou mierou zloby a negativity. Takže, namiesto pokroku je tam každý riadený Zákonom úpadku.“

„Musíte pochopiť, že systémy odmeny alebo trestu sú zakorenené v štruktúre a prirodzenosti samotného života. Účelom je stimulácia nových ideí života v pozitívnom zmysle, alebo odrádzanie od pokračovania v mŕtvom živote v negatívnom stave.“

„V negatívnom zmysle, ak ste neustále trestaní za svoje ,úspechy‘ v službách negatívneho stavu, podnecuje vás to k tomu, aby ste sa zamysleli nad svojou nepríjemnou situáciou a nakoniec prišli k záveru, že nežijete pravý život. Taký záver môže vo vás prebudiť túžbu zmeniť svoj status. Poskytuje vám to príležitosť požiadať Pána Ježiša Krista, ktorý sa vám zjaví osobne a súkromne, aby vás vzkriesil z vášho mŕtveho života.“

„Keďže prirodzenosť negatívneho stavu je postavená na opakoch prirodzenosti pozitívneho stavu, každá odmena, ktorú tam ktokoľvek dostane, sa mení na trest. Toto je logický výsledok takého prevrátenia hodnôt. S ľudským životom je situácia iná. Ako bolo uvedené predtým, na vašej planéte existujú v súčasnosti tri kategórie ľudí. Prvou kategóriou sú agenti pozitívneho stavu. Ich počet je relatívne veľmi malý a klesá takmer každým dňom. Keďže sú agentmi pozitívneho stavu, podliehajú zákonom, ktoré riadia život pozitívneho stavu.“

„Druhou kategóriou sú agenti negatívneho stavu. Počet týchto rapídne rastie takmer každým dňom. Keďže sú agentmi negatívneho stavu, podliehajú zákonom, ktoré riadia mŕtvy život negatívneho stavu; pokiaľ, samozrejme, sa počas svojho života na vašej planéte nerozhodnú konvertovať do pozitívneho stavu. V tom prípade budú po ich odchode z vašej planéty uvedení do špeciálneho stavu v Novej Škole, kde podstúpia veľmi zložitý proces duchovnej, duševnej a fyzickej reštrukturalizácie, prestavby a transformácie, prijmúc novú totožnosť a súc umiestnení v pozitívnom stave pravého života, kde sa stanú objektmi zákona duchovného pokroku.“

„Treťou kategóriou sú otroci negatívneho stavu alebo samotní ľudia. Týchto je najviac. Počas ich služobnej cesty na vašej planéte je im dovolené ich životným štýlom a pevne stanovenými totožnosťami určiť, ktorou cestou chcú ísť a ktorými zákonmi sa chcú riadiť. Keďže také konečné rozhodnutie nemožno urobiť z pozície ľudského života na tejto planéte, robí sa po ich odchode z nej.“

„Ľudský život, pretože je úplne neznalý a pretože je nemožným spojením všemožných protikladov, nedovoľuje ľuďom vidieť ani chápať skutočnú pravdu alebo čo je vlastne skutočný život. Ľudia preto nemôžu byť súdení podľa a zo stavu ich neznalosti. Namiesto toho sú po ich fyzickej smrti uvedení do rozličných podmienok v intermediálnom svete, ktoré aktivujú ich priority a totožnosti, umožňujúce im vykonať voľbu založenú na pravdivých informáciách a poznaní, a nie na nevedomosti, dohadoch, skresleniach a neistote ľudského života. S ľuďmi je ten problém, že nepoznajú pravdu. Členovia mŕtveho života poznajú pravdu, ale popierajú a odmietajú ju. Členovia pravého života poznajú pravdu a prijímajú a začleňujú ju do svojich životov. Len ľudia nemajú žiadne poznanie pravej reality žiadneho života. Preto musia byť najprv dekontaminovaní od tohto stavu a musia im byť ukázané alternatívy.“

„Odmena ľudského života je založená na fakte, nakoľko sa ľudia, s tým, čo mali, pokúšali robiť, čo bolo v ich silách, kvôli princípu, bez úmyselného ubližovania, podvádzania, okrádania alebo nenávisti voči komukoľvek, atď. V ich prípade je jediným rozhodujúcim faktorom, v ich prospech či neprospech, úmysel, s akým robia čokoľvek, čo robia. Výsledok ich aktivít nie je dobrý alebo spoľahlivý ukazovateľ ničoho, lebo ľudia robia veci na základe skresleného a prekrúteného chápania života a jeho princípov. Táto situácia umožňuje, aby mnohé ľudské aktivity vyzerali dobre a pozitívne, zatiaľ čo sú robené so zlým úmyslom. Zároveň, mnohé ľudské činnosti môžu vyzerať zle a negatívne, hoci boli myslené dobre. Preto je kvalita ľudského života a jeho odmena alebo odplata určená výlučne úmyslom, s akým ľudia pristupujú k svojim aktivitám.“

„Úmysel ľudí je vzatý do úvahy po tom, ako majú ľudský život na ich planéte za sebou. Je použitý ako základňa, na ktorej sa robia všetky rozhodnutia a voľby ohľadne ich budúcich osudov.“

„Kvôli tejto situácii sa ľuďom odporúča, aby veľmi starostlivo zvažovali všetky svoje úmysly s ktorými robia čokoľvek, čo robia. Toto by sa malo robiť na neustálej báze.“

„Odmeňovací systém nesentientného života spočíva, v pozitívnom zmysle, v poskytnutí mu jeho bezpečia a istoty; v negatívnom zmysle, v poskytnutí mu rizika, neistoty a deštrukcie; a v zmysle ľudského života, v prežití najsilnejšieho. Ako si pamätáte, nesentientné životné formy sú len súvzťažnosťami situácie sentientnej mysle.“

„20. Systém odmeňovania, vlastný stavu a procesu akéhokoľvek života, funguje aj ako spätná väzba, spomenutá už predtým. Tá informuje nositeľa života o tom, ako si počína a aký dopad majú jeho/jej životné aktivity na všetkých účastníkov v diskrétnej i počas kontinuálnej modality ich života v každom okamihu ich bytia a existencie. Táto spätná väzba je nutným sprievodným javom života, pretože poskytuje nositeľom života motiváciu k pokračovaniu v ich životných aktivitách. Dáva ich životu zmysel a účel a oni sú vedení k tomu, aby sa stále zlepšovali. Bez tohto typu spätnej väzby by bol život pre kohokoľvek z jeho nositeľov nezmyselný, nedávajúc žiadnu motiváciu k jeho pokračovaniu.“

„V pravom živote pozitívneho stavu je táto spätná väzba poskytovaná na nepretržitej báze. Každý vždy vie, ako si počína a aký dopad majú jeho/jej príspevky k životu na všetkých ostatných. Nič nie je pred nikým skryté a každý má okamžité potešenie a radosť z pohľadu na výsledky svojej činnosti a na to, aké plody prináša.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu trest nefunguje ako spätná väzba. Je považovaný za náhodný jav, vlastný realite mŕtveho života. V skutočnosti je trest vnímaný, ako keď vás niekto okabáti, a účelom je zosnovať niečo iné, čo by prekabátilo toho, čo prekabátil najprv vás, aby mohol byť potrestaný ešte krutejším spôsobom, než ste boli vy. Takže, ako vidíte, spätnou väzbou v negatívnom stave je to, ako úspešne dokáže jeden nositeľ mŕtveho života prekabátiť iného alebo pripraviť inému nositeľovi života fiasko, aby mu/jej to umožnilo potrestať prekabáteného.“

„V ľudskom živote nie je možná žiadna skutočná spätná väzba. Pôvodne bol zámerne vyfabrikovaný takým spôsobom, aby pripravil ľudí o akúkoľvek skutočnú spätnú väzbu ohľadne ich aktivít. Spätná väzba, ktorú ľudia dostávajú, nie je skutočná spätná väzba, pretože sa neuplatňuje v diskrétnych modalitách života. Skutočná spätná väzba je možná len vtedy, ak prichádza zároveň zo všetkých úrovní diskrétnej modality i kontinuálnej modality života.“

„Ľudský život je izolovaný a separovaný, a preto je samonapájajúcou sa slučkou, ktorá nemá žiadne znateľné alebo priame skúsenostné vstupné informácie zo žiadnych iných modalít života. Z tohto dôvodu sú ľudia pripravení o akékoľvek vedomé poznanie toho, ako aktivity ľudského života ovplyvňujú multivesmír všeobecne alebo aký majú dopad na iné modality života.“

„Dôvodom tohto stavu ľudského života je to, že ilustruje prirodzenosť života, ktorý nemá žiadnu priamu spätnú väzbu ohľadne ničoho, od ničoho alebo od nikoho v iných modalitách života. Na takom živote možno najlepšie demonštrovať všetky následky, dôsledky a výsledky negatívneho stavu.“

„Ako zvyčajne, nesentientný život zobrazuje súvzťažné faktory každej modality sentientného života.“

„21. Ďalšou funkciou odmeňovacieho systému života vo všeobecnosti je vzbudzovať pocity ocenenia, vďačnosti a vďaky za príležitosť a privilégium byť. nositeľom života. Jedinec, vidiac výsledky svojich životných činností, zažívajúc priamy dopad, aký má na všetkých ostatných, nadobúda pocit hlbokého ocenenia, vďačnosti a vďaky za to, kým je a že existuje v modalite života, v ktorej existuje.“

„Táto situácia má obojstranný smer. Nielenže dotyčný cíti svoju vlastnú vďačnosť, ocenenie a vďaku za tento stav, ale vníma aj to, ako spätnú väzbu, že je oceňovaný, že sa mu preukazuje vďačnosť a poďakovanie za to, čo robí a za to, čím je.“

„Táto situácia existuje aj na vyššej úrovni vzťahu medzi Absolútnym Zdrojom Života — Pánom Ježišom Kristom — a relatívnym nositeľom života. Jedinec vyjadruje svoje poďakovanie, vďačnosť a uznanie Pánovi Ježišovi Kristovi za zverenie tohto vzácneho jedinečného života, ktorého je nositeľom, a zároveň sa dotyčnému ďakuje, preukazuje vďačnosť a uznanie zo strany Pána Ježiša Krista za to, že je verným, lojálnym, oddaným a spoľahlivým služobníkom a nositeľom Jeho/Jej Života.“

„Spätná väzba tejto povahy slúži ako najväčší možný motivačný faktor pre čo najlepšie plnenie si svojich povinností a záväzkov vo funkcii nositeľa tohto jedinečného života.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu, pozostávajúc zo všetkého opačného k pozitívnemu stavu, sa poďakovanie mení na požadovanie, vďačnosť na znevažovanie a ponižovanie, a uznanie na degradáciu a hrozbu trestom.“

„Ľudský život je zmesou oboch týchto javov, no v skreslenej, prekrútenej alebo prevrátenej podobe. Vo väčšine prípadov je jedinec chválený za to, že robí niečo prospešné pre seba a pre iných, len ak si tým — samozrejme, materiálne — napchá vlastné vrecko, takpovediac. V ľudských vojnách je napríklad najvyššie vyznamenávaný ten jedinec, ktorý zabije najväčší počet takzvaných nepriateľov. Ak niekto trávi priveľa času pri nejakých nehmatateľných, abstraktných alebo duchovných záležitostiach, je považovaný za blázna a za nepraktického. Koľko ľudí číta napríklad knihy, ktoré sa zaoberajú Novým Zjavením alebo podobnými záležitosťami?“

„Na druhej strane, aj keď ľudia sú schopní vyjadriť svoju vďačnosť, poďakovanie a uznanie a veľmi často to robia — vo väčšine prípadov nevhodne a z nesprávnych dôvodov — skúsenostne priamo nevnímajú žiadnu vďaku, vďačnosť a ocenenie za to, čo robia alebo za to, čím sú, zo žiadnej inej modality, zdroja či dimenzie života. Sú obmedzení a izolovaní v ich vlastnej sfére neobyčajne divného a nemožného života.“

„Vyjadrovanie a dojem vďačnosti, vďaky a ocenenia si vyžaduje plné uvedomenie si sebauvedomenia ,ja som‘. Preto nesentientný život neobsahuje túto skúsenosť, aj keď sentientné entity môžu oceniť jeho krásu, užitočnosť a funkciu, ešte viac ho činiac takým.“

„22. Pri hodnotení pojmu život vo všeobecnosti treba vziať do úvahy určité dôležité vlastnosti života. Podľa nich možno rozlíšiť a ponímať úplne odlišné aspekty života.“

„V pozitívnom ponímaní života sú najdôležitejšími atribútmi krása a elegancia. Život je krásný a elegantný. Pojem krása sa týka feminínneho princípu života. Pojem elegancie sa týka jeho maskulínneho princípu.“

„Vnímanie krásy a elegancie života vyvoláva v jeho sentientných nositeľoch pocit obdivu a zbožňovania Absolútneho Stvoriteľa Krásneho a Elegantného Života — Pána Ježiša Krista — ktorý vytvára túto krásu a eleganciu, súc Sám/Sama Absolútna Krása a Elegancia.“

„Existuje všeobecný význam krásy a elegancie života, a existuje jeho špecifický význam. Všeobecný význam sa týka vnímania toho, že život sám osebe a ako taký, ako aj vo svojom Absolútnom Zdroji, je samotnou svojou povahou krásny a elegantný. Pravý život je vždy takýto. Má byť obdivovaný, zbožňovaný a žitý krásnym a elegantným spôsobom.“

„Čo sa týka špecifického významu, krása a elegancia života sa prejavuje v nekonečnej rozmanitosti a spôsoboch jeho vnímania a prejavov cez a pomocou jedinečných nositeľov života. Každý jedinečný nositeľ života vníma a vyjadruje nejaký iný, neopakovateľný a nenapodobiteľný aspekt krásy a elegancie života. Kvôli tomuto usporiadaniu sú všetci nositelia pravého života veľmi krásni a elegantní, ich jedinečným, neopakovateľným a nenapodobiteľným spôsobom a štýlom.“

„Ako viete, každý nositeľ života a jeho krása a elegancia je obrazom a podobou Stvoriteľa Života — Pána Ježiša Krista. To znamená fakt, že Pán Ježiš Kristus je najkrajší a najelegantnejší Tvorca, Vyžarovateľ a Darca života v Absolútnom zmysle. Konkrétne: láska, dobro, náklonnosť a pozitívne skutky sú vždy krásne. Múdrosť, pravda, viera, logika a rozum sú vždy elegantné. Preto, čím je niekto milujúcejší a múdrejší, tým je krajší a elegantnejší.“

„Takže, ako vidíte, vlastnosti krásy a elegancie sú určené mierou jedincovej lásky a múdrosti, dobra a pravdy a pozitívnych skutkov a viery. Stav lásky a proces múdrosti zas určujú interné/intermediálne procesy a vonkajšie formy manifestácie života. Čím väčšia miera lásky a múdrosti, tým väčšia krása a elegancia interných alebo duševných procesov a vonkajších foriem života. Inými slovami, čím väčšia miera lásky a múdrosti, tým väčšia krása a elegancia jedincovej duše a tela.“

„Nakoľko Pán Ježiš Kristus je Absolútna Láska a Absolútna Múdrosť, je Absolútne Krásny/Krásna a Absolútne Elegantný/Elegantná. Toto je prirodzenosť pravého života.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu, ako vždy, je všetko presne naopak. Krása je zmenená na škaredosť a elegancia na zanedbanosť. Nositelia mŕtveho života zbožňujú a obdivujú všetko škaredé a zanedbané. Čím väčšia miera ziel a lží, tým je dotyčný škaredší a zanedbanejší. Stav ziel a proces lží určuje interné/intermediálne procesy a vonkajšie formy manifestácie mŕtveho života. Čím väčšia miera zloby a falše, tým škaredšia a zanedbanejšia je jedincova duša a telo.“

„V negatívnom stave mŕtveho života je vždy zhoda medzi zlobou a falšou jedinca a medzi tým, ako sa dotyčný prejavuje a vníma a ako sa javí ostatným. Pretože v negatívnom stave každý miluje zlá a lži, každý zbožňuje a obdivuje tých, čo sú schopní v najväčšej možnej miere manifestovať takú ,lásku‘, a zároveň byť v najväčšej možnej miere škaredí a zanedbaní.

„V ľudskom živote je situácia iná. Ako viete, ľudský život je výsledkom nanútenej, neobyčajnej, neprirodzenej a nemožnej zmesi pravého života, mŕtveho života a nesentientného života. Okrem toho, táto zmes alebo umelá kombinácia je ďalej skreslená, prekrútená a skomolená. Táto situácia vyvoláva v ľuďoch nezvyčajné vnímanie toho, čo je krásne a elegantné. Nemajúc žiadny priamy prístup do iných dimenzií a svetov, majúc poväčšine zatvorené dvere k najvnútornejšej a internej/prostrednej sfére ich vlastnej mysle, ľudia sú obmedzení na vnímanie a definovanie krásy a elegancie z pozície vonkajšieho pozorovania, vonkajšími zmyslovými orgánmi ich vonkajšej mysle. Takže, krásu a eleganciu hodnotia zväčša podľa vonkajšieho vzhľadu, a nie podľa skutočného stavu najvnútornejších a vnútorných dispozícií jedincovej mysle.“

„Skreslenia a prekrútenia rozporuplného spojenia, z ktorého pozostáva ľudský život, vedú k veľmi podivnému stavu, o ktorom nikde inde a nikdy inokedy nikto nepočul. Len v ľudskom živote sa môžete stretnúť s obrovskými diskrepanciami, ktoré existujú medzi ich vnútornými dispozíciami a vonkajším zjavom. Takže, ľudia môžu navonok, vo svojej telesnej forme vyzerať veľmi krásne a elegantne, zatiaľ čo sú súčasne vnútorne/duchovne a duševne škaredí a zanedbaní. A naopak: Niektorí ľudia môžu vyzerať navonok škaredo a zanedbane, no sú to dobrí ľudia, krásni a elegantní vo svojom najvnútornejšom a vnútornom. Táto situácia má pôvod vo fakte, ako viete, že len ľudia sú schopní myslieť si a cítiť jednu vec, a zároveň vyjadrovať a hovoriť úplný opak toho, čo si myslia a cítia. V ľudskom živote je veľmi malá zhoda medzi vnútorným stavom a vonkajším vyjadrením toho stavu. Pomery tohto charakteru neexistujú nikde a žiadnom čase v Stvorení ani v ostatnej Zóne Vymiestnenia alebo v mŕtvom živote negatívneho stavu.“

„Tento špecifický ľudský stav ilustruje životný štýl, ktorý nielenže je odpojený od vnútorného, duchovného zdroja, ale je s ním v rozpore, poskytujúc ľuďom dvojaké metre a dvojaké záväzky vo všetkých aspektoch ich života — ľudského života. Ľudský zmysel pre krásu a eleganciu je kvôli tomuto stavu úplne skreslený, poskytujúc ľuďom veľmi malé chápanie toho, čo je skutočná krása a elegancia. Ľudia sa vedia najviac priblížiť k tomuto chápaniu prostredníctvom niektorých ich umeleckých diel. Toto platí najmä pokiaľ ide o niektorú ich takzvanú klasickú hudbu. Diela Bacha, Haydna, Mozarta, Beethovena, Schuberta, Dvořáka, Brahmsa, Mendelssohna, Chopina a iných, môžu poskytnúť určitú vzdialenú predstavu toho, aká je skutočná krása a elegancia. Samozrejme, mali by ste si vypočuť, čo títo skladatelia zložili od svojho príchodu do duchovného sveta! Ozajstná krása a elegancia sa v skutočnosti začína v duchovnom svete pozitívneho stavu. To, čo je pre ľudí najlepším možným výsledkom v tejto oblasti, je v pravom živote pozitívneho stavu len úplne prvým krokom začiatočníka.“

„Nesentientné životné formy plne odrážajú stavy sentientných myslí v tomto ohľade. V pozitívnom stave pravého života máte krásne a elegantné vzhľady rôznych zvierat a rastlín, doplňujúce svojich tvorcov a príjemne skrášľujúce ich prostredie.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu nesentientné životné formy presne odrážajú škaredosť, zanedbanosť, krutosť a zverskú prirodzenosť svojich pánov.“

„V ľudskom živote nesentientné životné formy odrážajú dvojaké metre, protiklady, skreslenia a zvrátenosti ľudí, dávajúc život nespočetným nesentientným životným formám všetkých odtieňov, stupňov a zmesí pozitívnej a negatívnej povahy v tých istých špecifických formách. Tak ako ľudia, aj ich nesentientné životné formy obsahujú v sebe zmes pozitívnych a negatívnych čŕt v skreslenej forme.“

„23. Ďalšou principiálne dôležitou okolnosťou života vo všeobecnosti je jeho štrukturálna zákonnosť a usporiadanosť. Toto súvisí s krásou a eleganciou, tak ako krása a elegancia súvisia s feminitou a maskulinitou. Môžete teda povedať, že zákonnosť a krása sú z feminínneho princípu, a usporiadanosť a elegancia sú z maskulínneho princípu. Alebo, že jedno je z lásky — zákonnosť; a druhé z múdrosti — usporiadanosť. Zákon a poriadok sú prostriedky, ktorými je život usporadúvaný, organizovaný a spravovaný.“

„V prirodzenosti samotného života je obsiahnutý stav jeho zákonnosti a proces jeho usporiadanosti. Keďže život vo všeobecnosti vždy pochádza zo svojho Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista — Pán Ježiš Kristus je Absolútnym Stavom všetkých Zákonov a Absolútnym Procesom všetkého Poriadku Života. Môžete správne povedať, že Pán Ježiš Kristus je Absolútny Zákon a Absolútny Poriadok Sám/Sama Osebe a Sám/Sama od Seba. V spojení týchto dvoch podmienok života v Pánovi Ježišovi Kristovi spočíva Jeho/Jej Božská Prozreteľnosť. Touto a cez túto Božskú Prozreteľnosť riadi a spravuje celé Stvorenie v celom jeho multivesmíre a v Zóne Vymiestnenia, ako aj vašu planétu.“

„Zákony sú princípmi, pomocou ktorých je životu dovolené byť. Poriadok je princíp, pomocou ktorého je životu dovolené existovať. Bytie je zákonné. Existencia je usporiadaná. Poriadok je nastolený logikou zákonov. Zákony sú podmienky, na ktorých je postavený život. Niektoré z týchto zákonov boli definované v desiatej kapitole tejto knihy. Niektoré z nich sa konkrétne týkajú stavu Stvorenia a samotného života a Prirodzenosti Pána Ježiša Krista. Tieto posledne uvedené nemožno definovať ani zjaviť žiadnymi ľudskými slovami. Pravý život pozitívneho stavu je vždy zákonný a usporiadaný, pretože odzrkadľuje obraz a podobu svojho Stvoriteľa. Nositelia tohto života nesú aj všetky podmienky, stavy, procesy, faktory a atribúty života. Preto nielen ich život je zobrazením jeho zákonnosti a usporiadanosti, ale aj oni sami sú zákonní a poriadni. Zákon a poriadok je, takpovediac, zakorenený v ich mysliach a srdciach.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu majú princípy odporovať všetkému v pravom živote pozitívneho stavu. Mŕtvy život je teda ovládaný princípom nezákonnosti a neporiadku. Zlá sú nezákonné. Lži sú neporiadne. Neporiadok je nastolený nelogickou nezákonnosťou. Nezákonnosť je samotnou podmienkou, na ktorej je postavený mŕtvy život. Princípom negatívneho stavu je nemať žiadne princípy. Je to divoká džungľa nezákonnosti a neporiadku. Odkedy Pán Ježiš Kristus odobral pseudo-tvorcom kontrolu nad celým mŕtvym životom negatívneho stavu, boli tam zavedené niektoré striktné pravidlá, ktoré usmerňujú ich každodenné žitie, aby ich chránili pred sebazničením ich vlastnou nezákonnosťou a neporiadkom.“

„Ľudský život je iný vo všetkých ohľadoch. Je riadený špeciálne zostavenými a povolenými princípmi, ktoré ľuďom definujú, čo je zákonné a poriadne. Pretože ľudia majú veľmi malú priamu spojitosť s čímkoľvek zákonným a poriadnym v pravom živote, alebo v mŕtvom živote, nemajú žiadne správne predstavy o tom, čo je skutočný zákon a poriadok, ktoré riadia Stvorenie. Takže, automaticky sú ovládaní zvonka nanúteným súborom zásad, ktoré nazývajú zákony a ktoré sú zvonka presadzované špeciálne vytvoreným zákonným orgánom — políciou.“

„Keďže ľudská prirodzenosť je postavená na protikladoch, skresleniach a prekrútení všetkého dostupného, ľudské zákony a poriadok sú vzájomne protirečivé, rozporuplné, skreslené a prekrútené, nemajúc žiadne zjednocujúce prvky, ohromne sa líšiac od kultúry ku kultúre, od krajiny ku krajine a od jedného náboženstva k druhému. Táto situácia len posilňuje princíp neistoty a zmätku, na ktorom je postavený ľudský život.“

„Nesentientné životné formy sú ovládané kódmi a inštinktmi, prenesenými do ich štruktúry, zhodnej so štruktúrou sentientnej mysle v každej modalite života, ktorá umožňuje ich bytie a existenciu.“

„24. Ďalšie neoddeliteľné atribúty života sú stálosť a pevnosť/konzistentnosť. Život je stály fenomén.. Vlastne, ako to bolo definované na začiatku tejto kapitoly, život je jediná súca a existujúca realita. Všetko ostatné pochádza z jeho reality. V tomto zmysle je akákoľvek stálosť života pevným fenoménom. Život tým, že je stály, je pevný..“ Keďže život pochádza zo svojho Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista — s istotou môžete povedať, že Prirodzenosť Pána Ježiša Krista je Absolútne Stála a Absolútne Pevná. Stálosť je z feminínneho princípu a z jeho lásky, dobroty a pozitívnych skutkov. Láska a Dobrota Pána Ježiša Krista je stála. Pevnosť je z maskulínneho princípu a z jeho múdrosti, pravdy a viery. Múdrosť a Pravda Pána Ježiša Krista je pevná. Nositelia pravého života, súc obrazmi a podobami svojho Absolútneho Zdroja, odrážajú tieto atribúty života. Vo svojom vlastnom živote sú stáli a pevní. Princíp stálosti, ako neoddeliteľný atribút ich života, im dáva pocit istoty. Vo svojom živote majú istotu. Princíp pevnosti, ako neoddeliteľný atribút ich života, im dáva pocit bezpečnosti. Vo svojom živote sú v bezpečí.“

„Stálosť je špecifický zákon života, ktorý prispieva k zákonnosti života. Pevnosť je špecifický poriadok života, ktorý prispieva k poriadnosti života. Stálosť je krásna a pevnosť je elegantná. Život miluje svoju stálosť a tou láskou preukazuje vo svojej manifestácii pevnosť/konzistentnosť. Stálosť zaisťuje stabilitu života. Vďaka stavu stálosti je život vždy stabilný. Pevnosť zaisťuje tok vyváženého života. Vďaka procesu pevnosti je život stále vyvážený. Stálosť zaisťuje, že život vždy je. Pevnosť/ konzistentnosť zaisťuje, že je to ten istý život.“

„Ako viete, je len jeden zdroj pravého života — Pán Ježiš Kristus. Toto je stály fenomén. Pevnosť/konzistentnosť je vo fakte, že život bude vždy prúdiť z toho istého zdroja — z Pána Ježiša Krista. Je to teda ten istý život. V tomto možno vidieť trvalosť života. Žiadny iný zdroj života nie je mysliteľný. Akýkoľvek iný zdroj vytvára buď mŕtvy život negatívneho stavu, alebo ľudský život neistoty a zmätku.“

„V tomto ohľade mŕtvy život negatívneho stavu neustále odporuje prirodzenosti pravého života. Jeho účelom je popierať a odmietať stálosť a pevnosť pravého života. Tým, že robí presne to, je mŕtvy život pevný a stály. Samozrejme, tento typ pevnosti a stálosti je v skutočnosti pominuteľnosť a vratkavosť/nekonzistentnosť. Nemajúc nič z pravého zdroja života, čiže z Pána Ježiša Krista, stále a pevne popierajúc a odmietajúc pravý život, mŕtvy život negatívneho stavu nemôže mať trvalosť vo svojej stálosti. Preto je dočasný a pominuteľný. Pevnosť/konzistentnosť jeho nárokov, prameniaca z jeho pominuteľnosti a dočasnosti, je iba relatívna. V tomto zmysle mŕtvy život negatívneho stavu nie je istý a bezpečný, pretože mu chýba skutočná stálosť a pevnosť. Stálosť a pevnosť možno prisúdiť iba niečomu, čo stále je a existuje. O mŕtvom živote negatívneho stavu nemožno nič také povedať.“

„Na druhej strane, pretože ľudský život je životom protikladov a skresľovania, je stelesnením nestálosti a nestability. Neustála hrozba smrti ľudského fyzického tela, ktorému ľudia vo svojich životoch prikladajú taký veľký význam a účel, im znemožňuje zažiť stálosť života. Toto potom činí všetky procesy ich života vrtkavými/nekozistentnými. Ich zmysel pre pevnosť a stálosť je skreslením ich pravej reality. To im neposkytuje žiadny pocit istoty a bezpečnosti. V ľudskom živote nie nič stále. Tento pocit nestálosti preniká všetkými aspektmi ľudského života, súc príčinou mnohých ľudských problémov, ako je to opísané v predchádzajúcej kapitole.“

„Nesentientné životné formy, ako obyčajne, odrážajú tieto stavy pravého života, mŕtveho života a ľudského života. Vždy sú súvzťažnosťou každej príslušnej modality sentientného života. Čím stálejší a pevnejší je život ich pôvodcov, tým stálejší a pevnejší je aj nesentientný život.“

„25. V životných stavoch a procesoch ako celku sú isté špecifické typické vlastnosti života, ktoré mu dávajú charakter. Život má zjavne svoj vlastný charakter. Ten pochádza z Charakteru jeho Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista. Všetci nositelia pravého života odzrkadľujú tento charakter svojím vlastným jedinečným spôsobom.“

„Hlavnými typickými vlastnosťami charakteru života sú jeho nevinnosť, skromnosť, pokora a a poníženosť. V jeho základnej štruktúre sa tento charakter odráža v jeho jednoduchosti a úspornosti. Zložitosť života je vyjadrená v jednoduchých prvkoch života, ktoré vytvárajú rozličné jedinečné a neopakovateľné alebo nenapodobiteľné modely. Tieto modely sa navzájom spájajú, aby vytvárali rôzne zhluky života. Tieto zhluky života ďalej nadväzujú vzájomné vzťahy pri formovaní multivesmíru života. Úspornosť života odzrkadľuje túto jednoduchú štruktúru. Tá definuje každú situáciu života podľa jej najjednoduchšieho aspektu, nedovoliac prienik žiadneho spletitého, zložitého a mätúceho objasňovania akejkoľvek štruktúry či dynamiky života.“

„Život nemôže byť zložitejší než jeho nositelia. Inak by ho nositelia nemohli viesť. Pravý život, pretože je taký, sa prejavuje v skromnosti, pokore, poníženosti a nevinnosti. Čím viac je týchto charakteristík života v jeho nositeľoch, tým sú samotní nositelia skromnejší, pokornejší a nevinnejší. Uvedomenie si, že život jeho nositeľov nepochádza z nich, ale z jeho Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista — ich činí viac žijúcimi a súcimi nažive a skromnejšími, pokornejšími a nevinnejšími.“

„Nevinnosť života je definovaná čistotou jeho stavu a procesu, ktoré nie sú kontaminované žiadnym iným zdrojom a ktoré pripisujú všetok pôvod života späť jeho pôvodcovi — Pánovi Ježišovi Kristovi — dementujúc, že život sa stvoril sám, bez nejakého vyššieho zdroja.“

„V mŕtvom živote negatívneho stavu je toto všetko popierané a odmietané. Členovia mŕtveho života tvrdia, že sú zdrojom svojho vlastného života, končiac aroganciou, chvastaním sa, vystatovaním sa, falošnou hrdosťou, velikášstvom a nadutým egom. Toto sú bežné charakteristické črty mŕtveho života negatívneho stavu, ktoré sú sprevádzané obrovskými komplikáciami, zložitosťou, nejasnosťami, zmätkom, byrokraciou a spletitými vysvetleniami, lživým odôvodňovaním a totálnym nerozumom.“

„Ľudský život je charakterizovaný hlúposťou, bláznivosťou, ignoranciou, nekompetentnosťou a kombináciou skreslených čŕt nevinnosti, skromnosti, poníženosti a pokory, priradených nesprávnemu zdroju. Ľudia nevedia, odkiaľ ich život pochádza. Veria, že je to buď evolučný proces, od najnižších nesentientných životných foriem, ktoré sa objavili z mŕtveho kozmického guláša, alebo je stvorený nejakou Vyššou Mocou, zvanou Boh, ktorého prirodzenosť natoľko skresľujú všetkými dogmami a doktrínami ich smiešnych náboženstiev a filozofií, že v nej nezostáva nič z pravej Prirodzenosti Boha. Buď príliš, mimo rámec akéhokoľvek rozumu život zjednodušujú, alebo ho tak nesmierne komplikujú, že väčšina ľudí sa vzdáva akejkoľvek snahy prísť na to, čo je to vlastne ľudský život.“

„Charakter nesentientného života svojím vlastným špecifickým spôsobom plne odráža tieto tri rozličné prístupy.“

„26. Ďalšie dôležité charakteristické črty života sa týkajú jeho dynamiky. Pravý život má vo všetkých svojich dynamických aspektoch charakter pohyblivosti, flexibilnosti, adaptabilnosti, prispôsobivosti, plynulosti, premenlivosti, rôznorodosti a všestrannosti. Ako všetko ostatné, aj tieto charakteristické črty dynamických aspektov života pochádzajú z Absolútneho Zdroja — Pána Ježiša Krista — Ktorý/Ktorá je Absolútne Dynamický a Ktorý/Ktorá je Absolútne Flexibilný, Rôznorodý, Všestranný, Pohyblivý atď. Tu si treba zas a znova uvedomovať dôležitý faktor, že pravý život nie je stagnujúce položenie. Stav stagnácie je v skutočnosti zabijakom pravého života. V živote existuje stále dynamické prúdenie, prejavujúce sa vo vyššie uvedených charakteristických črtách.“

„Pohyblivosť znamená pohyb života rozličnými smermi v jeho diskrétnych a kontinuálnych modalitách. Flexibilnosť znamená schopnosť života nadobudnúť mnohé formy, stavy a položenia. Adaptabilnosť znamená schopnosť života ujať sa v akýchkoľvek podmienkach, stave a procese a začleniť sa do nich. Prispôsobivosť znamená, že život je schopný naladiť sa na akúkoľvek situáciu a začleniť ju do svojho obsahu. Plynulosť znamená, že život nemá charakter stagnujúceho, nepohyblivého stavu, ale mnohosmerného plynutia. Premenlivosť znamená schopnosť života zmeniť ktorýkoľvek z jeho stavov, položení a procesov na úplne nové a iné. Rôznorodosť znamená, že život sa môže prejavovať v nekonečne rôznorodých formách, stavoch, položeniach a procesoch. Všestrannosť znamená, že život má mnoho využití a uplatnení. Taký je život pozitívneho stavu.“

„Pretože mŕtvy život negatívneho stavu odporuje všetkému z pravého života pozitívneho stavu, jeho charakteristickými črtami sú nepohyblivosť, nepružnosť, neadaptabilnosť, neprispôsobivosť, stagnácia, strnulosť, uniformita a obmedzenosť. Toto je pseudo-dynamika mŕtveho života negatívneho stavu, ktorá mu dáva typický mŕtvy charakter.“

„Ľudský život je neprirodzená a nezdravá zmes charakteristických čŕt mŕtveho života a skreslených a prekrútených charakteristických čŕt pravého života. Vlastne, jednou z hlavných štrukturálnych charakteristických čŕt konkrétne ľudského života je to, že nielenže je kombináciou protikladných prvkov mŕtveho života, nesentientného života a pravého života, ale všetko, čo v sebe obsahuje z pravého života, je skreslené, prekrútené alebo úplne sfalšované. Kvôli správnemu chápaniu prirodzenosti ľudského života treba mať tento fakt o ľudskom živote neustále na pamäti. Dáva ľudskému životu úplne inú perspektívu.“

„Nesentientné životné formy sú zrkadlovými obrazmi týchto charakteristických čŕt v každej sfére sentientného života, odrážajúc vo svojom charaktere to, čo do nich vštepí sentientná myseľ, bez akéhokoľvek pocitu sebauvedomenia alebo ,ja som‘.“

„27. Z hľadiska duchovnej morálky a etického obsahu života môže byť pravý život charakterizovaný ako vždy objektívny, spravodlivý, zákonný, nestranný a rovnocenný vo všetkých svojich aspektoch.“

„„Objektívnosť života sa odráža v tom, že vníma a rozlišuje všetko tak, ako to skutočne je, bez pridávania alebo odoberania čohokoľvek z obsahu a prirodzenosti toho.“

„Spravodlivosť života sa prejavuje v tom, že zaobstará presne to, čo je potrebné pre každú situáciu, položenie či stav, ktoré k nemu patria. Zákonnosť života naznačuje, že život robí len to, čo je správne a náležité.“

„Nestrannosť života znamená, že život neberie do úvahy žiadne iné faktory, len tie, ktoré sú z neho, podľa neho, jeho a s ním samotným.“

„Rovnocennosť života znamená, že život nedáva žiadnu prednosť jednému či druhému nositeľovi života, ale zaobchádza s nimi rovnako. Koniec koncov, sú nositeľmi toho istého života, aj keď ho manifestujú nekonečne rozmanito, nekonečnými spôsobmi a formami. Nezabúdajte, že definitívny zdroj života je len jeden — Pán Ježiš Kristus. V Pánovi Ježišovi Kristovi je každý rovnako cenný, dôležitý, výnimočný, hodnotný a potrebný ako ktokoľvek iný. V pravom živote teda nie je možné žiadne prednostné zaobchádzanie. Znamenalo by to porušenie princípu rovnakosti života.“

„Mŕtvy život negatívneho stavu je založený na subjektivite, nespravodlivosti, protiprávnosti, straníckosti a nerovnosti. Každý sa tam považuje za dôležitejšieho, výnimočnejšieho, potrebnejšieho, hodnotnejšieho, súc na vyššej úrovni než všetci ostatní. Za týchto okolností nemožno nikdy dodržiavať žiadnu skutočnú spravodlivosť, objektivitu a nestrannosť, pretože pristupujú k sebe vzájomne z pozície svojej predpokladanej a domnelej nadradenosti, považujúc všetkých ostatných za menejcenných.“

„Ľudský život je podivným spojením oboch vyššie uvedených životov, s totálne skresleným, prekrúteným a sfalšovaným ponímaním objektivity, spravodlivosti, rovnosti a nestrannosti pravého života. Ľudský život je v tomto ohľade formou extrémov, obsiahnutých v tom istom systéme, či dokonca v tom istom jedincovi, ktorý môže prejavovať oba extrémy súčasne. Takéto extrémy, ukazujúce sa súčasne v tom istom systéme alebo jedincovi, sú nemožnosťou, umožnenou umelým a násilným spojením prvkov mŕtveho života so skreslenými, prekrútenými a sfalšovanými prvkami pravého života.“

„Proces vytvárania takého monštruózneho spojenia zobrazuje duchovne najnemorálnejší a najneetickejší čin, vyvrcholiac nedostatkom akejkoľvek objektívnosti, spravodlivosti, súdnosti, zákonnosti, nestrannosti alebo rovnosti. Preto sú tieto charakteristické črty v ľudskom živote úplne nepochopené, dezinterpretované, pomýlené a skomolené. Preto majú v ľudskom živote malú hodnotu. Možno ich prekrútiť, prispôsobiť, predefinovať a nanovo interpretovať podľa toho, ako sa to hodí akýmkoľvek potrebným situáciám a okolnostiam. Túto situáciu ľudského života najlepšie zobrazujú súdne siene ľudských systémov spravodlivosti. Ponímanie týchto charakteristických čŕt pravého života si vyžaduje vysokú úroveň sebauvedomenia alebo uvedomenia si sebauvedomenia ,ja som‘. Keďže nesentientný život nevlastní takú kvalitu, je riadený svojimi štrukturálnymi genetickými kódmi a inštinktívnymi pudmi, definovanými preň príslušným sentientným životom.“

„28. A na záver, ako je zrejmé z bodu č. 17, poznanie, chápanie a aplikácia všetkých týchto princípov, týkajúcich sa života vo všeobecnosti, určuje jedincovo bytie nažive a žitie. Keďže všetok život, vrátane mŕtveho života a ľudského života, je závislý od bytia a existencie Jediného Absolútneho Zdroja Života — Pána Ježiša Krista, ktorý je Absolútnym Duchom — pravé ponímanie života je vždy duchovné. Preto byť nažive a žiť pre jedinca znamená poznať, chápať a aplikovať duchovné princípy života.“

„V tomto ohľade má všetko pôvod v duchovných princípoch. Pokus odvodzovať čokoľvek z iných princípov než duchovných vedie k aktivácii negatívneho stavu a k nastoleniu mŕtveho života a k fabrikácii ľudského života.“

„Existuje duchovný zákon, definovaný a opakovaný mnohokrát predtým a tu opakovaný kvôli zdôrazneniu jeho dôležitosti, ktorý požaduje, že život, aby sa správne a plne manifestoval, ako je tu načrtnuté, musí dodržiavať určitý smer. Ten smer je od najvnútornejšieho, duchovného, cez vnútorné-duševné, do najexternejšieho-vonkajšieho, fyzického a prírodného.“

„Mŕtvy život bol založený na princípoch, ktoré nasledujú presne opačný smer. Ľudský život bol založený na porušení všetkých zákonov a princípov, ich prekrútením, skreslením, sfalšovaním a skomolením.“

„Pravý život sa riadi týmito duchovnými princípmi života, a týmto dôležitým činom umožňuje, že sú a existujú všetky ostatné manifestácie života. Keby pravý život nedodržiaval tieto zákony, nikdy by nemohol byť a existovať žiadny život, vrátane mŕtveho života a ľudského života. To, že niekde tam vonku existuje niekto, kto sa riadi týmto správnym duchovným trendom života, umožňuje celému multivesmíru, celej Zóne Vymiestnenia a ľudskému životu na vašej planéte pokračovať v ich živote. Majte na pamäti, prosím, že život nie je možný za žiadnych iných podmienok.“.“

„A pretože všetky duchovné princípy, umožňujúce životu byť a existovať, pochádzajú z Absolútneho Života Pána Ježiša Krista, jedine fakt, že Pán Ježiš Kristus Absolútne Je a Existuje, umožňuje akémukoľvek životu byť a existovať. Takže, život nie je vôbec možný za žiadnych iných podmienok než podľa Pána Ježiša Krista, vďaka Nemu/Nej, skrz Neho/Ňu, s Ním/Ňou a z Neho/Nej. Toto je samotný duchovný princíp života, ktorý celkovo všetko riadi. Toto je Absolútna Pravda Života.“

„Ten/tá, kto má uši, aby počul, nech počuje, čo Pán Ježiš Kristus zjavuje v tejto kapitole.“

Zdroj: NOVÉ ZJAVENIE PÁNA JEŽIŠA KRISTA

ÚVOD | DUCHOVNO | KONTAKTY | MAPOVANIE STRÁNKY | SPÄŤ