|
 Prečítať |
|
PRVÝ PRINCÍP ROZMANITEJ JEDNOTY
Tento princíp tvrdí, že je len Jeden Boh, Jeden Najvyšší, Jeden Stvoriteľ a Pán Ježiš Kristus, kto Sa
prejavuje Svojmu stvoreniu v nekonečnej rozmanitosti spôsobov, módov, vnímania, chápania
a prispôsobenie.
Ako sa uviedlo predtým, obsahuje Pán Ježiš Kristus vo svojej Absolútnej kondícii, Stave a Procese
v Sebe všetky nekonečné počty zmien a jedinečností. Preto je Pán Ježiš Kristus vždy Odlišný
a Jedinečný vo vnímaní, prijímaní a chápaní tých, ktorí nie sú absolútni, ale relatívni
k Jeho/Jej Absolútnemu stavu, Kondícii a Procesu.
Každé jedinečné indivíduum vníma, chápe a prijíma Pána Ježiša Krista trochu odlišne a
jedinečne od všetkých druhých. Toto je nutnou požiadavkou princípu duchovnej
rovnorodosti, pretože v takom odlišnom a jedinečnom vzťahu je zdieľaná jednosť
nekonečnej a absolútnej rozmanitosti Pána Ježiša Krista všetkému Stvoreniu.
Z tohto princípu vyviera základné pravidlo všetkých prípadných náboženských doktrín
v súcne a bytí: Schopnosť vnímať, pociťovať, ponímať a prijímať Pána Ježiša Krista ako
Jedného, kto sa prejavuje v nekonečných varietach a počtoch spôsobov Svojej Dobroty
a Pravdy, Lásky a Múdrosti. Existuje len Jedno dobro či Láska a Jedna Pravda či
Múdrosť. Avšak táto Jednosť Dobra a Pravdy je oznamovaná sentientným entitám
nevyčerpateľnými spôsobmi, cestami, rôznosťami a odlišnosťami. Dokonalosť Absolútneho
Dobra či Lásky a Absolútnej pravdy či Múdrosti Pána Ježiša Krista odvodzuje svoj pôvod
z rôznosti, nekonečnosti a rozmanitosti spôsobov, ciest a jedinečností ich vyjadrenia,
prejavov, oznámení, prenosov a prijatí podobne jedinečného, nekonečného počtu a variet
neopakovateľných jedincov.
V rámci týchto nekonečných variet rôznych, odlišných a jedinečných prejavov a oznámení
Dobra a Pravdy či Lásky a Múdrosti Pána Ježiša Krista existujú isté podobnosti a vzťažnosti.
Niektoré sú navzájom bližšie ako iné. Obvykle je sentientní entity vnímajú ako rôzna
zoskupenia. Tieto zoskupenia vztiahnutých variet sú potom zahrnuté pod varietu názvov a
označenia, ktorými si ľudia a sentientné entity Boha prispôsobujú alebo ktorými s dobrým
pocitom Boha nazývajú.
V tomto ohľade každé meno, ktorým sa Pán Ježiš Kristus nazýva, odráža obmedzeným spôsobom a
ponímaním jeden taký zhluk. Je povedané „v obmedzenej miere a ponímaní“. Je to preto, že
žiadne meno, nech sa zdá byť akékoľvek, nemôže a nemohlo by plne vyjadriť absolútnu
obsah a funkciu jedného takéhoto zoskupenia alebo dokonca ani jedného jeho rysu.
Iba nekonečne približuje jeho absolútnu povahu.
Jedným z hlavných poňatí Pána Ježiša Krista, prijatým väčšinou kresťanských doktrín, je
vnímanie Pána Ježiša Krista v troch najvýznamnejších aspektoch: Otca, Syna a Ducha
Svätého. V skutočnosti tieto tri aspekty reprezentujú tri hlavné absolútne zoskupenia
nekonečne jedinečné a premenlivé Prirodzenosti Pána Ježiša Krista, v ktorej existujú nekonečné a
nevyčerpateľnej rozmanitosti a počty jedinečných a stále sa meniteľných absolútnych
rysov, charakteristík a ich rozličných absolútnych odvodenín.
Pojem „Otec“ v tejto konotácii označuje všeobecne Absolútnu esenciu a Substanciu
Pána Ježiša Krista, Absolútna najvnútornejšie Pána Ježiša Krista. Pojem „Syn“ vo všeobecnosti označuje
Duševnosť Pána Ježiša Krista a všetky rôzne nekonečné prejavy Pána Ježiša Krista v prírodnom
stupni Jeho/Jeho Stvorenia. Pojem „Svätý Duch“ vo všeobecnosti označuje nekonečné
počty a variety aktivít Pána Ježiša Krista po všetkom Jeho/Jej Stvorení.
Kresťanský termín „Ježiš Kristus“ označuje v tejto konotácii všeobecne jednu manifestáciu
špecifického rysu, vzťahujúceho sa k Dobrote a Pravde z Aspektu Pána Ježiša Krista zvaného
„Syn”, v plnosti toho, ako Pán Ježiš Kristus vyjadruje a pociťuje prírodný stupeň planéty Zeme a
jeho negatívny stav za účelom špecifického poslania, vzťahujúceho sa na konečnú
elimináciu negatívneho stavu ak tomu, aby sa Jeho/Jej ľudská forma urobila Božskou.
Božské ľudstvo a Ľudské Božstvo Pána Ježiša Krista v tejto konotácii znamenajú úplné a celkové
spojenie všetkých aspektov Stvorenia v Pánovi Ježišovi Kristovi za účelom priameho prijatia Pána Ježiša Krista a
komunikácia a Ním/Nie. Toto má ďalší hlboký mystický význam, ktorý je mimo rozsahu
predkladaného posolstva.
Po takzvanom páde pseudotvorcovia skreslili, zmrzačili a zvrátili tento princíp. Odvtedy
je existencia Pána Ježiša Krista v mnohých prípadoch na Zemi buď úplne popieraná, alebo sa
hmota a príroda považujú za Pána Ježiša Krista. V mnohých prípadoch bol vzatý jeden rys alebo
obmedzené zoskupenie niektorých aspektov Pána Ježiša Krista a vyhlásený, že je výlučným a
celým Pánom Ježišom Kristom. Z tohto vyhlásenia bol len krátky krôčik na to, aby sa všetky
ostatné zoskupenia a rysy Pána Ježiša Krista považovali buď za podradné alebo neesenciálne,
alebo za neexistujúce či falošné.
Tento všeobecný následok mal za výsledok zriadenie a existenciu mnohých náboženstiev na
planéte Zem za účelom toho, že len ich pohľad je správny a čokoľvek iné je
nesprávne a má byť odstránené.
Takýto prístup k Prirodzenosti Pána Ježiša Krista ničí všetku a každú rovnorodosť
v princípoch duchovnosti a ukončuje užitočnosť všetkých náboženstiev na planéte Zem.
Avšak všetko v živote a vo Stvorení závisí od tohto dôležitého poňatia. Všetko ostatné sa
odvodzuje z postoja, prístupu a chápania a vnímania, aké kto má vzhľadom na Prirodzenosť
Pána Ježiša Krista. To určuje jedincovu pozíciu v hierarchii duchovnej organizácie a univerzálnosti
povšetnosti. Najdôležitejšie ale je, že to určuje, ako jedinec približuje Absolútny stav
a Proces Pána Ježiša Krista. Na tom závisí jedincova duchovná progresia, a teda kvalita,
naplnenie a užitočnosť jeho života.
Zdroj: POSOLSTVO Z VNÚTRA
